Na hraniciach bolo treba zaplatiť jednorazovo 11 DM. Autobus stál ešte v Novom Sade, kde vystúpila väčšina vojvodinských Slovákov a ráno sme sa ocitli v hlavnom meste JZR. Belehrad na mňa pôsobil dosť neudržiavano a špinavo, ale kedysi bol určite reprezentatívnou metropolou titovskej Juhoslávie. Na tvári mesta sa podpísalo aj bombardovanie počas kosovskej krízy pred tromi rokmi. Hlavnou pamätihodnosťou je asi pevnosť Kalemegdan, kam vedie od stanice električka - odporúčam pevne sa držať všetkými končatinami, pretože jazda polorozpadnutým vozidlom, ktoré vyzerá, že každú chvíľu vykolají je dosť rýchla a s ostrými zákrutami. Z pevnosti je výhľad na sútok Sávy a Dunaja, konajú sa tam rôzne kultúrne podujatia. V meste býva v lete dosť horúco, tak sme nočným vlakom vyrazili cez Srbsko do Čiernej Hory. Vlak prechádza hornatou krajinou, popri Podgorici a Skadarského jazera, konečnú má na pobreží v prístave Bar. Treba upozorniť, že v Srbsku platia Dináre, zatiaľ čo v Čiernej Hore je to Euro. Nádherné je starobilé mesto Kotor, zapísané so svojimi pamiatkami v UNESCO. Obľúbené sú aj letoviská Budva a Herceg Novi, pláže, na ktorých sa dajú prenajať lehátka sú udržiavané, cena potravín je zrovnateľná s cenami u nás, len treba nájsť ten správny obchod. Problémy s bezpečnosťou sme nemali, dva krát sme dokonca spali na pláži. Určite by som nedoporučoval chytať listy z podozrivých kríkov a potom si pchať prsty do úst, prípadne konzumovať samotné listy.
Cesta Mostar - Sarajevo
štvrť v Sarajeve
Bosna a Hercegovina.
Do Bosny sme cestovali od pobrežia Dalmácie, z Dubrovnika. Prvou zastávkou v Bosne je mestečko Čapljina, odtiaľ cesta vedie do Mostaru, starobilého mesta s orientálnym rázom a špecifickou atmosférou. Kedysi hlavná atrakcia - starý turecký most padol za obeť intenzívnemu ostrelovaniu, v súčasnosti ho za pomoci zahraničných nadácií rekonštruujú a obnovený by mal byť v roku 2004. Konflikt v Bosne postihol aj ďaľšie pamiatky, v meste je mnoho ruín, stopy po streľbe a narýchlo vybudované cintoríny. Napriek všetkým týmto hrôzam sa Mostar opäť stavia na nohy. Vy, ktorý poznáte Bratislavu viete, že po deviatej hodine večer je mesto mŕtve. V prípade Mostaru je to presne naopak, mesto večer ožíva, desiatky plných kaviarní, z ulíc znie hudba, známi sa stretávajú a toto všetko končí po polnoci. Možno aj preto, že teplota v lete dosahuje cez deň bežne hodnoty nad 40 stupňov. Ubytovanie sa dá zohnať pomerne lacno, nám sa to podarilo za 5KM (menou je konvertibilná marka = 1 DM). Cesta z Mostaru do Sarajeva vedie údolím rieky Neretvy, nádhernou a fascinujúcou oblasťou. Obklopujú nás vysoké kopce, prechádzame popri Jablanickom jazere, voda v rieke je až neskutočne modrá a čistá. Sarajevo pripomína mesto po zemetrasení, skutočnosť je ale oveľa tragickejšia. Centrum, takisto plné obchodíkov so suvenírmi poskytuje určite rozkoš aj gurmánom. Tradičná bosnianska kuchyňa, prítomná na každom kroku, šíriaca naokolo svoje vône vás isto pritiahne a vy neodoláte zapekanému mäsku, či posúchu s bryndzou. Priaznivci architektúry môžu obdivovať mešity, budovy orientálneho charakteru, katolícke ako aj pravoslávne kostoly, alebo tzv.: sarajevské dvojičky Unis a raketami prederavenú budovu parlamentu. Mestskú dopravu zabezpečujú električky od nás a z Česka, ale kto rád šetrí, nech sa radšej prejde po svojich. Ubytovanie sa dá zohnať takisto na priváte, cenu sa snažte zjednať. Bezpečnosť v Bosne je dnes už relatívne vysoká, v krajine sú prítomné jednotky SFOR. Miestny tvrdia, že stopovať nie je problém, mi sme to však neskúšali. Treba dodržiavať určité zásady, a to nechodiť vo voľnej krajine mimo cesty, alebo chodníka - nechcete predsa prísť z dovolenky bez dolných končatín, ďalej neprovokujte maskáčovým oblečením a exhibicionisti typu Joža Pročka radšej ostante doma. Nie je pravda, že v tejto takmer na polovicu moslinskej krajine musíte nosiť košele a nohavice s dlhými rukávmi, alkohol je tiež úplne bežný. Víza budú v lete pravdepodobne zrušené, pre istotu sa informujte na MZV SR.
Prajem príjemný pobyt na Balkáne.
Boris B. - Bratislava
