Mohutný štít Kriváňa, o ktorom koluje veľa povestí a legiend, sa stal symbolom slovenského národného povedomia. Od čitateľov časopisu Krásy Slovenska získal titul Najkrajší vrch Slovenska.
Podľa legendy si Boh v siedmy deň stvorenia sveta sadol a rozmýšľal nad kvalitou svojho diela. Zdalo sa mu, že svetu ešte čosi chýba. Najšikovnejšiemu anjelovi preto prikázal, aby po svete rozhodil za vrece prírodných krás. Anjel krášlil krajinu za krajinou, až priletel k skupine tatranských štítov. Podcenil však ich výšku a krídlom zavadil o jeden z vrcholov. Vrece naplnené krásami sa roztrhlo a pod skalnaté štíty sa vysypali nádherné lesy, lúky, bystriny a jazerá.
FOTO: JÁN LACIKA
Do horskej krajiny sa rozbehli svište, kamzíky, jelene a mnoho ďalších zvierat. Pohorie, ktoré ľudia neskôr nazvali Tatry, dostalo toľko prírodných krás ako máloktoré iné. Štít, ktorý stál anjelovi v ceste, sa pri zrážke s nepozorným nebeským „letcom" skrivil, a tak niet divu, že dostal meno Kriváň.
Súboj velikánov Liptáci kedysi s istotou tvrdili, že v Tatrách niet vyššieho štítu ako Kriváň. Spišiaci zase nepochybovali o tom, že prvenstvo patrí Lomnickému štítu. Poliakom sa zdal byť najvyšší Ľadový štít. Podtatranci sa dlho sporili, ktorému z troch tatranských velikánov patrí výškové prvenstvo. Prvý zo súboja vypadol Kriváň.
FOTO: IVAN BOHUŠ
V roku 1797 ho barometricky zameral Angličan Robert Townson, ktorý zistil, že je nižší ako Lomnický štít. V hre zostal len spišský a poľský favorit. Avšak výsledky ďalších meraní boli viac ako prekvapivé: Najvyšším tatranským vrchom je Gerlachovský štít! Verejnosť sa s touto správou dlho nevedela stotožniť a ešte veľa rokov sa v knihách písalo, že kráľom Tatier je Lomnický štít.
Na vrchole Kriváňa. FOTO: TIBOR KOLLÁR
Banícka minulosť Prví haviari prišli pod Kriváň v 15. storočí. Zlatá horúčka, ktorá Uhorsko zachvátila v 16. storočí, sa nevyhla ani Tatrám. Jej iniciátorom bol kráľ Ferdinand I., ktorý svojimi nariadeniami viac-menej znárodnil uhorské baníctvo. Kutacie práce v podkrivánskom banskom revíri sa naplno rozprúdili neskôr, avšak zlata v kremenných žilách tatranských granitov nebolo ani toľko, aby výnosy pokryli vysoké náklady na ťažbu v extrémnom vysokohorskom prostredí.
Poloha a počet štôlní sa menili a ťažba sa preorientovala zo zlata na antimonit a pyrantimonit. Liptovskí haviari boli časom nútení vystupovať za rudami čoraz vyššie, až medzi skaly a kosodrevinu. Zvyšky po ich príbytkoch a tzv. stupoch na drvenie rudy sa zachovali dodnes pod Priehybami v nadmorskej výške okolo 2 000 m. Najvyššia antimonitová a cínová štôlňa Terézia ležala len 50 m pod vrcholom hory.
Hnev ducha Kriváňa Ľudia žijúci pod Tatrami si banské neúspechy na svahoch Kriváňa vysvetľovali inak. Do jednej z ľudových povestí vložili príbeh o tom, ako liptovských haviarov v štôlňach vystrašil mohutný hlas vychádzajúci z útrob Kriváňa. Pohrozil im, že vodou zaplaví celý Liptov, ak neprestanú zvukmi čakanov rušiť jeho pokoj. Preľaknutí haviari radšej poslúchli „ducha Kriváňa" a do tunajších štôlní sa už nikdy viac nevrátili.
FOTO: JÁN LACIKA
Výstupy na Kriváň Prvý, o kom je známe, že vystúpil na Kriváň, bol banský podnikateľ a spišskonovoveský evanjelický kňaz Jonáš Andrej Czirbes, ktorý výstup uskutočnil so spoločníkmi v roku 1773. Podnetom na organizovanie národných vychádzok na Kriváň bol výstup liptovskomikulášskeho podnikateľa a národovca Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého s priateľmi v roku 1835. Tradícia národných výstupov na Kriváň pretrvala do dnešných čias. Na vrchol vedú turistické trasy z Podbanského, Troch studničiek a zo Štrbského Plesa.
View Kam na túru in a larger map
Zaujímavosti
Tri studničky
Osada ležiaca pri Ceste slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom na dolnom okraji Podkrivánskej poľany. Je ideálnym východiskom túr do západnej časti Vysokých Tatier. Sezónne bola osídľovaná od začiatku 19. storočia. O sto rokov tu stála horáreň s izbou pre turistov. Pôvodnú chatu v roku 1944 vypálili Nemci, nová chata z roku 1961 zhorela v roku 1999.
Tatranská magistrála
Turistický chodník prechádzajúci pozdĺž celých Tatier. Pri jej výstavbe v rokoch 1931 až 1937 využili aj staršie chodníky. Prevažne vystupuje do alpínskeho stupňa, pričom najvyšší bod dosahuje v Sedle pod Svišťovkou (2 020 m). Okrem praktického výškového spojenia plní rolu atraktívnej vyhliadkovej trasy. Do lesných porastov vstupuje len v nevyhnutných prípadoch.
Kmeťov vodopád
Najvyšší dostupný vodopád na Slovensku s výškou približne 80 m v doline Nefcerka ležiacej severozápadným smerom pod vrcholom Kriváňa. Prístup k vodopádu vedie po modrej značke z Kôprovej doliny. Pomenovaný je podľa prírodovedca a národovca Andreja Kmeťa. Jeho starší názov bol Nefcerský vodopád. Najnižší stupeň možno pozorovať z dreveného mostíka.
Časový rozvrh: Tri studničky - Kriváň (3 ½ hod.) - Tri studničky (3 ½ hod.)
Dĺžka: 16 km
Prevýšenie: 1 353 m
Odporúčame
Výstupy na Kriváň
Vrchol Kriváňa možno najľahšie a najrýchlejšie dosiahnuť z Troch studničiek. Prvé serpentíny zeleno značkovaného chodníka vedú na Grúnik, ktorý bol na konci druhej svetovej vojny svedkom krutých bojov partizánov s Nemcami. Zahynulo tu sedem členov oddielu Vysoké Tatry. Z Grúnika chodník prechádza úbočím Priehyby do strmého sutinového Krivánskeho žľabu. Od rázcestia pod Kriváňom sa trasa výstupu spája s chodníkom vedúcim od Jamského plesa.
V Daxnerovom sedle ešte dlho na jar ležia pre turistov nebezpečné snehové polia. Hlavnou odmenou za vynaloženú námahu pri výstupe je nádherná panoráma okolitej horskej krajiny a fantastický kruhový výhľad najmä na končiare Nízkych Tatier a Malej Fatry. Najčastejším zostupom z vrcholu Kriváňa je modro značkovaný chodník vedúci k Jamskému plesu. Odtiaľ sa možno po Tatranskej magistrále dostať do Podbanského alebo Štrbského Plesa.
Jamské pleso
Menej zdatní turisti sa môžu z Troch studničiek vydať na výlet k Jamskému plesu. Ide o nenáročnú prechádzku po upravenom chodníku Tatranskej magistrály. Vedie z väčšej časti smrekovým lesom. Z miest, kde je les redší, je pekný výhľad na rozložitý južný svah Kriváňa. Chodník vedie k južnému brehu Jamského plesa (1 447 m) ležiaceho v krásnom lesnom prostredí smrekov a borovíc. V roku 1936 na jeho brehu postavili Krivánsku chatu, ktorá po siedmich rokoch vyhorela. Pri západnom brehu Jamského plesa vysadili pamätný limbový háj SNP.
Podbanské
Rekreačná osada na rozhraní Vysokých a Západných Tatier. Jej vznik sa spája s baníckym podnikaním na úbočiach Kriváňa. Hoci po druhej svetovej vojne tu pribudli moderné hotely, osada nevyrástla na úroveň rušných centier Vysokých Tatier a ostala tichým miestom oddychu a takmer nenarušenej prírody.
Náročnosť
Veľmi náročná celodenná vysokohorská túra s namáhavým výstupom a zostupom. Za zníženej viditeľnosti treba v úsekoch nad hornou hranicou lesa pozornejšie sledovať turistické značky. V zimnom období sú chodníky na Kriváň uzavreté.
O Kriváni sa možno viac dočítať v turistickom sprievodcovi Tatry z edície Poznávame Slovensko z vydavateľstva DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár
