metrov nad úrovňou mora, a v miestnom riedkom vzduchu potrebujú lietadlá na štart či pristátie podstatne dlhšiu dráhu. Vystupujeme a už pri prvých krokoch pociťujeme problémy spôsobené riedkym vzduchom. Cítime sa trochu ako opití, hlava sa krúti, ťažko sa dýcha. A to v La Paze žijú takmer dva milióny ľudí. V prvom momente sa nám zdá neuveriteľné, že toto mesto dokáže normálne fungovať.
Pred letiskom nasadáme na autobus a nechávame sa odviezť do centra. Prechádzame chudobným mestom El Alto, ktoré vytvára predmestie La Pazu, a pomaly si začíname zvykať na to, že v Bolívii je všetko akési popletené. Predmestie v skutočnosti nie je predmestie, ale samostatné mesto, a ani samotné hlavné mesto nie je v skutočnosti hlavným mestom.
Aj hlavné mesto, aj nie
Hlavným mestom Bolívie je podľa ústavy Sucre, štyristo kilometrov vzdialené mestečko. Pri zmienkach o Bolívii sa však spravidla udáva ako hlavné mesto La Paz, ktorý de iure síce hlavným mestom nie je, je však sídlom vlády, kongresu, prezidenta a je aj najväčším mestom krajiny. Aj keď výrok, že La Paz je najväčším mestom krajiny, je opäť zmätočný: o titul najväčšieho mesta krajiny začína pomaly s La Pazom súťažiť rýchlo sa rozrastajúce El Alto, teda v podstate jeho vlastné predmestie.
Pri ceste El Altom sa zrazu pred nami objaví až neskutočný výhľad na La Paz: samotné mesto totiž leží v päťsto metrov hlbokom kaňone, ktorý sa zvykne prirovnávať k arizonskému Grand Canyonu.
Treba povedať, že právom. Strmé pieskovcové steny, miestami posiate kamennými útvarmi vytvárajú úžasnú scenériu. K tomu si treba predstaviť tisícky domčekov učupených na strmých úbočiach kaňonu, a centrum mesta s vytŕčajúcimi mrakodrapmi presne v jeho strede. Presne na okraji krátera sa pritom nachádza hranica medzi mestami El Alto a La Paz. To, čo leží na strmých svahoch od zlomu kaňonu smerom dole, je La Paz, rovná plocha nad mestom sa už pripisuje mestu El Alto. Pre turistu to celé vyzerá ako jedno mesto, domáci však územia miest prísne rozlišujú: bývanie v La Paze má oveľa väčšiu prestíž, a tak sú tu aj pozemky či nehnuteľnosti niekoľkonásobne drahšie ako v El Alte.
Prechádzame teda z jedného mesta do druhého a náš autobus začína prudko klesať: samotný La Paz má odo dna kaňonu až po jeho úpätie prevýšenie päťsto metrov, a tak pri jazde týmto mestom dostávajú vozidlá poriadne zabrať.
Najlepšie vraj miestne podmienky zvládajú staré americké veterány, ktorých po meste - vytvárajúc za sebou husté kúdoly čierneho dymu - jazdí neúrekom. A aj keď ulice v La Paze pôsobia absolútne chaoticky a je ťažké sa v nich orientovať, nieto ešte šoférovať, jedno orientácii napomáha: človek vždy vie, že smerom do centra mesta musí klesať a smerom von z mesta stúpať.
Stratený šarm
Samotné centrum La Pazu vraj bolo ešte v polovici dvadsiateho storočia pôvabným koloniálnym mestom plným parkov a zelene. V súčasnosti však už o jeho pôvodnom pôvabe nemôže byť ani reči: väčšinu parkov zastavali výškovými budovami, čo vytvára nevkusnú kombináciu starého a nového. Najbizarnejší pohľad sa naskytá z hlavného námestia Plaza Murillo, kde pohľad na hlavnú katedrálu dotvára panelák postavený rovno za ňou.
Vrchol nevkusu, pri ktorom však našincovi napadnú smutné prirovnania. Pôsobí to, asi ako keď sa pozriete z Hlavného námestia v Banskej Bystrici a v pozadí vidíte sklenenú vežu Europa, alebo ako keď z bratislavskej Michalskej ulice vidíte Aupark tower.
Čo však La Pazu dodáva iný rozmer, sú jeho obrovské kontrasty. Predovšetkým kontrasty chudoby a bohatstva. V bohatých štvrtiach nájdete luxusné obchody s tovarom medzinárodných značiek, samotnému centru La Pazu však dominujú pouliční predavači. No nie len tak hocijakí. Okrem klasických predavačov všetkých možných potrebných aj nepotrebných vecí sa tu totiž nachádza niekoľko mimoriadne zaujímavých trhov. Sú to predovšetkým takzvaný čierny trh a čarodejnícky trh. Aj keď sa 95 percent obyvateľov Bolívie oficiálne hlási ku kresťanstvu, rôzne animistické náboženstvá a magické rituály tu majú veľmi silnú tradíciu.
Šamanizmus
Na čarodejníckom trhu preto dostanete kúpiť všetky pomôcky na najrôznejšie magické úkony od sušených lamích embryí cez sušené žaby, hadiu kožu až po rozmanité elixíry či zápalné obety. Toto všetko má človeku pri rôznych rituáloch nakloniť priazeň vyšších síl, a tak sa napríklad pri stavbe domu do základov zamurováva spomínané lamie embryo ako prostriedok na ochranu domu pred rôznymi živlami. Ako turisti sa s miestnymi animistickými obradmi môžete stretnúť aj napríklad pri obyčajnej ceste autobusom, keď sa vám bežne stane, že šofér zastaví, aby mohol podstúpiť obetný rituál - obetovaním kokových lístkov a alkoholu počas odriekania modlitieb. Takto zvyknú prosiť vyššie sily o ochranu počas cesty a šťastné dosiahnutie cieľa.
Autor: Zuzana Seberíniová