lhodinového „čestného" kola prináša zážitok, akému sa zvykne hovoriť nezaplatiteľný.
Londýn má v ponuke turistických atrakcií, pri všetkej úcte, jeden citeľný hendikep: Nemá na svojom území ani v blízkom okolí žiadnu výraznejšiu vyvýšeninu. Okrem iného to znamená aj určité ochudobnenie jeho obyvateľov a návštevníkov o prírodnú kulisu za mestom a predovšetkým o pôsobivé výhľady na mesto. O to viac, že tento nedostatok nesuplujú ani výškové stavby - napríklad veža Telecom Tower, ktorá je na to ako stvorená (a aj špeciálne naprojektovaná aj so svojou výškovou vyhliadkovou reštauráciou), je však verejnosti z bezpečnostných dôvodov neprístupná už desiatky rokov.
Kto by nemiloval výhľady
Množstvo miest má pritom úžasné vyhliadkové miesta z prírodných terénnych vyvýšenín (Atény, Barcelona, Rio de Janeiro, Edinburgh, Bergen, Granada, Salzburg, Graz) alebo z vysokých architektonických objektov (veže katedrál nad Štrasburgom, Kolínom nad Rýnom, Florenciou, Sevillou, strecha Dómu v Miláne, mrakodrap Empire State Building v NY, veža Mole Antonelliana v Turíne, Palac Kultury i nauki vo Varšave, CN Tower nad Torontom, veža Stratosphere v Las Vegas či veža radnice v Štokholme).
Jedinou použiteľnou vyhliadkou na Londýn tak kedysi bola vlastne iba kruhová plošinka okolo lucerny kupoly katedrály Sv. Pavla vo výške približne 115 metrov. Inak, treba ju navštíviť aj propagovať, lebo je skutočne excelentná. Na jej dosiahnutie treba navyše vynaložiť aj nemálo fyzickej námahy, ktorá je však akousi pridanou hodnotou.
Zároveň sa však turisti aj domáci tešia z toho, že medzitým vyrástlo aj „Oko". Doslova vyrástlo, lebo bolo podobne ako napríklad bratislavský most Apollo, skompletizované inde - aj keď neďaleko. V prípade Londýnskeho oka priamo na Temži, odkiaľ ho v koncovke už iba postavili „na nohy" - na jeho terajšie miesto v rieke. Mimochodom, pre technické problémy nadvakrát a následne ho aj neskôr uviedli do prevádzky - aj v tom sú isté podobnosti s mostom Apollo. Dokonca aj časť komponentov oboch spomínaných objektov vyrobila firma Škoda Steel.
Svet ešte len bude mať veľké oči
Mať niečo najväčšie, najkrajšie, najchutnejšie či najvyššie sa využíva najmä v marketingu. Pre turistický ruch je to priam typické. Predovšetkým pri nemerateľných veličinách typu krásy či chute to samozrejme nemá žiadnu informačnú hodnotu. Pri overovaní faktu, či je práve Londýnske oko skutočne najvyššie na svete, sme zistili, že nie je. Tým je momentálne veľmi podobné koleso v Singapúre (Singapore Flyer, 165 metrov) a možno už aj 162 metrov vysoké koleso v čínskom Nančangu.
Zvlášť zdôrazňujeme príslovku MOMENTÁLNE, lebo práve úspech toho londýnskeho spustil vo svete bláznivé preteky „ruských kolies" a ich konjunktúru oznámila predovšetkým Čína. Medzi horúcimi kandidátmi už však stoja v rade aj Dubaj, Rusko (Moskva) či Nemecko (Berlín).
Späť na Londýnske oko
Pri rozhodovaní sa o termíne návštevy Londýnskeho oka čaká na záujemcov riešenie pomerne jednoduchých problémov: či absolvovať polhodinový okruh za denného svetla alebo po zotmení, či prísť ku kolesu v čase tesne pred začiatkom prevádzky, alebo neskôr už potom akceptovať často aj viac ako hodinové čakanie v dlhočiznom rade, a tiež mať v sebe vyriešený problém s výškami a uzatvorenými priestormi.
Niekomu stačí pri pohľade z vyhliadkových bodov ku šťastiu samotný pocit z videného, iní si zasa musia aj identifikovať videné objekty. Pre tých druhých je (ak nie sú znalcami Londýna) nevyhnutná dobrá mapa mesta aj so širším okolím. Inak sa môže stať, že až po vystúpení z kabínky kolesa zistíte, že ste mohli vidieť (alebo aj videli, len o tom nevedeli) napríklad aj časť jedinečného mosta Tower Bridge, návršie nad predmestím Greenwich so slávnym Kráľovským observatóriom - tiež trochu napravo od mohutných mrakodrapov v Docklands na Ostrove psov, ďalšie návršie Hampstead Heath, štadión Arsenalu Emirates Stadium na severe, alebo na západe zasa slávny Wembley Stadium - v noci je 134 metrov vysoký (iba o meter nižší ako Oko) oblúk nad ním vysvietený, ale cez deň ho aj pri dobrej viditeľnosti môžete iba ťažko nájsť trochu napravo od valcoviteho tela veže Telecomu - priamo na obzore.
Londýnske oko
London Eye je v prevádzke denne, v pondelok až vo štvrtok od 9.30 do 20.00 h a v piatok až v nedeľu od 9.30 do 21.00.
Vstupné má silnú vývojovú dynamiku, ešte minulý rok bolo za 11,50 libry, na začiatku roku 2009 bolo už za 15,70 libry, ale na stránke www.londoneye.com sú od 1. apríla 2009 avizované nasledujúce ceny: dospelý (16+) 17 libier, dieťa (4 - 15 rokov) 8,50 libry, senior (60+) a hendikepovaný 14 libier, deti do 4 rokov zadarmo.
Pre kolektívy, špeciálne akcie ako svadby (lebo aj to sa tam dá stihnúť), najrôznejšie oslavy, hostiny a podobne existuje množstvo variácií a cien za prenájom celej kabínky.
Počas Vianoc a predovšetkým v dňoch okolo Silvestra je koleso verejnosti neprístupné, lebo sa na ňom inštaluje skutočne obrovské množstvo pyrotechniky na efektný a veľkolepý ohňostroj.(fm)
Autor: František Michlík
