Rieka Hornád v dávnej minulosti, keď ešte planiny Slovenského raja neexistovali, pokojne a pohodlne tiekla v mäkkých horninách Hornádskej kotliny. Avšak keď sa na rozhraní mladších treťohôr a štvrtohôr začalo územie Slovenského raja zdvíhať a dno Hornádskej kotliny klesať, musela sa postupne zarezávať do podložia a predierať cez skalnú hradbu. Miesto, kde sa to všetko začalo, sa volá Hrdlo Hornádu.
Končí sa za Čingovom. Hoci o prielome sa vedelo dávno, na jeho sprístupnenie čakali peší turisti pomerne dlho. Pred nimi mohli prírodné krásy hornej časti tejto doliny v letnom období pozorovať iba vodáci na člnoch alebo neskôr na nafukovačkách. V zime, keď rieku pokryl dostatočne hrubý ľad, sa do doliny mohli dostať aj turisti na lyžiach či korčuliach.
Objavovanie prielomu Do väčšej časti Prielomu Hornádu človek suchou nohou dlho nevstúpil. Nedovoľoval mu to neprístupný terén úzkej skalnej doliny. Výnimkou boli zimné obdobia, keď sa dalo chodiť po zamrznutom riečnom koryte. Prvý známy úplný zimný priechod prielomom sa uskutočnil vo februári 1906. Ešte v tom istom roku v júli sa B. Hajtsovi podarilo splaviť rieku v prielome na jednoduchej plti. O svojom výkone zanechal svedectvo o rok neskôr v ročenke Uhorského karpatského spolku.
FOTO - JÁN LACIKA
Najmä po druhej svetovej vojne silneli hlasy požadujúce postupné sprístupňovanie Prielomu Hornádu pomocou rozličných technických pomôcok. Prvý krok v tomto úsilí smeroval k výstavbe lanového mosta pri ústí Kláštorskej rokliny v roku 1960, avšak do jeho kompletného sprístupnenia ešte prešlo veľa rokov.
Chodník Horskej služby Všetko sa zmenilo v roku 1974, keď sa skompletizoval Chodník Horskej služby Prielomom Hornádu. Stavali ho 15 rokov a postupne ho zaistili viacerými technickými pomôckami umožňujúcimi ľahko a bezpečne prekonať všetky náročné úseky. Dnes môžu turisti vstúpiť do úzkej doliny, ohraničenej miestami až kolmými skalnými stenami. Na dne je zväčša miesto iba pre riečne koryto. Vďaka siedmim mostíkom a lávkam, takmer 400 m reťazí a záchytných lán, viac ako 150 kusom železných stúpadiel a iným technickým pomôckam možno prielomom prejsť v celej dĺžke a obdivovať jeho neobyčajnú prírodnú krásu z neobyčajných polôh priamo nad hladinou bystro tečúceho Hornádu.
Lanová lávka v Prielome Hornádu. FOTO - JÁN LACIKA
Trasa chodníka ponúka viaceré atraktívne úseky, na ktorých sa turisti pohybujú po železných stúpadlách zapustených do skaly priamo nad riekou. Exponovanosť úseku v najužšej časti prielomu nazývanej Železná brána, ktorá je zovretá medzi kolmými skalnými stenami približujúcimi sa k sebe na vzdialenosť 10 m, pritláča menej odvážnych turistov tesne ku skale. Ešteže im väčší pocit istoty dodáva pevná železná reťaz.
Celý prielom je priechodný obojsmerne na rozdiel od tiesňav, ktoré možno zdolávať iba smerom hore. Od Hrdla Hornádu pôjdeme po ľavom brehu južným svahom Zelenej hory. Horný úsek prielomu sa končí na rázcestí v ústí Kláštorskej rokliny. Hore krátkou, avšak strmou tiesňavou vedie turistická trasa k zrúcaninám stredovekého kláštora na Kláštorisku. Nasledujúci úsek priechodu prielomom prechádza po ľavom brehu Hornádu, po južnom svahu Čertovej sihote až na miesto mierne sa rozširujúcej doliny. V jej strede sa nachádza chatová osada Letanovský mlyn.
FOTO - TIBOR KOLLÁR
Aj ďalší úsek prielomu medzi Letanovským mlynom a ústím Bieleho potoka je turisticky veľmi atraktívny. Bezpečný prechod zabezpečujú mostíky, stúpadlá a reťaze. Vysoko nad miestom, kde do prielomu ústi dolina Tomášovská Belá, sa týči skalný svah kulminujúci na skalnej hrane známej ako Tomášovský výhľad. Ďalej na východ je dolina o čosi širšia. Na jej dne je miesto pre pohodlnú lesnú cestu, ktorá vedie do Čingova. Pri Maši neďaleko Smižian Hornád opúšťa prielom cez okraj Slovenského raja a vracia sa do Hornádskej kotliny.
View Kam na túru in a larger map
Zaujímavosti
Prielom Hornádu
Národná prírodná rezervácia, ktorá chráni jeden z najznámejších a najkrajších kaňonov na Slovensku. Územie je zaujímavé aj z vegetačného hľadiska s listnatými stromami na južne exponovaných svahoch a ihličnanmi na severných úbočiach (na strmých svahoch kaňonu sú porasty reliktných borín) a mnohými chránenými druhmi (lykovec voňavý, prilbica jedhojová).
Hrdlo Hornádu
Impozantná kamenná brána tvorená skalnými výbežkami Vtáčieho hrbu a Zelenej hory, tesne pred vyústením Veľkej Bielej vody do Hornádu, ktorou sa začína Prielom Hornádu. Je tu tiež začiatok atraktívneho chodníka Horskej služby Prielomom Hornádu. Z brala na pravej strane je nádherný výhľad na krajinu Hornádskej kotliny a úžinu, ktorou sa prediera rieka Hornád.
Marcelov hrad
Na Zelenej hore nad Prielomom Hornádu v katastri Hrabušíc stoja zvyšky Marcelovho hradu z 13. storočia. Hrad pomenovali po jeho staviteľovi Marcelovi, ktorý bol správcom miestnych kráľovských majetkov. V 15. storočí sa stal oporným bodom bratríkov pri výbojoch na Spiši a v Liptove. V roku 1462 ho dal levočský magistrát zbúrať, aby viac neohrozoval obyvateľov Spiša.
Časový rozvrh: Podlesok - Letanovský mlyn 2 hod. - Podlesok 1 ½ hod.
Dĺžka: 12 km
Prevýšenie: 141 m
Celkový čas: 3 hod. 30 min.
Odporúčame
Okružná trasa
Navrhovaná túra je príťažlivou kombináciou náročného prechodu kaňonovitou časťou Prielomu Hornádu a pohodlného pochodu po vyhliadkovom hrebeni Ihríka. Poldenná trasa vedie od autokempingu v Podlesku po modrej značke do Hrdla Hornádu, odkiaľ pokračuje popri Hornáde. Postupne prekonáme viaceré stúpadlá, reťazový most a lávky cez Hornád. Z lokality Nad stržou sa ponúka pekný výhľad na protiľahlý vápencový svah Ihríka, po ktorom sa budeme vracať. Ešte predtým však navštívime rekreačnú oblasť Letanovský mlyn v rozšírenej časti Prielomu Hornádu s možnosťou občerstvenia.
Pomedzi chaty sa dostaneme k rázcestiu, ktoré leží neďaleko kamenného kartuziánskeho mosta. Tu opustíme modro značkovaný chodník a pokračujeme doľava strmším žlto značkovaným lesným chodníkom na okraj vyhliadkového hrebeňa Ihrík. Pohodlne vystúpime po hrebeni ukrývajúcom skalné útvary Lievik a Tunel. Neskôr absolvujeme krátky výstup na Zelenú horu. Opustíme hrebeň a zostúpime cez les popri lyžiarskom vleku do Hrdla Hornádu a osady Podlesok.
Letanovský mlyn
Nejde o rómsku osadu, ale o skupinu súkromných rekreačných objektov v rozšírení údolia Hornádu. Medzi Majerskou a Ihríkom ústi pri Letanovskom mlyne do Hornádu Trstený potok. Historický vodný mlyn postavili v stredoveku na prístupovej ceste ku kartuziánskemu kláštoru na Kláštorisku, dnes je z neho ruina. O túto lokalitu sa bojovalo na konci druhej svetovej vojny, v októbri 1944 ustupujúci nemeckí vojaci vyhodili do povetria kartuziánsky most a murovanú chatu. Kamenný most sa podarilo zrekonštruovať. V chate a bufete sa možno ubytovať a občerstviť.
Náročnosť
Stredne náročná okružná trasa. Prvá časť vedie exponovaným kaňonovitým úsekom Prielomu Hornádu, ktorý zabezpečujú mostíky, lávky, reťaze, stúpadlá a rebríky. Prechod si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Druhá časť vedie pohodlným terénom po lesných chodníkoch. Namáhavejší je len krátky strmý výstup na hrebeň Ihríka. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu pomerne jednoduchá.
Hrdlo Hornádu. FOTO: TIBOR KOLLÁR
O Prielome Hornádu sa možno viac dočítať v knihe Kamene z edície Prírodné Krásy Slovenska z vydavateľstva DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár