SME

Orlické hory - samoty, bunkre a krásna príroda

Na česko-poľskom pohraničí, z jednej strany chránený Krkonošmi, z druhej Jeseníkmi, sa ako dieťa učupené medzi rodičmi rozkladá neveľký, len 55 km dlhý hrebeň Orlických hôr.

(Zdroj: IGOR HRNČÍŘ)

Meno im dali rieky, ktoré ich pretkávajú: Tichá a Divoká Orlice. Presne také je toto nenápadné pohorie - zádumčivé, snové, a zároveň drsné a neumelé.

V Orlických horách nájdete všetko, za čím ľudia do hôr obyčajne prichádzajú: hustý, voňavý koberec smrekových lesov, intímne zákutia, v ktorých najhlasnejším zvukom je cvrlikanie hmyzu a spev vtákov, nádherné výhľady. V zime sa tu brodíte závejmi belostného snehu, v lete sa pri prechádzke v oslepujúcom slnku takmer potkýnate o lesné jahody.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V porovnaní s inými českými horami je tu však ešte úžasný priestor; tu neleží víkendová chata na chate, tu vám, na rozdiel od Jizerských hôr alebo Krkonôš, nedýchajú na krk davy rozjarených turistov.

SkryťVypnúť reklamu

rybnik.jpg

Orlické hory predstavujú Sudety, ako ich poznáme z filmov a kníh: oblé zamatové kopce so striedmo roztrúsenými samotami, zahmlené údolia. Pred zanedbanými kostolmi s barokovými pokladmi vnútri sa týčia kamenné sochy, černejúce od vlhkosti. Ľudia tu na vás pozerajú priamo a s úsmevom, neostýchajú sa dať do reči. Formovalo ich drsné podnebie s dostatkom zrážok, štyri mesiace snehu i príjemná priemerná nadmorská výška okolitých kopcov - 789 metrov. Najvyšším vrcholom je Velká Deštná s výškou 1115 metrov.

Ponuka a kvalita služieb pre aktívnu turistiku je solídna. Najväčšie lyžiarske strediská sú Deštné, Čenkovice a Říčky, menšie vleky a lyžiarske škôlky za rozumné ceny sú napríklad v Českých Petroviciach a Olešnici.

Kilometre bežkárskych tratí striedajú v lete turistické chodníky a cyklotrasy. Naši domáci hovoria, že okrem zimy sú Orlické hory najkrajšie koncom júna, keď do nich oneskorene dorazí jar. A v lete patrí k najatraktívnejším rekreačným lákadlám priehrada Pastviny, ktorú vybudovali na Divokej Orlici v roku 1939, aby zadržiavala povodňovú vodu.

SkryťVypnúť reklamu

Od bunkra k bunkru

Keď budete chodiť po lesoch Orlických hôr, skôr či neskôr narazíte na nejaký bunker. Niektoré priam bijú do očí, keď zdolávate hrebeňovku, iné sú dobre maskované a z turistických chodníkov ich uvidíte, len ak sa dívate naozaj pozorne. V druhej polovici 30. rokov minulého storočia sa pod vplyvom nebezpečenstva hroziaceho z Nemecka začala po celej dĺžke hraničného hrebeňa Orlických hôr budovať pevnostná línia. Mala byť súčasťou opevnenia štátnej hranice najviac ohrozeného úseku republiky od Bohumína po Krkonoše.

bunker.jpg

Systém železobetónového opevnenia podľa vzoru francúzskej Maginotovej línie mal udržať prvý nápor nepriateľa až do príchodu Spojencov. Líniu samostatných pechotných zrubov malo posilniť pätnásť delostreleckých pevností na obzvlášť exponovaných miestach obrany.

SkryťVypnúť reklamu

Prvé bunkre sa v pohraničí začali objavovať v roku 1936. Plánovanú úlohu v histórii však nikdy nesplnili. Do jesene 1938, keď bola podpísaná Mníchovská dohoda a výstavba opevnenia zastavená, bolo dokončených päť delostreleckých pevností. Jednou z nich bola aj Hanička pri Rokytnici v Orlických horách. Aj keď nepatríte medzi military nadšencov, verte, že nevzhľadné, studené sivé kvádre bunkrov a celý kontext ich vzniku nakoniec nenechajú nikoho chladným.

Pevnosť Hanička

K Haničke sa dostanete romantickou, dobre značenou cestou lesom. Pevnosť pozostáva zo šiestich bojových objektov na povrchu, ktoré sú pod zemou prepojené 1500 metrami chodieb a sál. Počas okupácie a v povojnovom období nebola Hanička poškodená tak ako ostatné pevnosti. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov ju sprístupnili verejnosti, neskôr ju zabralo vtedajšie ministerstvo vnútra, ktoré ju prebudovalo na protiatómový kryt. V súčasnosti je Hanička technickou pamiatkou prístupnou verejnosti v sezóne od mája do októbra. V prípade záujmu väčšej skupiny sa exkurzia dá objednať aj mimo pravidelných návštevných hodín. Pri prehliadke prejdete kilometer podzemných chodieb a sál, umiestnených až 40 m pod povrchom. Uvidíte napríklad strohé vojenské spálne, strojovňu s agregátmi na výrobu elektrickej energie či úpravňu vody.

SkryťVypnúť reklamu

Expozície sa nachádzajú aj v ďalších pevnostných objektoch, ale fajnšmekri ocenia predovšetkým celoročne otvorené Vojenské múzeum v meste Králíky. Ponúka ukážky pechotných zbraní, poľných a protilietadlových diel, munície, vojenskej výstroje, ochranných prostriedkov proti bojovým a otravným látkam i takmer päťdesiat kusov veľkej vojenskej techniky - tanky, delá, obrnené transportéry, nákladné a terénne vozidla, logistickú a ženijnú techniku.

Kostol, ktorý povstal z ruín

Ak máte po všetkých tých latentne bojových myšlienkach chuť na štipku duchovna, určite neoľutujete, ak sa zastavíte v Neratove. Tunajší kostol je skutočne výnimočný a pre návštevníkov Orlických hôr je pre svoju pohnutú povojnovú históriu skoro povinný. Monumentálny dvojvežový Kostol Nanebovzatia Panny Márie nad údolím Divokej Orlice postavili v štýle baroka v rokoch 1723 - 1733. V tom čase bol Neratov známym pútnickým miestom.

SkryťVypnúť reklamu

Neratovský chrám však 10. mája 1945 vyhorel, keď jednu z vežičiek zasiahla strela z pancierovej pästi. Vypálil ju ktorýsi z vojakov Červenej armády. Požiar za jedinú hodinu zničil strechu, drevené schodisko, roztavil hodinový stroj a zvon. Napriek pokusom o rekonštrukciu objekt celé roky zúfalo chátral. Niekoľko ráz sa dokonca uvažovalo o jeho demolácii. Po roku 1989 bol kostol konečne vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Rekonštrukčné práce vniesli elán do celého Neratova. V roku 2006 získal kostol novú strechu, pričom nad oltárom je strecha sklenená. Pripomína tak dramatické osudy stavby, ale i atmosféru pútí a bohoslužieb pod šírym nebom. Keď vojdete do chrámu, uchváti vás jas a svetlo, ktoré ho napĺňajú, ako aj čistý drevený interiér a podrobná fotografická dokumentácia rekonštrukčných prác.

SkryťVypnúť reklamu

Autor: Barbora Škovierová, FOTO - IGOR HRNČÍŘ

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Ako rozoznať dobrú kávu? Poradí pražiarka
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  6. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  7. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  8. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 20 669
  2. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 6 149
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 4 828
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 4 176
  5. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 4 173
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 495
  7. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 2 308
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 273
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Irena Šimuneková: Čriepky z Bojníc
  2. Pavel Baláž: V Bologni si vykrútite krky - pri pohľadoch na vysoké veže
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  5. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  8. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 26 003
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 061
  3. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 11 477
  4. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 10 934
  5. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 8 025
  6. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 7 873
  7. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 268
  8. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 514
  1. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  2. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
  3. Roman Kebísek: Básnik Byron vraj „miloval len jednu“ – Chaworthovú
  4. Věra Tepličková: O Cintuloch a Ficoch alebo Otázky bez odpovedí
  5. Marcel Rebro: Ruský oligarcha: Keď máš všetko, len nie istotu, že sa dožiješ večere
  6. Marian Nanias: Pokus odvolať predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyen.
  7. Radko Mačuha: Pozor ! Cyril a Metod. Vstup len na povolenie.
  8. Marcel Rebro: Ako chutí ruský mier? Po obuškoch.
SkryťZatvoriť reklamu