Na úzkej plošine zovretej medzi Prielomom Hornádu a tiesňavou Kyseľ takmer uprostred Slovenského raja už v stredoveku stál kartuziánsky kláštor. Mnísi ho postavili na ťažko prístupnom mieste, ktoré poskytlo útočisko obyvateľom okolitých dedín pred nepriateľmi, napríklad aj počas vpádu Tatárov. Nie náhodou ho nazvali Skala útočiska.
Súčasný názov Kláštorisko sa vzťahuje na pôsobenie rehoľníkov kartuziánskeho rádu na tomto mieste. Podľa zakladacej listiny z roku 1299 kartuziáni dostali súhlas postaviť kláštor za západným múrom pevnosti, v ktorej stál kostol. Zo stručnej indície vytvorenej na základe zápisov rehoľného kronikára vyplýva, že už pred príchodom kartuziánov stál na Kláštorisku nejaký kláštor.
Odľahlé miesto uprostred zalesneného pohoria spĺňalo vysoké nároky prísne vedenej rehole kartuziánov na pokoj a odlúčenosť. Kláštorný komplex s Kostolom sv. Jána Krstiteľa v mnohom pripomínal francúzsky kláštor postavený na vápencovom masíve La Grande Chartreuse, v ktorom v roku 1084 vznikol materský konvent kartuziánov a ktorý mu dal aj meno. V prvej polovici 15. storočia pokojný život mníchov v Slovenskom raji často rušili husiti a po nich bratríci. Kartuziáni z Kláštoriska odišli v roku 1543. Kláštor postupne spustol a zarástol.
Kláštorská roklina a Dúhový vodopád. FOTO - VILIAM KAPUSTA
Kláštorská roklina Najzaujímavejšia prístupová cesta ku Kláštorisku vedie zo severu Kláštorskou roklinou. Atraktívnu tiesňavu vytvorenú potokom prameniacim pod Kláštoriskom a ústiacim do Hornádu pre turistov sprístupnili v roku 1960 vybudovaním lávky pri ústí Kláštorskej rokliny do Hornádu v rámci prvej etapy sprístupňovania Prielomu Hornádu. Stúpa od dna Hornádu po severný okraj planiny Kláštorisko. Je prístupná jednosmerným chodníkom označeným zelenými značkami.
Kláštorská roklina je jednou z najmenších a zároveň najnavštevovanejších tiesňav Slovenského raja. Vysoký záujem turistov je daný polohou, ktorá umožňuje jej návštevu zakomponovať do priechodu Prielomom Hornádu. Okrem toho sa nachádza blízko významného turistického cieľa - Kláštoriska.
Kláštorisko. FOTO - JOZEF ŠTEFUNKO
Výstup dolinou zabezpečujú početné technické pomôcky, ktoré pomáhajú prejsť najmä skalné stupne s vodopádmi. Postupne treba zdolať vodopád Objaviteľov, vodopád Antona Straku, Dúhový vodopád, kaskády Gustáva Nedobrého a Malý vodopád. Vo vrchnej časti doliny je Machový vodopád a Kartuziánsky vodopád. Pomerne krátky, avšak strmý výstup Kláštorskou roklinou trvá asi hodinu a prekonáva výškový rozdiel 250 m. Končí sa na lúke, na ktorej stojí turistická chata a ruiny stredovekého kláštora.
Ku Kláštorskej rokline Trasa k rokline vedie z Čingova cez les do autokempingu v časti Džurkovec. Po žltej značke mierne stúpa chodníkom v svahu Ľudmanky. Zo skalných útvarov Kazateľnica a Ihla sa otvárajú výhľady do Prielomu Hornádu. Výstup sa končí na skalnej terase Tomášovský výhľad, z ktorej je opäť nádherný výhľad. Najatraktívnejší je najmä pohľad do strednej časti Prielomu Hornádu, ktorý sa nachádza hlboko pod skalným masívom Tomášovského výhľadu. Turistom, ktorí majú strach z výšok, neodporúčame ísť blízko k skalnej hrane. Viacerí ľudia posledné metre radšej zdolávajú na kolenách a na okraji si ľahnú na brucho, a tak obdivujú prekrásnu scenériu roklín a planín Slovenského raja.
Tomášovský výhľad. FOTO - VLADIMÍR MUCHA
Po nasýtení sa výhľadmi pokračujeme pohodlne najskôr po žltej a neskôr po červenej značke krátko lesom a neskôr okrajom lesa takisto s možnosťami pekných výhľadov do Prielomu Hornádu až k chatám rekreačnej oblasti Letanovský mlyn. Odtiaľ sa vydáme modrou značkou do atraktívnej strednej časti Prielomu Hornádu. Náročný prechod zabezpečujú mostíky, lávky, reťaze a stúpadlá. V závere sa ocitneme pod stúpadlami Pri záreze a cez unikátnu Lanovú lávku prejdeme do ústia Kláštorskej rokliny.
View Kam na túru in a larger map
Zaujímavosti
Čingovské hradisko
Významné archeologické nálezisko množstva artefaktov z viacerých období od neskorej kamennej doby až po slovanské osídlenie a veľkomoravské obdobie. Zároveň je prírodnou rezerváciou s pôvodnými drevinami a štruktúrou lesa s výskytom teplo- a suchomilnej vegetácie a zriedkavých živočíchov. Významné sú predovšetkým vzácne druhy motýľov.
Sovia skala
Skalná galéria severovýchodného výbežku masívu Čingova tvorí významný vyhliadkový bod nad rekreačným strediskom Čingov. Okrem Čingova vidieť časť Hornádskej kotliny a Prielomu Hornádu a za priaznivého počasia aj Vysoké Tatry. Pomenovanie dostala pre hojný výskyt sov. Je obľúbeným miestom vychádzok, vedie na ňu zeleno značkovaný turistický chodník.
Tomášovský výhľad
Skalná galéria v južnom svahu Ľudmanky s jedinečným výhľadom na Prielom Hornádu. Ide o veľmi fotogenické miesto, ktoré nechýba v nijakej publikácii o Slovenskom raji. Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli v roku 1938 A. Brnčal, A. Huba a E. Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov.
Časový rozvrh: Čingov - Kláštorisko 3 ¾ hod. - Čingov 1 ½ hod.
Dĺžka: 14 km
Prevýšenie: 340 m
Celkový čas: 5 hod. 15 min.
Odporúčame
Kláštorisko
Rozsiahla planina v hrebeni spájajúcom Čertovu sihoť s planinou Glac s turistickým strediskom, jediným vo vnútri Slovenského raja. Prvú turistickú útulňu tu postavili v roku 1923. Zároveň je významnou archeologickou lokalitou so zvyškami kartuziánskeho kláštora tvoriaceho stavebný komplex s ojedinelým pôdorysom. Je to jedinečná historická pamiatka, najstaršia svojho druhu na Slovensku. O jej záchranu sa zaslúžila skupina nadšencov pod vedením archeológa Michala Slivku. Dnes sú múry zakonzervované a niektoré časti kláštora zrekonštruované.
Návrat do Čingova
Z Kláštoriska pokračujeme modrou značkou východným smerom. Prvá časť chodníka smeruje hore okrajom lúky, neskôr lesným chodníkom zostúpime po hrebeni Čertovej sihote s peknými výhľadmi. V závere pomocou reťazí strmšie klesneme k rázcestiu Biely potok-rázcestie. Trasa smeruje doprava po modrej značke krátko cez mostík a okolo ďalšieho rázcestia Biely potok-ústie doľava, ďalej znova po modrej značke. Pohodlnou lesnou cestou v rozšírenej časti Prielomu Hornádu sa popod skalné útvary Tomášovský výhľad, Ihla a Kazateľnica dostaneme do Čingova.
Čingov
Turistické stredisko v kotline Hornádu na okraji národného parku Slovenský raj. Je sídlom stanice Horskej záchrannej služby, terénnej stanice a informačného strediska Správy národného parku Slovenský raj. Ponúka ubytovanie a stravovanie vo viacerých chatách pre menej náročných i náročných klientov. Pre náročnejších je k dispozícii napríklad Penzión Lesnica neďaleko východiska viacerých turistických trás alebo PARK Hotel s wellness centrom v lokalite Čingov-Hradisko. Za špecialitami slovenskej kuchyne odporúčame zájsť do miestneho salaša.
Náročnosť
Stredne náročná okružná trasa. Zvýšenú opatrnosť si vyžadujú najmä exponované úseky v Prielome Hornádu a Kláštorskej rokline, ktoré sú zaistené lávkami, mostíkmi, reťazami, stúpadlami a rebríkmi. Ostatná časť túry vedie po pohodlných lesných cestách a chodníkoch. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá.
O roklinách Slovenského raja sa možno viac dočítať v knihe Najkrajšie doliny z edície Prírodné Krásy Slovenska z vydavateľstva DAJAMA.
Panoráma Tomášovského výhľadu
Autor: Daniel Kollár
