SME
Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

Veľký hrad v Malých Karpatoch

V seriáli článkov o hradoch, ktoré sa oplatí navštíviť, pokračujeme reportážou z hradu Červený kameň.

Hrad je zachovalý, aj hlavné nádvorie vyzerá ako nové.Hrad je zachovalý, aj hlavné nádvorie vyzerá ako nové. (Zdroj: AUTOR)

V stredu ste v denníku SME našli druhú z máp so slovenskými a českými hradmi a zámkami, ale aj mnohými ďalšími pamiatkami.

Ak ste na hrade Červený kameň ešte neboli alebo si naň len matne spomínate z čias školských výletov, neváhajte a naplánujte si návštevu. Poriadny, naozajstný hrad, jeden z unikátov stredoeurópskeho staviteľstva, je navyše kúsok od Bratislavy.

Z mnohých slávnych hradov na Slovensku zostali len zrúcaniny, Červený kameň patrí k výnimkám. Je perfektne zachovaný a po posledných opravách z konca minulého storočia vyzerá ako nový.

Skutočne nový bol v prvej polovici 16. storočia, keď augsburskí podnikatelia Fuggerovci dôkladne prestavali pôvodný gotický hrad z polovice 13. storočia a pridali štyri známe rohové bašty. Hrad má pôdorys nepravidelného obdĺžnika a bašty boli naprojektované podľa vtedajších najvyspelejších obranných systémov. Červený kameň bol prvým hradom svojho druhu v strednej Európe.

Stavebníkom Červeného kameňa bol Anton Fugger. Po jeho náhlej smrti sa rozhodli ešte nie úplne dostavaný hrad predať. Kupcom sa stal v roku 1583 Mikuláš Pálffy a s rodom Pálffyovcov je história Červeného kameňa spojená najviac.

Pôvodnú strohú renesančnú pevnosť postupne menili na renesančno-barokový zámok s bohatými, výtvarne riešenými interiérmi, kaplnkou či rytierskou sieňou.

hrady37.jpg

hrady36.jpg

hrady35.jpg

Výnimočné sú pivnice

Polovica 13. storočia

Stredoveký hrad postavili na majetkoch kráľovnej Konštancie, dcéry uhorského kráľa Bela III. a manželky českého kráľa Přemysla Otakara I. Bol súčasťou línie pohraničných hradov od Devína až po Žilinu.

1296
Hrad kúpil Matúš Čák Trenčiansky za dvesto mariek striebra a rytiersky pancier.
1523
Hrad kúpili Alexius a Ján Thurzovci, spoločníci augsburských Fuggerovcov, s ktorými v roku 1494 založili rozsiahly podnik na ťažbu medi v Banskej Bystrici, objemom ťažby najväčší v Európe.
1535
Hrad kúpili od Thurzovcov Fuggerovci, zrejme už s úmyslom postaviť na jeho mieste modernú pevnosť s rozsiahlymi skladovacími priestormi. Prestavba trvala dvadsať rokov. V roku 1555 zbúrali posledné objekty stredovekej pevnosti.
1581
Po smrti staviteľa Antona Fuggera kúpil hrad Mikuláš Pálffy, barón z Erdödu. Pálffyovci začali s prestavbami, na renesančno-barokový zámok, ktoré sa skončili až v 30. rokoch 20. storočia.

Do hradného areálu sa vchádza cez záhradu s množstvom kvetov. V expozícii sokoliarov je vraj najväčší počet dravých vtákov na Slovensku.

Na zámku ponúkajú dve prehliadky – muzeálny okruh a renesančnú pevnosť – obe po 75 minút, podľa počtu návštevníkov v skupinke.

Počas prvej prehliadky sa dôkladne oboznámite s interiérmi hradu a jeho vybavením. Nie je len pôvodné, ale aj dovezené z iných hradov a zámkov. Nábytok najrôznejších štýlov, obrazy, tapisérie, zbrane, dokonca hradná lekáreň, kde sa robili aj maškrty.

Zaujímavá je kvapľová sála, pripomínajúca jaskyne, dnes sa v nej konajú svadobné obrady.

Do spálne šľachticov sa dá dostať, do kúpeľne nie, lebo také tu nie je. Voda začala byť zľahka v móde až od polovice 18. storočia, dovtedy ju považovali za škodlivú či už na umývanie, alebo pitie, a horko-ťažko si umývali len viditeľné časti tela. Ostatné si púdrovali a voňavkovali. Dozvedáme sa aj, že stálych obyvateľov na hrade žilo v priemere štyridsať, z toho desať príslušníkov šľachtickej rodiny a zvyšok personál.

Impozantnou časťou Červeného kameňa sú pivnice. Sú dlhé 72 metrov, vysoké 9 metrov a dali sa horizontálnymi trámami predeliť na ďalšie podlažia. Stavali ich 21 rokov, boli určené na rôzny tovar, napríklad medenú rudu, neskôr aj víno a pivo. Dnes sú prázdne a slúžia ako atrakcia pre návštevníkov, organizujú sa tam aj koncerty (pre výbornú akustiku) a firemné akcie.

hrady34.jpg

hrady33.jpg

Opevnenie podľa Dürera

Kto si kúpi lístky na obe prehliadky, pri tej prvej nemusí ísť do pivníc, lebo tam mieri aj druhá prehliadka a navyše uvidí lisovňu s gigantickým lisom na hrozno. Tradície malokarpatského vinohradníctva pripomína hradná vinotéka.

Prehliadka pevnosti sa začína zoologickým okienkom – žijú v nej netopiere, a keď sa otvorí brána, vyľakané zletia do podzemia. V bašte sa môžete pozrieť na hrad pohľadom dávneho strelca. V podzemí vidno aj zachovaný kúsok z najstaršej časti hradu – portál z 13. storočia.

Štyri hradné bašty stavali postupne, novú vždy až keď bola úplne dokončená predchádzajúca. Každá novšia je dokonalejšia, pri stavbe sa uplatňovali nové výdobytky vojenstva, napríklad systémy na odvetrávanie dymu po pušnom prachu.

Bašty sú priamo inšpirované teoretickými prácami Albrechta Dürera, ktorý bol nielen významným maliarom, ale aj teoretikom fortifikácií, teda obranných systémov pevností. Táto funkcia však nebola nikdy využitá, vojenský oddiel, neustále prítomný na hrade, ho nikdy nebránil so zbraňou v ruke.

Výrazným a kompletne zachovaným prvkom je hradná priekopa, v ktorej hliadkovali vojaci. Do priekopy sa zároveň vylievali všetky splašky a ústili tam aj suché záchody z hradu.

Príjemnou umeleckou vsuvkou je výstava v obrazárni, momentálne venovaná taveným skleným plastikám rôznych umelcov.

Návšteva hradu dá zabrať, na sokoliarov, vzhľadom na tropickú horúčavu, nám už neostala sila.

Na hrade sa dá zažiť aj pravidelná burza starožitností, ochutnávka vín, šermovačka či iné zo sprievodných podujatí.

hrady32.jpg

hrady31.jpg

hrady30.jpg

Odporúčanie

Červený kameň je európskou architektonickou raritou a rozhodne ho odporúčame ako cieľ aspoň poldenného výletu. Prehliadky zaujmú a servis bol v čase našej návštevy veľmi dobrý.

Je to dobrý tip, aj keď chcete zahraničnej návšteve ukázať niečo naozaj zaujímavé.

Doprava a ceny

Autom sa dostanete k hradu z obcí Píla alebo Častá, parkovisko je priestranné a zadarmo. Ak idete
autobusom, čaká vás z Píly príjemná prechádzka.

Otváracie hodiny:
9.00 - 17.00 (utorok - piatok)
9.00 - 18. 00 (víkend)

Vstupné:

  • Vstup do areálu a na miesta bez sprievodcu - 0,50 eura, polovičný 0,30 eura (aj pre obyvateľov obcí bývalého hradného panstva).
Prehliadky:

Každý okruh
5 eur, deti 7 - 18 rokov a zľavy 2,50 eura, deti 3 - 6 rokov
1 euro, menšie deti zadarmo.

Občerstvenie

Pod hradom je reštaurácia Taverna s rozsiahlym jedálnym lístkom, obsluha bola rýchla a príjemná. Ceny sú „bratislavské“. Deti sa môžu hrať v detskom kútiku. Priamo na nádvorí si môžete dať nápoj alebo niečo malé zajesť v hradnej kaviarni.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  3. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 938
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 151
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 972
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 613
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 4 601
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 905
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 766
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 509
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Veronika Michalčíková: Španielska Andalúzia (1): Arabská pevnosť, katolícka katedrála a gigantická koncentrácia skleníkov
  2. Ľuboš Vodička: Hrady české, moravské a sliezske: Bítov
  3. Aleš Tvrdý: Durban ma privítal "vo veľkom štýle"
  4. Nikoleta Čáková: Púť na koniec sveta II. (Finisterre Camino)
  5. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  6. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  7. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  8. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 370
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 824
  3. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 690
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 4 105
  5. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 4 099
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 973
  7. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 3 671
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 244
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu