Hlavným dôvodom väčšieho záujmu o Suchú Belú je nielen ľahká dostupnosť z osady Podlesok pri Hrabušiciach, ale najmä divokosť a podmanivá krása. Výstup tiesňavou poskytuje nezabudnuteľný zážitok umocnený dramatickosťou prostredia bizarných skál a množstva vodopádov. Končí sa na planine Glac ležiacej o 400 m vyššie.
Názov Slovenského raja - nádherného kúta Slovenska, je viac ako výstižný. V najstarších prameňoch sa neosídlené územie ležiace južne od Hornádu spomína ako Silva Zepus, neskôr ako Stratenská hornatina. Súčasné pomenovanie sa po prvý raz objavilo na stranách jedného z prvých čísel turistického časopisu Krásy Slovenska, ktorý vychádza od roku 1921. Jeho autorom bol Gustáv Nedobrý.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia totiž sprístupňovanie viacerých ťažko dostupných miest v Slovenskom raji nabralo vysoké obrátky. Práve Gustáv Nedobrý bol neúnavným propagátorom jeho tiesňav. V článkoch vzdával hold nielen divokej prírode, ktorú porovnával s „biblickým rajom", ale najmä vzácnym a ušľachtilým ľuďom, ktorí jej krásy sprístupňovali.
Kaskády. FOTO - TIBOR KOLLÁR
Hlavný turistický magnet
Názov doliny Suchá Belá je totožný s názvom potoka, ktorý ju vytvoril. Je typickou tiesňavou - geomorfologickým tvarom, ktorý je špecifikom Slovenského raja a patrí k jeho hlavným turistickým magnetom. Potok zahĺbil úzku skalnatú dolinu do vápencového masívu. Vďaka okrajovej polohe na rozhraní pohoria a kotliny pritom prekonáva úctyhodný výškový rozdiel - na vzdialenosti 4 km až 400 m.
Dolina Suchá Belá oddeľuje masívy Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Jej pozdĺžny profil je výrazne stupňovitý, takže na sérii skalných stupňov sa vytvorila kaskáda vodopádov. Najvyššie sú Misové vodopády vysoké necelých 30 m. Okienkový vodopád dosahuje asi polovičnú výšku 15 m.
Okienkový vodopád. FOTO - TIBOR KOLLÁR
Objavovanie Suchej Belej
Suchá Belá bola dlhý čas panenským územím, na ktoré ľudská noha nevkročila. V roku 1900 sa skupina na čele s M. Róthom dostala až k Misovým vodopádom. O osem rokov spodný úsek sprístupnili všetkým turistom po upravenom chodníku. V marci 1910 skupina A. Mervaya ako prvá prešla celou dolinou až na planinu Glac. Turisti ich mohli pohodlne napodobniť až v roku 1959, keď členovia horskej služby zabezpečili kritické miesta výstupu technickými pomôckami.
Odporúčaná túra ponúka fascinujúci prechod tiesňavou Suchá Belá, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Z autokempingu v Podlesku vstúpime po zelenej značke do tiesňavy. Pomocou drevených lávok pôjdeme striedavo po oboch brehoch a riečisku potoka až pod roklinu Misových vodopádov, kde sa začína exponovaný výstup. Nad Misovými vodopádmi prejdeme riečiskom cez najužšie miesto (tzv. Roklina). Dno doliny sa zužuje na takmer jeden meter, pričom výška kolmých stien nad našimi hlavami dosahuje miestami až 150 m.
Rebríkom a cez skalné okno sa dostaneme ponad Okienkový vodopád. Rozšírenou časťou prejdeme ku Korytovému vodopádu. Pokračujeme popri Bočnom vodopáde opäť do zúženia tiesňavy (tzv. Kaskády). Trasa ďalej vedie miernejšie hore popri potoku širšou časťou tiesňavy. Na záver nás čaká strmšie stúpanie zalesneným ponorným riečiskom. Zakrátko prídeme k rázcestiu Suchá Belá-vrch. Výstup sa končí na okraji výraznej planiny Glac. Z najvyššieho bodu trasy môžeme pokračovať na Kláštorisko alebo priamo po Glackej ceste zísť do osady Podlesok.
View Kam na túru in a larger map
Slovenský raj
Národný park Slovenský raj, ktorého súčasťou je aj Suchá Belá, patrí medzi najmladšie národné parky na Slovensku. Krajinársky mimoriadne hodnotné územie na pomedzí Spiša a Gemera je od roku 1988 chránené ako národný park na rozlohe takmer 20 000 ha. Približne pätina územia sa chráni prísnejšie v rámci viacerých prírodných rezervácií a pamiatok.
Piecky
Národná prírodná rezervácia a ďalšia z typických krasových tiesňav v západnej časti Slovenského raja na okraji planiny Glac s Veľkým a Terasovým vodopádom. Chráni zachované lesné porasty, vápencové bučiny, bukové jedliny a reliktné vápencové boriny na výrazne členenom reliéfe. Na skalách Piecok kvitne vzácna prvosienka holá a soldanelka uhorská.
Sokol
Národná prírodná rezervácia, ktorá zahŕňa strmé kaňonovité doliny Veľký Sokol a Malý Sokol s vysokými stenami, krasovými javmi a vodopádmi. Turisticky prístupný je len Veľký Sokol - mohutná a 4 km dlhá tiesňava na západnom okraji planiny Glac, ukončená romantickou Róthovou roklinou pomenovanou po priekopníkovi turistiky v Slovenskom raji.
Časový rozvrh: Podlesok - Kláštorisko 3 hod. - Podlesok 1 ¼ hod.
Dĺžka: 14 km
Prevýšenie: 409 m
Celkový čas: 4 hod. 15 min.
Podlesok
Turistické stredisko v severozápadnej časti Slovenského raja. Je východiskom všetkých túr do centrálnej a severozápadnej časti pohoria. Leží v údolí Veľkej Bielej vody na začiatku Prielomu Hornádu pri ústí tiesňavy Suchá Belá neďaleko Hrabušíc. Ponúka viacero možností na ubytovanie a stravovanie. Autokemping Podlesok je vhodný pre mototuristov i pre všetky kategórie milovníkov prírody a turistiky. Okrem ubytovania v chatkách sú v areáli vyhradené priestory na postavenie vlastného stanu alebo karavanu. Celková kapacita táboriska je 600 stanov. Navštíviť možno aj RANČ Podlesok - ubytovacie a stravovacie zariadenie nachádzajúce sa v tichej časti turistického strediska. Je vhodné pre milovníkov pokojnejšieho prostredia i pre rodiny s deťmi.
Planina Glac
Najrozsiahlejšia planina v Slovenskom raji. V jej svahoch sú vymodelované takmer všetky najatraktívnejšie tiesňavy pohoria - na východe Kyseľ a Sokolia dolina, na západe Veľký Sokol, Piecky a na severe Suchá Belá, Kláštorská roklina a Zelená dolina (turisticky neprístupná). Nad údolím Bieleho potoka sa nachádzajú najznámejšie jaskyne - Medvedia jaskyňa a Zlatá diera. Planina Glac a jej výbežky tvoria ústredný orientačný priestor územia, vyúsťuje tu podstatná časť značkovaných chodníkov.
Glacká cesta
Pôvodne trasa starej obchodnej cesty spájajúcej Gemer so Spišom vedúca približne severojužným smerom planinou Glac. V časti nad Malým Zajfom sa nachádza dávny cestný objekt Dukov most. Na Glackú cestu vyúsťujú viaceré značkované chodníky. Z úseku vedúceho Malou poľanou sú veľmi pekné výhľady na Havraniu skalu.
Náročnosť
Pomerne náročná okružná túra. Exponované úseky v tiesňave Suchá Belá zabezpečujú rebríky, reťaze, stúpadlá a lávky. Vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Zvyšok trasy vedie po pohodlných lesných cestách a chodníkoch. Trasa je dobre značkovaná, avšak zvýšenú pozornosť treba venovať častej zmene farby turistických značiek.
O túre tiesňavou Suchá Belá sa možno viac dočítať v turistickom sprievodcovi Slovenský raj z edície S batohom po Slovensku z vydavateľstva DAJAMA.