Letecké zábery, ktoré sme si pozreli na internete, boli fascinujúce. Dve jazerá, Modré a Červené, vyzerajú z výšky ako oči. Trochu nepravidelné, ale zato si pri troche predstavivosti môžete zameniť tenké prúžky cestičiek za vrásky a takmer presne v strede medzi nimi objavíte malú jazvu po kiahňach. To je tretie jazero - Suché. Táto nádhera leží len niekoľko desiatok kilometrov od chorvátskeho jadranského pobrežia pri meste Imotski. A na skok od bosnianskych hraníc.
Červené a Modré jazero lákajú stále viac turistov do mestečka v pohorí Biokovo. Navyše, hoci domáci na ne nedajú dopustiť, nie sú sterilne uzavreté, a tak zatiaľ čo sa v Modrom môžete veselo okúpať, Červené využívajú horolezci a jaskyniari.
Modré jazero K Modrému jazeru to z mestečka nemáte ďaleko. Leží mu pri pätách - staré centrum sa rozprestiera priamo nad ním aj s veľkou pevnosťou.
Až na dno jazera vedie chodník, ktorý domáci volajú cestou Františka Jozefa. Chodieval sem totiž rakúsko-uhorský cisár, a keďže mu jazero učarovalo, okolo roku 1901 dal v lete, keď bola hladina vody najnižšia, vystavať cestu až takmer na samé dno.
Modré jazero a chodník Františka Jozefa.
Chodník niekoľkokrát opravovali, aj nedávno ho rekonštruovali a spevnili betónom. Popri ceste sú nové lavičky, odpočívadlá.
Jedinú turistickú a informačnú kanceláriu nájdete nad jazerom. Vedie ju miestny nadšenec a podnikateľ Allen Galic, ktorý vás okrem odbornej prednášky oboznámi s okolím aj ako turistický a horský vodca.
Jazero sa napĺňa na jar vodou z roztápajúceho sa snehu z bosnianskych hôr a po jesenných dažďoch.
„Po dažďoch sa zídeme dolu pri hladine a čakáme. Stanujeme, grilujeme, niečo málo popijeme. Niekedy dva dni, inokedy aj viac," hovorí Galic. „Čakáme na chvíľu, keď sa začne voda dvíhať. Tento jav sprevádza silný hukot, ktorý ide spod jazera a odráža sa od stien."
Imotčania zbalia vtedy stany a postupne, ako sa hladina jazera dvíha, postupujú aj oni. Zvyčajne má po naplnení hĺbku okolo 80 metrov, v lete je to o tridsať menej.
Kúpanie v tomto plese je naozaj zážitkom, ale s postupným objavovaním aj tohto regiónu Chorvátska turistami začali domáci s čiastočnou ochranou. Okrem toho, že breh plesa kontrolujú, rázne vás upozornia, aby ste do vody nešli natretí opaľovacím krémom.
Červené jazero K Červenému jazeru vedie od Modrého turistický chodník. Na rozdiel od chodníkov k Modrému, nie je značený.
Faktom je, že by ste nemali zablúdiť, lebo je len jeden. Vchádza sa naň od hlavnej cesty a Galicom odporučená prechádzka k jazeru trvá asi hodinu, v lete možno o niečo viac. Nepotrebujete turistickú obuv, ale minimálne botasky odporúčame.
Chodník vedie popri borovicovom lese zväčša nezakrytý stromami, takže nezabudnite na vodu a čiapku. Nepoteší ani fakt, že môžete naraziť na vyhrievajúcu sa zmiju, ale keďže je plachá, utečie skôr, než k nej dorazíte. Vraj.
Asi v polovici cesty leží ešte jedno oveľa menšie jazero, ktoré však vyschlo a dnes je v podstate neprístupné.
Nevedie k nemu žiadny chodník, my sme sa tam dostali len vďaka sprievodcovi. Musíte sa k nemu predierať cez húštinu a popadané stromy.
K Červenému jazeru dorazíte z jeho najvyššieho bodu a výhľad je naozaj nádherný. Hlboko pod vami sa otvára jazero, na horizonte sa vlní mierna pahorkatina, ktorá potom ďalej prudko padá k moru. Ak máte šťastie a vzduch je čistý, mali by ste more aj vidieť.
Ak by ste sa chceli okolo jazera prejsť, museli by ste podniknúť ešte ďalšiu náročnú túru, lebo jeho okraj je na druhej strane oveľa nižšie, takže vyzerá akoby si niekto z neho kus odhryzol.
Dolu k vode sa nedostanete, žiadny chodník tam nevedie. Červené steny, podľa ktorých aj dostalo jazero meno, však často využívajú horolezci a jaskyniari si tu tiež prídu na svoje. Je tu množstvo jaskýň, väčšina z nich neprebádaná.
Jazero je unikátne aj svojimi rozmermi. Zatiaľ čo vy stojíte približne vo výške 570 metrov nad morom, samotné dno je v hĺbke mínus šesť metrov. Priemerná hĺbka vody je okolo 260 metrov.
Tento rozdiel občas využívajú aj adrenalínoví športovci, ktorí si napríklad v máji v roku 2007 urobili súťaž v skoku voľným pádom do jazera. Padáky sa snažili otvoriť čo najnižšie nad hladinou. Vyhral Rus, ale našťastie všetci to prežili bez ujmy na zdraví.
Video Chorvátskej televízie zo skokov do Červeného jazera
Trochu adrenalínu však môžete zažiť aj vy. Z okraja vyčnieva ako rozhľadňa skala, ktorá vyzerá akoby sa mala každú chvíľu odtrhnúť. Vraj vydrží, tak sme skúsili. Musíte si však ľahnúť, a keď sa pozriete dole, hladinu máte priamo pod sebou a počujete tisícky žiab. Krásny koncert.
Mesto Po túre, na ktorú si vyhraďte aspoň štyri hodiny, stojí za to si posedieť v niektorej z kaviarní alebo reštaurácií v starom meste. Dôvodov je niekoľko. Je tam príjemne, lebo vietor tu chladivo prefukuje. Varia tu skvelé jedlá, na ktoré na pobreží nenarazíte. Porcie sú pritom raz také veľké a zaplatíte za ne minimálne o tretinu menej.
Keďže sa tu darí viniču, súkromní vinohradníci dodávajú do reštaurácií vlastné vína. Špecialitou je kujundžuša, biele víno, ako vravia odborníci, z odrody neznámeho pôvodu. Nenájdete ho však nikde inde, a keďže je to ľahšie víno, vychladené chutí skvelo aj v horúcom dni.
Keďže turistov sem veľa mimo sezóny nechodí, stanete sa objektom miestnych štamgastov, ktorí vám priblížia rôzne miestne odlišnosti. Prípadne sa dozviete aj to, čo by ste radšej ani nemuseli.
„Tak aj pri Červenom jazere ste boli. Hm. A zvrchu, od lesa. Hm. No, ja neviem, mám päťdesiat a tam som ešte nebol. Viete, ja sa tam doveziem autom, dole totiž vedie cesta a je tam odpočívadlo. Načo by som sa štveral tak vysoko."
Ešte že sme ho stretli až po túre.
Cestu hradilo Chorvátske turistické združenie
Autor: FOTO SME - MIRO ČEVELA