Architekt, ktorý utiekol do Šanghaja

László Hugyecz, La-s´-luo Wu-ta-kche či Ladislav Hudec? Architekta so slovenskými koreňmi, ktorý sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia spolupodieľal na novej tvári Šanghaja, by sme si radi privlastnili - keby ho slovenská verejnosť vôbec

Veľké divadlo.(Zdroj: Mestský archív v Šanghaji, Marián Moncman)

poznala. Do konca novembra je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave inštalovaná výstava venovaná jeho tvorbe.

hudec.jpgAk sa k Hudecovi hlásia Maďari aj Nemci, je našou povinnosťou vedieť, že tento vynikajúci architekt i archeológ sa narodil v Banskej Bystrici a po smrti uložila rodina jeho pozostatky v rodinnej hrobke na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, hovorí profesor Štefan Šlachta, ktorý sa systematicky venuje objavovaniu slovenskej exilovej architektúry. Ako zdôrazňuje, napríklad v knihe Build in China 1918 - 1948 sa o Hudecovi písalo ako o najvýznamnejšom zahraničnom architektovi, ktorý v tomto čase v Číne pôsobil a jeho dielu sa venovali aj mnohí svetoví kunsthistorici.

„My sme však dlho vedeli iba toľko, že nejaký Hudec existoval a vraj niečo staval v Šanghaji. Postupne sa však vytvorila sieť ľudí, ktorí vzájomnou spoluprácou pomáhali odkrývať osudy tejto pozoruhodnej osobnosti. Bola to Henrieta Hatalová, sinologička zo SAV, slovenský konzul v Šanghaji Igor Pacolák, český architekt Jan Benda a Marián Moncman, amatérsky fotograf a básnik, ktorý žije v Šanghaji," opisuje Šlachta.

Už vlani sa konala v Hudecovom rodisku konferencia a prvá výstava o jeho tvorbe. Film režiséra Ladislava Kaboša Muž, ktorý zmenil tvár Šanghaja, bude mať premiéru v októbri 2010 v slovenskom pavilóne na EXPO v Šanghaji.

Ani Číňania na jeho prínos nezabudli. Pri príležitosti 114. výročia narodenia a 50. výročia úmrtia architekta bol z iniciatívy šanghajského výboru pre mestské plánovanie a Generálneho konzulátu Maďarskej republiky vlaňajší rok vyhlásený za rok Hudeca.

Útek do Šanghaja

Hudecov dedo Eduard Miloslav Škultéty pôsobil tridsať rokov v Košiciach ako evanjelický kňaz. Jeho otec si písal meno György Hugyecz a bol významným stavebným podnikateľom v Bystrici. Paradoxne, syn sa v zahraničí vrátil k menu Hudec, ktoré bolo v medzinárodnom prostredí zrozumiteľnejšie. Ladislav či László sa kresliť učil u maliara Dominika Skuteckého, po skončení štúdia architektúry v Budapešti ho zobrali na vojnu. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády padol na ruskom fronte do zajatia a ocitol sa v tábore na Sibíri. Odtiaľ sa mu podarilo ujsť do Číny. Hoci o tejto jeho ceste vieme len málo, dokážeme si predstaviť, že nebola ľahká.

Po dvoch rokoch dorazil do Šanghaja, kde sa z kresliča prepracoval na vedúceho architekta a partnera firmy. V kariére mu istotne pomohol aj sobáš s dcérou bohatého obchodníka Gisellou Meyerovou. Začiatkom roka 1925 sa rozhodol podnikať samostatne a založil si vlastný architektonický ateliér Hudec - zaoceánska spoločnosť.

Zrejme pre konfiškáciu ich rodinného majetku našou prvou republikou požiadal o zbavenie československého občianstva a v roku 1938 získal maďarské občianstvo. V Roku 1940 sa stal predsedom Maďarského spolku a o dva roky neskôr aj honorárnym konzulom Maďarskej republiky v Šanghaji. Tu strávil takmer tridsať rokov, kým ho opäť nedobehla politika. Tentoraz ho uväznila Čínska ľudová oslobodzovacia armáda, ktorá obsadila mesto.

V roku 1947 teda musel opäť utekať, tentoraz aj s tromi deťmi. Neskôr pôsobil vo Švajčiarsku a v Taliansku.

Zomrel v roku 1958 v americkom Berkeley, kde na sklonku života získal profesúru na tamojšej univerzite. Žiadal však, aby jeho pozostatky preniesli do rodnej Bystrice.

ParkHotel.jpg

Park Hotel.

Paríž Východu

Šanghaj bol v prvých desaťročiach 20. storočia akýmsi Parížom Východu. Hudec pre toto mesto navrhol šesťdesiat budov - sú medzi nimi divadlá, nemocnice, banky, školy, hotely, ale aj skromné vily či rezidencie.

Nemajú jednotný štýl. „Najprv to bol neoklasicizmus a eklektizmus, v sociálnych a sakrálnych stavbách sa vracal k neogotike," hovorí Ján Bahna, prezident Spolku architektov Slovenska. Ako vysvetľuje, dôvodom bola čiastočne požiadavka prostredia, pestrosť a koloniálne dedičstvo klientov, ale aj zložitosť doby. V tom čase sa len hľadali nové smery. „V tridsiatych rokoch mal mimoriadny úspech so štýlom art deco, neskôr to boli práce ovplyvnené Bauhausom a Le Corbusierom," hovorí Šlachta.

Medzi najznámejšie budovy patrí jeho 22-poschodový Park Hotel, postavený v štýle art deco v roku 1934, ktorý bol do roku 1963 najvyššou budovou v Ázii a do roku 1983 najvyššou budovou v Šanghaji. „Slávny americko-čínsky architekt I. M. Pei v novinách Šanghai Star v roku 2002 napísal, že to bol práve Hudecov Park Hotel, ktorý ho ovplyvnil v jeho rozhodnutí ísť študovať architektúru," hovorí Šlachta. Hudecovo Grand Theater (dnes Grand Cinema) je mestskou chránenou kultúrnou pamiatkou.

Bol na správnom mieste

antwerpy.jpgHudecove realizácie sa takmer všetky zachovali v dobrom stave dodnes. Podľa Bahnu aj preto, že boli prepracované do detailov. Hudec si z domu odniesol výbornú remeselnú prípravu. Bahna porovnáva jeho kariéru s Emilom Bellušom, ktorý bol len o šesť rokov mladší a vyšiel z podobného bystrického prostredia a tiež študoval na Kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. „Osudy týchto architektonických osobností prerušila a formovala prvá svetová vojna. Ladislav Hudec odišiel na vojnu a do sveta. V Šanghaji našiel najlepšie podmienky pre svoj rozlet, stal sa globálnym internacionalistom. Emil Belluš zostal doma a zaradil sa k domácim regionálnym modernistom," komentuje. Podľa Bahnu žil Hudec síce v zložitej dobe, ale na správnom mieste.

„Na jednej strane to bola schopnosť, talent a pripravenosť Hudeca zvládnuť náročné zadania. Na druhej to boli výnimočné zákazky a kultúrne podhubie tohto najživšieho mesta Ázie, mimoriadne internacionálneho Šanghaja," dodáva. Bahna pripomína, že architektúra je internacionálna disciplína, ktorá prekvitá v priaznivej investičnej, kultúrnej a spoločenskej klíme. To správne miesto pre Hudecov talent bolo zhodou dejinných aj osobných okolností na inom kontinente.

Najznámejšie Hudecove stavby

Jeho prvou významnejšou realizáciou bola veža hotela Cathay - súčasný Peace hotel. Začiatkom dvadsiatych rokov vznikol v štýle novoklasicizmu a eklektizmu Americký klub. Tmavé tehly, ktoré použil, boli neskôr typické pre jeho tvorbu. Apartmány medzinárodnej sporiteľne (dnes budova Wukang) boli prvým arkádovým domom v Šanghaji. Terrace House - rezidencia hongkonského magnáta Roberta Ho Tunga zas kombinovala orientálne prvky. Záhradný dom rezidencie Liu Jishengova mal prezývku Venušina záhrada, keďže Hudec v nej využil aj prvky gréckej mytológie.

Koncom dvadsiatych rokov sa Hudec vracia ku gotike, v tomto štýle stavia Nemocnicu Margaret Williamsonovej, Kostol pamiatky Christiana Moora či budovu Čínskeho baptistického vydavateľstva a Kresťanského literárneho spolku. Začiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k modernizmu, práve z tohto obdobia sú vrcholy jeho tvorby, napríklad slávny Grand Theater a Park Hotel, postavený podľa vzoru dekoratívnej školy amerických mrakodrapov. S výškou 83,8 m bol do roku 1983 najvyššou budovou Šanghaja. „Má výborne zrekonštruované interiéry a stal sa symbolom premeny Šanghaja," hovorí Šlachta.

K Hudecovým projektom patrí i modernistická budova Shanghai Beer Company. V tom čase to bol najväčší pivovar v krajine, dnes po rekonštrukcii slúži ako výstavné centrum. „Osobne som však bol očarený rezidenciou Wu Tchung-wena, označovanou za najluxusnejšiu vilu svojej doby v celej juhovýchodnej Ázii," opisuje Šlachta.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  7. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  2. Uvažujete nad solárnymi kolektormi? Získajte príspevok až 1750 €
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  4. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  5. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  6. Noc architektúry 2018
  7. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  8. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  9. Talent - vzdelanie - úspech
  10. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 27 813
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 19 830
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 12 648
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 525
  5. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 6 393
  6. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 5 798
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 675
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 372
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 3 194
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 101