V stredu ste v denníku SME našli druhú z máp so slovenskými a českými hradmi a zámkami, ale aj mnohými ďalšími pamiatkami.
Ak ste na hrade Červený kameň ešte neboli alebo si naň len matne spomínate z čias školských výletov, neváhajte a naplánujte si návštevu. Poriadny, naozajstný hrad, jeden z unikátov stredoeurópskeho staviteľstva, je navyše kúsok od Bratislavy.
Z mnohých slávnych hradov na Slovensku zostali len zrúcaniny, Červený kameň patrí k výnimkám. Je perfektne zachovaný a po posledných opravách z konca minulého storočia vyzerá ako nový.
Skutočne nový bol v prvej polovici 16. storočia, keď augsburskí podnikatelia Fuggerovci dôkladne prestavali pôvodný gotický hrad z polovice 13. storočia a pridali štyri známe rohové bašty. Hrad má pôdorys nepravidelného obdĺžnika a bašty boli naprojektované podľa vtedajších najvyspelejších obranných systémov. Červený kameň bol prvým hradom svojho druhu v strednej Európe.
Stavebníkom Červeného kameňa bol Anton Fugger. Po jeho náhlej smrti sa rozhodli ešte nie úplne dostavaný hrad predať. Kupcom sa stal v roku 1583 Mikuláš Pálffy a s rodom Pálffyovcov je história Červeného kameňa spojená najviac.
Pôvodnú strohú renesančnú pevnosť postupne menili na renesančno-barokový zámok s bohatými, výtvarne riešenými interiérmi, kaplnkou či rytierskou sieňou.
Výnimočné sú pivnice
Stredoveký hrad postavili na majetkoch kráľovnej Konštancie, dcéry uhorského kráľa Bela III. a manželky českého kráľa Přemysla Otakara I. Bol súčasťou línie pohraničných hradov od Devína až po Žilinu.
Do hradného areálu sa vchádza cez záhradu s množstvom kvetov. V expozícii sokoliarov je vraj najväčší počet dravých vtákov na Slovensku.
Na zámku ponúkajú dve prehliadky – muzeálny okruh a renesančnú pevnosť – obe po 75 minút, podľa počtu návštevníkov v skupinke.
Počas prvej prehliadky sa dôkladne oboznámite s interiérmi hradu a jeho vybavením. Nie je len pôvodné, ale aj dovezené z iných hradov a zámkov. Nábytok najrôznejších štýlov, obrazy, tapisérie, zbrane, dokonca hradná lekáreň, kde sa robili aj maškrty.
Zaujímavá je kvapľová sála, pripomínajúca jaskyne, dnes sa v nej konajú svadobné obrady.
Do spálne šľachticov sa dá dostať, do kúpeľne nie, lebo také tu nie je. Voda začala byť zľahka v móde až od polovice 18. storočia, dovtedy ju považovali za škodlivú či už na umývanie, alebo pitie, a horko-ťažko si umývali len viditeľné časti tela. Ostatné si púdrovali a voňavkovali. Dozvedáme sa aj, že stálych obyvateľov na hrade žilo v priemere štyridsať, z toho desať príslušníkov šľachtickej rodiny a zvyšok personál.
Impozantnou časťou Červeného kameňa sú pivnice. Sú dlhé 72 metrov, vysoké 9 metrov a dali sa horizontálnymi trámami predeliť na ďalšie podlažia. Stavali ich 21 rokov, boli určené na rôzny tovar, napríklad medenú rudu, neskôr aj víno a pivo. Dnes sú prázdne a slúžia ako atrakcia pre návštevníkov, organizujú sa tam aj koncerty (pre výbornú akustiku) a firemné akcie.
Opevnenie podľa Dürera
Kto si kúpi lístky na obe prehliadky, pri tej prvej nemusí ísť do pivníc, lebo tam mieri aj druhá prehliadka a navyše uvidí lisovňu s gigantickým lisom na hrozno. Tradície malokarpatského vinohradníctva pripomína hradná vinotéka.
Prehliadka pevnosti sa začína zoologickým okienkom – žijú v nej netopiere, a keď sa otvorí brána, vyľakané zletia do podzemia. V bašte sa môžete pozrieť na hrad pohľadom dávneho strelca. V podzemí vidno aj zachovaný kúsok z najstaršej časti hradu – portál z 13. storočia.
Štyri hradné bašty stavali postupne, novú vždy až keď bola úplne dokončená predchádzajúca. Každá novšia je dokonalejšia, pri stavbe sa uplatňovali nové výdobytky vojenstva, napríklad systémy na odvetrávanie dymu po pušnom prachu.
Bašty sú priamo inšpirované teoretickými prácami Albrechta Dürera, ktorý bol nielen významným maliarom, ale aj teoretikom fortifikácií, teda obranných systémov pevností. Táto funkcia však nebola nikdy využitá, vojenský oddiel, neustále prítomný na hrade, ho nikdy nebránil so zbraňou v ruke.
Výrazným a kompletne zachovaným prvkom je hradná priekopa, v ktorej hliadkovali vojaci. Do priekopy sa zároveň vylievali všetky splašky a ústili tam aj suché záchody z hradu.
Príjemnou umeleckou vsuvkou je výstava v obrazárni, momentálne venovaná taveným skleným plastikám rôznych umelcov.
Návšteva hradu dá zabrať, na sokoliarov, vzhľadom na tropickú horúčavu, nám už neostala sila.
Na hrade sa dá zažiť aj pravidelná burza starožitností, ochutnávka vín, šermovačka či iné zo sprievodných podujatí.
Červený kameň je európskou architektonickou raritou a rozhodne ho odporúčame ako cieľ aspoň poldenného výletu. Prehliadky zaujmú a servis bol v čase našej návštevy veľmi dobrý.
Je to dobrý tip, aj keď chcete zahraničnej návšteve ukázať niečo naozaj zaujímavé.
Doprava a ceny
Autom sa dostanete k hradu z obcí Píla alebo Častá, parkovisko je priestranné a zadarmo. Ak idete
autobusom, čaká vás z Píly príjemná prechádzka.
Otváracie hodiny:
9.00 - 17.00 (utorok - piatok)
9.00 - 18. 00 (víkend)
Vstupné:
- Vstup do areálu a na miesta bez sprievodcu - 0,50 eura, polovičný 0,30 eura (aj pre obyvateľov obcí bývalého hradného panstva).
Každý okruh
5 eur, deti 7 - 18 rokov a zľavy 2,50 eura, deti 3 - 6 rokov
1 euro, menšie deti zadarmo.
Občerstvenie
Pod hradom je reštaurácia Taverna s rozsiahlym jedálnym lístkom, obsluha bola rýchla a príjemná. Ceny sú „bratislavské“. Deti sa môžu hrať v detskom kútiku. Priamo na nádvorí si môžete dať nápoj alebo niečo malé zajesť v hradnej kaviarni.