Pokojnejšia Furkotská dolina je oázou ticha prerušovaného žblnkotom Furkotského potoka.
Mlynická a Furkotská dolina ležia v blízkosti Štrbského plesa a ponúkajú celú náruč prírodných krás. Patria medzi najkrajšie doliny na Slovensku, a tak je zdolanie tohto okruhu z turistického hľadiska skutočnou lahôdkou. Vodopád Skok, Bystrá lávka, Wahlenbergove plesá - to je len zlomok krásy, ktorú ponúkajú.
Pôvod názvu dolín
Názov Mlynickej doliny pochádza od potoka Mlynica, na ktorom kedysi stáli obilné mlyny. Hoci nestáli v pohorí, ale dolu v kotline, napriek tomu jej vtlačili svoje meno. Dodnes sa neďaleko Tatranskej Štrby nachádza hospodársky dvor nazývaný Stredný mlyn a v blízkosti štrbskej železničnej stanice možno nájsť salaš Starý mlyn.
V strednej časti Furkotskej doliny. FOTO: IVAN BOHUŠ
Furkotskú dolinu odvodňuje Furkotský potok, ktorý je jednou z dvoch zdrojníc Bieleho Váhu. Bielym Váhom sa stáva po sútoku s Veľkým Zlomiskovým potokom pritekajúcim z Važeckej doliny. Názov doliny súvisí s tým, že táto horská bystrina často naráža na kamene v koryte a triešti sa, fŕka či „frkoce".
Historická exkurzia
O Mlynickej doline sa už v prvej polovici 18. storočia zmieňuje jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov - polyhistor Matej Bel. Vo svojom po latinsky písanom diele charakterizuje dolinu ako „záhradu liečivých bylín, vysiatych prírodou. Veľmi hojné sú tu horské kozy a svište. Potok, ktorý preteká dolinou, sa volá rovnako a poháňa dva štrbské mlyny".
Furkotská dolina sa stala známa oveľa neskôr, najmä po roku 1936, keď v jej ústí postavili Furkotskú alebo podľa majiteľa nazvanú Lonekovu chatu, ktorá zanikla po znárodnení pri požiari v roku 1956 a viac nebola obnovená.
Vodopád zo sĺz
Najkrajšou ozdobou Mlynickej doliny je vodopád Skok. Pôvod jeho „závoja" vysvetľuje povesť o nešťastnej dievčine hľadajúcej mŕtveho milého, ktorý prišiel o život počas poľovačky na kamzíky kdesi pod Štrbským štítom. Mladá žena vraj dodnes blúdi Mlynickou dolinou a plače. Prúdy sĺz vytekajúce z jej očí výdatne napájajú vodopád Skok. Vodopád má podobu závoja, ktorý je azda najvýstižnejším symbolom smútiacej ženy.
Vodopád Skok. FOTO: IVAN BOHUŠ
Wahlenbergove plesá
Najkrajšími miestami Furkotskej doliny je dvojica nádherných plies, ktoré nesú meno slávneho botanika a cestovateľa Görana Wahlenberga. Švédsky učenec si túto poctu vyslúžil botanickými bádaniami v Tatrách uskutočnenými v roku 1813.
Vyšné Wahlenbergovo pleso je najvyššie položené medzi veľkými tatranskými plesami, leží v nadmorskej výške 2 157 m. Nižšie Wahlenbergovo pleso je súčasťou jednej z najkrajších tatranských prírodných scenérií, keď sa na jeho hladine zrkadlí kamenný kužeľ Ostrej veže.
Dolinový okruh
Túru možno začať pri železničnej stanici v osade Štrbské Pleso. Asfaltová cesta nás popri športovom areáli zavedie do lesného porastu v ústí Mlynickej doliny. Žlto značkovaná cesta vedie okolo vodopádu Skok do strednej časti doliny. Najťažší úsek výletu sa začína pod skalným stupňom s Capím plesom. Od jazera vystúpime početnými serpentínami do Bystrej lávky. Náročný výstup zvyčajne sťažujú nebezpečné letné snehové polia. Bezpečnosť pohybu rozlámaným skalným žľabom zaisťujú železné reťaze.
Z priehyby medzi Furkotským štítom na severe a Veľkým Soliskom na juhu je síce obmedzený, avšak krásny výhľad do Furkotskej doliny, do ktorej o chvíľu zostúpime. Zostup zo sedla je menej náročný ako výstup z Mlynickej doliny. Vedie po krátkych serpentínach takmer k brehu Vyšného Wahlenbergovho plesa. Vysoko položené jazero obídeme z ľavej strany. Strmo klesajúci chodník nás privedie asi o 100 m nižšie na dolinovú terasu, na ktorej leží Nižné Wahlenbergovo pleso.
View Kam na túru in a larger map
Krásna prírodná scenéria s kulisou rozoklanej bočnej rázsochy Ostrej poteší každého turistu. Pokračujeme zostupom po ľavej strane Furkotskej doliny. Krátko po dosiahnutí kosodrevinového pásma prídeme na rázcestie vo Furkotskej doline, na ktorom opustíme žltú turistickú trasu. Chodník s modrými značkami nás mierne stúpajúcim šikmým traverzom privedie k Chate pod Soliskom, odkiaľ môžeme použiť sedačkovú lanovku. Menej pohodlným zavŕšením túry je peší zostup po modrej značke k severnému brehu Štrbského plesa, ktoré dalo meno najvyššie položenej osade na Slovensku - Štrbskému Plesu.
Mlynická dolina
Národná prírodná rezervácia s jedinečnými formami reliéfu. Nachádzajú sa tu najmohutnejšie čelné morény v Tatrách s výškou takmer 90 m, so šírkou 5 km a s dĺžkou takmer 4 km. Vodopád Skok v strednej časti doliny sa prepadáva cez 25 m vysoký prah. Prekonáva skalnú prekážku, ktorou je zahradené menšie pleso s priliehavým názvom Nad Skokom.
Bystré sedlo
Sedlo ležiace v nadmorskej výške 2 314 m sa nachádza v hrebeni Solísk, ktorý oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu. Donedávna šlo o známy a frekventovaný turistický priechod. Dnes z dôvodu ochrany rastlinných spoločenstiev žlto značkovaný turistický chodník presmerovali z Bystrého sedla do Bystrej lávky (2 300 m) ležiacej južne od Bystrého sedla.
Furkotská dolina
Národná prírodná rezervácia a 5,5 km dlhá, úzka terasovitá dolina lemovaná hrebeňom Ostrej a Solísk. Územie je vzácne z krajinárskeho i vedeckého hľadiska s výrazným bralným reliéfom a ľadovcovou modeláciou. V dolnej časti doliny porastenej smrekovými lesmi sú hojné limby. Rastú tu vzácne rastliny a žije ojedinelý glaciálny relikt - žiabronôžka severská.
Časový rozvrh: Štrbské Pleso - Bystrá lávka 3 ½ hod. - Štrbské Pleso 3 ½ hod.
Dĺžka: 16 km
Prevýšenie: 945 m
Areál snov
Svetoznáme stredisko zimných športov v Štrbskom Plese dostalo neobyčajný názov potom, ako sa o ňom kedysi predseda FIS pochvalne vyjadril, že je „ako zo sna". Dominantou sú dva lyžiarske mostíky. Menší mostík má normový bod 70 m, väčší postavili pre majstrovstvá sveta v roku 1970 ako tzv. deväťdesiatku. Krátky výstup pod mostíky sa za pekného počasia oplatí najmä pre jedinečný výhľad na tmavomodrú hladinu Štrbského plesa.
V susedstve mostíkov stojí štadión so štartom a s cieľom pretekárskych tratí určených pre lyžiarov - bežkárov. Súčasťou športového komplexu je hotel FIS s osobitou architektúrou, ktorá tvarovo imituje obrys tatranského štítu. Svah Soliska za Areálom snov sa v zime stáva rajom lyžiarov - zjazdárov. Na dolnej časti zjazdovky, ktorej svah má názov Interski, sa stávajú pomaly už tradičné exhibície a preteky akrobatických lyžiarov a snoubordistov. Sedačková lanovka na Solisko prekonáva na vzdialenosti 2 170 m výškový rozdiel 438 m za približne dvadsať minút.
Chata pod Soliskom
Najmladšia vysokohorská chata vo Vysokých Tatrách postavená v roku 2003 na mieste staršej chaty z roku 1944. Nachádza sa na južnom svahu Predného Soliska v nadmorskej výške 1 840 m, kam vedie červeno značkovaný chodník. Chata celoročne poskytuje teplú stravu, nápoje a ubytovanie. Okrem toho ponúka „celkom zdarma solárium na slnečnej terase a k tomu jedinečný výhľad na Kriváň, Podtatranskú kotlinu a Nízke Tatry".
Náročnosť
Náročná celodenná vysokohorská túra. Najnamáhavejším úsekom je záverečný výstup do Bystrej lávky zabezpečený fixnými reťazami. Na trase možno aj v letných mesiacoch očakávať nebezpečné traverzy po strmých snehových poliach. Zvýšenú opatrnosť si vyžadujú aj lámavé skaly. Pozor, trasa je jednosmerná a od 1. 11. do 15. 6. je tento chodník uzavretý!
O Mlynickej doline a vodopáde Skok sa možno viac dočítať v knihe Kamene z edície Prírodné Krásy Slovenska z vydavateľstva DAJAMA.