Arméni na úteku od minulosti

chopenia sa vám nedostane. Arméni sú hrdý národa sovietskej minulosti sa chcú rázne zbaviť.

Tak toto naozaj nie je klasická destinácia pre turistu. Ak vás však okrem divokej prírody a historických pamiatok láka aj politika a radi analyzujete mentalitu národa, lepší tip na výlet si len ťažko predstaviť.

Arménsko sa dnes snaží prezentovať ako šikovný, sebavedomý štát, ktorý má potenciál napodobniť Írov a stať kaukazským tigrom. Domáci dokážu hodiny rozprávať o svojej dejinách a nemajú veľmi pochopenie pre ironické komentáre bežné pri európskych diskusiách.

Radi však zdôrazňujú svoju príslušnosť k starému kontinentu a veria, že keď sa raz ekonomicky dostatočne pozdvihnú, vstúpia do Európskej únie. Dovtedy si však musia v prvom rade usporiadať vzťahy so susedmi, ktorých mrazivú úroveň zakúsi každý bežný návštevník.

Cesta je zložitá

Už len cesta do Arménska je komplikovanejšia ako do okolitých krajín na Kaukaze. Pre spor o územie Náhorného Karabachu majú Arméni zatvorené hranice s Azerbajdžanom i s Tureckom, ktoré stojí na strane svojich etnických príbuzných. Ankara má navyše s Jerevanom dlhodobý spor ohľadom uznania genocídy Arménov ku koncu panovania Osmanskej ríše. Turista sa najjednoduchšie dostane do krajiny lietadlom z Európy alebo po zemi z gruzínskeho Tbilisi a iránskeho Teheránu. Niekoľkokrát týždenne premáva aj nočný vlak z Batumi pri Čiernom mori. Najlepším obdobím na návštevu je máj alebo september, klíma je totiž extrémnejšia, ako sme zvyknutí v strednej Európe. V lete sú bežné teploty blížiace sa k 40 stupňom, v zime je často aj mínus 15 stupňov.

My sme do Jerevanu leteli, absolvovali sme však aj cestu ku gruzínskym hraniciam, čo bol skvelý zážitok. Holé stráne, masívne vyprahnuté údolia, romantické jazero Sevan, ktoré patrí medzi najvyššie položené vodné plochy na svete. Na jeho plážach trávia Arméni letné prázdniny a ak im lúče začnú prekážať, radi navštevujú blízky kláštor Sevanavank postavený v 9. storočí.

Asi po hodine jazdy na sever k mestu Alaverdiá čaká ďalšie prekvapenie. Suché stráne vystrieda zelený horský masív pripomínajúci Slovenský raj, popri ceste hučí potok a turistov láka na obed drevená reštaurácia, kde ponúkajú šašlik alebo kebab so zeleninou či pečenú jahňanicu. Trochu gýč, ale radostný. Laikovi ináč arménska kuchyňa pripomína tureckú - ako predjedlá sú bežné tanieriky s baklažánmi, fazuľkami, majonézovými zemiakovými šalátmi či hroznovými listmi plnenými ryžou. Hlavné jedlo je väčšinou grilované mäso rôzneho druhu.

Mimochodom, Arméni sú výborní hráči šachu, ktorý patrí popri futbale (a jedle) k najobľúbenejšiemu spôsobu trávenia voľného času. Šachové spolky sú v každom väčšom meste, pravidelne sa organizujú aj turnaje a medzinárodné súťaže.

Historické centrum Jerevanu zbúrali

Hlavné mesto Jerevan leží na rieke Hrazdas v malebnom kaňone severovýchodne od pohoria Ararat. Tento bájny vrch, na ktorom vraj po potope pristál Noe, patrí k symbolom Arménska. Dnes však na ich neľúbosť leží v susednom Turecku. Miestni tvrdia, že ak je pekné počasie, vidno z Jerevanu až na zasnežené končiare vrchu.

Najväčšie turistické atrakcie sú opera, ruiny pevnosti Urartu, pamätník genocídy Tsitsernakabert a centrálne námestie Hraparak. Kuriozitou je knižnica Matenadaran, v ktorej sa nachádza 1700 antických a stredovekých kníh vrátane vzácnych výtlačkov biblie. Zväzky sú v gréčtine, hebrejčine, arabčine, perzštine i arménčine.

Historický Jerevan sa po začlenení Arménska do Sovietskeho zväzu rýchlo rozvíjal a dnes má vyše milióna obyvateľov. Novú monumentálnu tvár mu dal architekt Alexander Tamanian, ktorý nechal vystavať bulváre, ulice usporiadané do kruhových objazdov, námestia a parky. Centrum mesta sa v 30. rokoch minulého storočia úplne zmenilo. So zemou boli zrovnané historické bazáre, kúpele, perzské pevnosti, mešity i kostoly.

Po získaní nezávislosti a ekonomickom boome posledných rokoch sa zase zmenilo na mesto žeriavov. Vďaka takmer dvojcifernému rastu hospodárstva a miliónovým investíciám arménskej diaspóry vznikajú nové biznis centrá a obchodné domy, ktoré vytláčajú tradičnú domovú zástavbu.

Luxus a bieda

Centrum Jerevanu dnes vyzerá ako typická európska metropola. Množstvo reštaurácií a barov okolo opery, predražená nákupná trieda so svetovými značkami a oválne Námestie republiky s luxusným hotelom a monumentálnymi ministerstvami. Pozorní návštevníci však pri bližšom pohľade zistia, že z budovy ministerstva financií padá obloženie, v butikoch nakupujú len dobre nahodené dámy a väčšina mladých popíja v bare dlhé hodiny iba jednu fľašku piva.

Realitu vidieť na ošarpaných predmestiach, kam chodia staré socialistické autobusy a trolejbusy. Po deravých cestách zase premávajú moskviče, lady a volgy. Ostalgici si prídu na svoje aj pri vchode do metra (má len desať zastávok). Vítajú vás masívne lustre v sovietskom štýle, mramorové obloženie a rozhegané vagóny. Na blšáku pri univerzite stále predávajú huňaté baranice, komunistické odznaky a na stenách sem-tam presvitajú budovateľské nápisy a päťcípe červené hviezdy.

Pre slovanské národy je spoločná postkomunistická minulosť obrovská výhoda - väčšina obyvateľov stále hovorí výborne po rusky. Zjednávať cenu na trhu alebo si objednať raňajšiu kávu je hračka.

Ak ste už po rusky zabudli, respektíve ste sa tento jazyk ani nikdy neučili, stačí hovoriť slovensky. Domáci vám ako tak porozumejú a vy im tiež. Možnosť dohovoriť sa v Jerevane po anglicky alebo nemecky je značne limitovaná.

Jerevanskou špecialitou, podobne ako aj v Tbilisi, sú maršutky. Sú to malé autobusy, na ktoré stačí zakývať a už sa veziete. Rovnako musíte šoféra po ceste upozorniť, aby vám zastavil, a vystúpiť môžete rovno pred svojím domom.