ŠANGHAJ. Hotel mieru, symbol Šanghaja z 30. rokov, by sa mal niekoľko mesiacov pred otvorením svetovej výstavy znova zaskvieť vo svojej bývalej sláve, a to vďaka úsiliu architektov, historikov a tučným investíciam, napísala agentúra AFP.
Secesná budova na nábreží Bund, slávnej tepny Šanghaja pozdĺž rieky Chuang-pchu, zažila Charlieho Chaplina, Noela Cowarda, ktorý tu vo svojej izbe dokončil hru Private Lives, a samozrejme mnoho ďalších hostí či osobností, pozývaných na luxusné večierky usporadúvané majiteľom hotelu Victorom Sassoonom.
Ale vojna, revolúcia a séria neveľmi úspešných renovácií poškodili lesk hotela. Starý Cathay, jedna z najluxusnejších stavieb Orientu, sa stala svojím vlastným tieňom.
Bomby ho ničili, komunisti prerábali
Dnes sa ho celý tím architektov snaží dokončiť včas, pred svetovou výstavou, ktorá začína v máji 2010. Cena rekonštrukcia by sa mala vyšplhať na 500 miliónov jüanov (takmer 50 000 000 eur).
"Mysleli sme si, že to bude projekt, ktorému sa bude automaticky dariť. Ale nie je tomu tak", vysvetľuje Ian Carr zo spoločnosti Hirsch Bedner Associates, ktorý už reštauroval mnoho iných prestížnych budov, napríklad hotel Savoy v Londýne.
"Nemáme žiadny nástroj, pomocou ktorého by sme zistili, čo bolo pôvodné a čo sa kde zmenilo", sťažuje sa.
Slávne dni Cathaya skončili v auguste 1937, kedy pri jeho bráne explodovali dve japonské bomby.
Prišla svetová vojna, občianska vojna, v roku 1941 sa hotel zatvoril a otvoril sa až v roku 1956 pod názvom Hotel mieru pre prichádzajúce sovietska delegácie.
O desať rokov neskôr vypukla kultúrna revolúcia a zamestnanci narýchlo premaľovali nové stropy, aby zamaskovali cisárske symboly, ktoré by určite Červené gardy zničili.
Panoramatická fotografia nábrežia Bund - kliknite pre rozšírenie.
Popis jednotlivých budov nábrežia Bund - kliknite pre kompletný pohľad.
Pôvodný nábytok sa rozpredal
V 80. rokoch zmizol mramor, ktorý sa stal obeťou rekonštrukcie budovy. Po celú tú dobu sa z hotela predával pôvodný nábytok.
Aby Carrov tím získal seriózne informácie o pôvodnom výzore priestorov, pustil sa do náročnej detektívnej práce.
Kontaktoval architektov z roku 1929, firmu Palmer and Turner, prenasledoval rodinu Sassoonovcov až na Bahamy a prostredníctvom šanghajskej tlače sa snažil vypátrať niekoho, kto by o hoteli niečo užitočného vedel. Takmer bez úspechu.
Viacerí si myslia, že to nakoniec má iba malý význam: "Ľudia dnes majú iný vkus. Nie som si istý, či by turisti obdivovali štýl z 20. rokov," vyhlásil Lu Ťien-sung, expert na historické pamiatky zo šanghajskej univerzity Fudan.
Historik Peter Hibbard má úplne odlišný názor a prispel svojim dielom k projektu niekoľkými fotografiami, výstrižkami z dobovej tlače a dokonca vzácnym filmom.
Luxusná kupola má pritiahnuť turistov
"Toto miesto môže všetkých popliesť. Je tak ťažké spoznať, čo je falošné, čo je staré alebo nové. Je to úplná záhada," nechal sa počuť.
Carrova úloha bola ešte sťažená rozdielnym prístupom nového správcu Fairmont Hotels and Resorts a majiteľa skupiny Ťin Ťiang, ale tiež pamiatkovým úradom.
Nesmieme zábúdať ani na problémového hotelového hosťa, spoločnosť China Telecom, ktorá odmietla opustiť svoje kancelárie na druhom poschodí a komplikuje tak prácu reštaurátorov.
Na kupole hotela nešetrili kovom a sklom
Tím však dúfa, že aj napriek toľkým nevhodným zmenám, keď sa napríklad kúpeľne umiestňovali pod okná, znova apartmánom dodajú ich pôvodnú dimenziu a harmóniu vďaka plánu z 20. rokov.
Zlatým klincom hotela, má byť hala, korunovaná priesvitnou kupolou, ktorá bola po dlhú dobu verejnosti neprístupná.
Pohľad do interiéru
Výhľad z apartmánu na šanghajské nábrežie
Južná budova hotelového komplexu
Dnešná podoba hotela
Autor: FOTO: wikipedie, shanghaiist.com, expo2010china.hu