Tampere 12. júna (TASR) - Za sovietskych čias to bolo iné: jedinečné Leninovo múzeum vo Fínsku sa mohlo spoliehať na stály prílev Rusov, od ktorých sa očakávalo, že vzdajú hold zakladateľovi ich štátu a vodcovi svetového proletariátu.
V tejto dobe, desať rokov po rozpade Sovietskeho zväzu, sa malé múzeum v západnom Fínsku venované Vladimirovi Iľjičovi Leninovi obracia ku kapitalizmu predajom upomienkových predmetov a k internetu, aby prilákalo návštevníkov, a obmieňa výstavu, aby zostalo nad vodou.
Toto múzeum založené v roku 1946 má v histórii zvláštne miesto. Nachádza sa v paláci pracujúcich z prelomu storočia v priemyselnom meste Tampere. Práve tu Lenin prvýkrát stretol Josifa Vissarionoviča Stalina na zhromaždení ruských revolucionárov v roku 1905, aby sa pripravili zvrhnutie cára.
Fínsko, jediná krajina Európskej únie hraničiaca s Ruskom, bola vtedy súčasťou ruského impéria a využívaná boľševikmi, ktorí pracovali na podkopávaní cárskeho režimu. Bolo to tiež Fínsko, kde Lenin podpísal deklaráciu sľubujúcu poskytnúť Fínsku jeho dlho očakávanú nezávislosť, sotva sa boľševici chopia moci.
"Dávame ľuďom popud, aby premýšľali o týchto otázkach," hovorí riaditeľ múzea a bývalý komunista Aimo Minkkinen. "Chcem ukázať realistickejšieho Lenina," dodáva, ukazujúc na pohovku, na ktorej Lenin a Maxim Gorkij, mnohými pokladaný za otca sovietskej literatúry, presedeli jednu noc v helsinskej univerzitnej knižnici. Minkkinen tvrdí, že vedie posledné fungujúce Leninovo múzeum na svete. Podobné inštitúcie v bývalom Sovietskom zväze a východoeurópskom bloku zatvorili.
V dnešných časoch sa Rusi, ktorí si vo zvýšenej miere užívajú slobodu cestovania do zahraničia, už viac nezaujímajú o návštevu múzea Tampere, hoci sa Fínsko ako cieľ ich cesty stáva čoraz viac populárne. "Bývali sme povinným cieľom cesty pre sovietske skupiny navštevujúce Fínsko," hovorí nostalgicky Minkkinen, ktorý vedie múzeum už 20 rokov. "Časy sa zmenili a Rusi nechcú, aby sa im pripomínala ich minulosť. Myslím si, že je to zlé, pretože Lenin vykonal i veľké veci," pripomína.
Múzeum registruje 12.000 návštevníkov ročne v porovnaní v takmer 30.000 v najlepších časoch existencie Sovietskeho zväzu. Väčšina zvedavcov prichádza z Fínska, pravidelnými návštevníkmi sú Briti, Nemci a Švédi.
Minkkinen chápe, že Rusi sa už viac nezaujímajú o Lenina, ktorý vytvoril Sovietsky zväz po októbrovej revolúcii v roku 1917 a patrí medzi najznámejšie postavy sveta. Z druhej svetovej vojny vzišiel Sovietsky zväz ako veľmoc v súperení so Spojenými štátmi, čo vyústilo do studenej vojny a polarizácie väčšiny sveta do komunistických a nekomunistických blokov.
Počas studenej vojny bol vzťah Fínska s jeho bývalým nepriateľom neľahký, keďže balansovalo medzi Východom a Západom. Vedomé si svojho silného suseda, Fínsko otvorene nekritizovalo Moskvu a zostávalo vojensky neutrálne. Desiatky rokov represie a ekonomického neúspechu v Sovietskom zväze viedli k pokusom o liberalizáciu a reformu za vlády Michaila Gorbačova, avšak superštát sa rozpadol v roku 1991.
V súvislosti so stratou popularity sociálnej demokracie v Európe a ziskom krajnej pravice sa Sovietsky zväz nachádza ďaleko od myslí ľudí. Avšak Minkkinen očakáva opätovné vzkriesenie sociálnej demokracie, keď sa ľudia vrátia ku kritickejšiemu pohľadu na kapitalizmus a Rusi sa začnú zaujímať o vlastnú minulosť. "Dúfam, že toto múzeum bude 'nažive' dlhý čas. V Rusku teraz nie je Lenin populárny. Ale musíme vedieť a pamätať si našu históriu," napísal návštevník menom Sergej do knihy návštev múzea.
Múzeum, ktoré zaberá dve veľké miestnosti, dokumentuje život Lenina a jeho vzťah k Fínsku. Je preplnené maľbami, tlačovinami, spismi, publikáciami a fotografiami, ako aj nábytkom, ktorý Lenin používal, keď žil vo Fínsku. Lenin navštívil túto krajinu viac než dvanásťkrát, strávil tam takmer 20 mesiacov a podľa muzeálnych dokumentov vo Fínsku našiel aj útočisko pred ruskými úradmi. Jeho slávna cesta vlakom do stanice Finlandia v Petrohrade v apríli 1917 z exilu vo Švajčiarsku, aby začal boľševickú revolúciu, viedla aj cez Fínsko.
Minkkinen pripúšťa, že múzeum potrebuje rekonštrukciu. "Musíme ukázať všetky fakty o Leninovi, nie iba dobrú stránku. Naše múzeum bolo naposledy renovované v 80. rokoch a odvtedy sa objavili skutočnosti o Leninovi, o ktorých sme v tom čase nevedeli, ako napríklad jeho poznámky o terorizme."
Múzeum venuje veľa priestoru Leninovmu podiele na fínskej nezávislosti a tvrdí, že Leninove a Stalinove kontakty s krajinou znamenali, že bola nakoniec ušetrená sovietskej kontroly. Toto je otázka, o ktorej sa vo Fínsku vášnivo diskutuje.
Krvavý fínsky boj za prežitie proti Sovietskemu zväzu vo vojnách v rokoch 1939-40 a 1941-44 vyústil do oveľa väčších strát pre Červenú armádu ako pre početne menšie fínske jednotky. "Fíni ukázali počas týchto vojen, že si chcú udržať svoju nezávislosť. Myslím si, že Stalin to pochopil a zvolil nezávislosť - radšej ako dlhú krvavú vojnu," pripomína Minkkinen.
Leninovo múzeum vlastní fínsko-ruská spoločnosť, ale financuje ju prevažne fínska vláda. Bez týchto financií by ťažko prežilo, pripúšťa Minkkinen. Vláda pomáha múzeu digitálne zaarchivovať jej celý dokumentačný materiál a zverejniť ho na internetovej stránke (www.tampere.fi/culture/lenin), ktorú teraz navštevuje približne 50.000 návštevníkov mesačne.
Toto leto sa bude výstava venovať Leninovmu vplyvu na umenie. Plánuje sa tiež výstava o fínskom komunistickom lídrovi Ottovi Villemu Kuusinenovi, ktorého mnohí Fíni pokladajú za zradcu za jeho podporu Sovietskeho zväzu.
