stále o tom istom.
Na štadióne FC Barcelona sme duchom niekoľkokrát do roka. Pred obrazovkami sledujeme Ligu majstrov a jedno z najlepších mužstiev na svete. Komentátori televízií na celom svete hovoria o štadióne – Nou Campe (Nový štadión) ako o chráme. Nie je to síce Gaudího preslávená Sagrada Familia (chrám Svätej rodiny), zvonka ani nevyzerá príliš lákavo, ale ten kotol vnútri mnohých očarí viac ako prírodná architektúra najznámejšieho architekta hlavného mesta Katalánska.
Ak sa v Barcelone ocitnete v čase, keď práve FC nehrá doma, či je vypredané, alebo sa vám lístok zdá príliš drahý, neznamená to, že sa na štadión nedostanete. Klub nemá logo sponzora na drese. Milióny eur, ktoré by za logo mohol inkasovať, vie totiž zarobiť inak. Vlastní televíznu stanicu Barca TV s exkluzívnymi právami, niekoľko klubových obchodov s množstvom originálnych suvenírov, z ktorých jeden je priamo na štadióne, ale najmä samotný Nou Camp.
Múzeum na štadióne
Štadión zarába, aj keď na ihrisku nebehá Thierry Henry, Lionel Messi, Samuel Eto‘o či miláčik domáceho publika, odchovanec, kapitán, Katalánec Carlos Puyol.
Útroby Nou Campu totiž ukrývajú aj múzeum. Denne ho navštívi niekoľko stoviek ľudí, vstupné je takmer dvakrát také drahé ako do Sagrada Familie. Lístok stojí 17 eur a v cene je aj prehliadka štadióna.
Vstupuje sa doň rafinovane - cez klubový obchod, kde neveriacky krútite hlavou, na čo všetko sa dá umiestniť logo klubu. Ak odoláte a poviete si, že ste tu preto, aby ste na vlastné oči videli štadión a nie preto, aby ste tu míňali peniaze na gýčové suveníry či dresy, stále ste nevyhrali.
Marketing a biznis predstaviteľov klubu je takmer dokonalý. Zo štadióna nevyjdete inak, ako opäť cez klubový obchod. Po zážitku z hľadiska máte pocit, že okrem fotografií musíte mať aj niečo hmotné, čo vám túto návštevu bude navždy pripomínať. Aj preto môžu mať hráči na drese zadarmo logo UNICEF-u a nie sponzora.
Pri prehliadke štadióna a múzea vás nebude sprevádzať živý sprievodca. Ak sa nechcete len pozerať, ale aj niečo dozvedieť, môžete si kúpiť virtuálneho rádiového sprievodcu.
Kaplnka na štadióne
Prehliadka Nou Campu sa začína v provizórnej kinosále, kde dostanete okuliare na sledovanie trojdimenzionálneho dokonalého umenia hráčov FC Barcelona. Ide o počítačovú ilúziu, ktorá má blízko k realite, keď si spomeniete na kúsky Ronaldinha, ktoré ešte nedávno predvádzal v drese klubu.
Potom vás už čaká šatňa hráčov, ale neviete sa zbaviť pocitu, že táto slúži len ako atrakcia. Kachličky, skrinky, steny, bazén, sprchy, všetko je troška staré a zašlé a miliónové hviezdy predsa musia mať väčší luxus.
Po ceste zo šatne na hraciu plochu narazíte aj na kaplnku. Na iných futbalových štadiónoch ju zvyčajne nenájdete. Hráči v modročervenom drese tu pred zápasom môžu prosiť Boha, aby im pomohol vyhrať.
Na trávnik, po ktorom v nedávnej minulosti behali za domáce mužstvo napríklad Maradona, Romário, Rivadlo, Luís Figo, Ronaldo či Ronaldinho, vás nepustia. Hoci od ihriska stojíte pár krokov, blízko striedačiek, cítite sa ako v skutočnom kotli. Tribúny sú fascinujúco vysoké, plot medzi ihriskom a fanúšikmi neexistuje. Štadión môžete zažiť nielen z pohľadu hráča - z ihriska, ale aj z najvyšších miest na tribúne.
Systém permanentiek, sú dedičné
Podľa virtuálneho sprievodcu má klub asi 50-tisíc permanentkárov. Tí majú predplatené najlepšie miesta na štadióne, permanentky sa dedia. Klub má dokonalý systém, ktorý zabezpečuje, aby bol štadión vždy čo najviac zaplnený. Ak ten, kto permanentku vlastní vie, že na zápas nemôže prísť, ponúkne na konkrétne stretnutie svoje sedadlo na stránke klubu. Fanúšik si lístok môže kúpiť, cenu potom odrátajú z hodnoty permanentky jej majiteľovi. V čase našej návštevy, asi pred mesiacom cez víkend, nehrala FC Barcelona doma. Na stredajší zápas proti Betisu Sevilla sa však dal lístok kúpiť za 33 až 88 eur (1000 až 2600 korún).
V múzeu, do ktorého sa vchádza priamo z tribúny, nájdete množstvo fotografií, futbalových lôpt, pohárov, kopačiek či dresov bývalých hviezd FC Barcelona. Časť výstavy sa týka aj jedného z najlepších futbalistov všetkých čias dávnejšej minulosti - Ladislava Kubalu. Španieli ho považujú za čistokrvného Maďara. Pravda je taká, že sa narodil v Budapešti, otec bol z Bratislavy – slovensko-poľského pôvodu, mama mala maďarsko-slovenský pôvod. Dva roky hral za Slovan Bratislava, za československú reprezentáciu hral sedemkrát. Nastúpil aj v drese reprezentácie Maďarska a Španielska. Keď klub FC Barcelona v roku 1999 oslavoval storočnicu, fanúšikovia ho zvolili za najlepšieho hráča v histórii klubu.
Fanúšik v tangách
Ak existuje fanatický fanúšik klubu, môže vyzerať aj takto.
Ráno mu zazvoní modro-červený budík, vstáva. Do hrnčeka s logom klubu si nalieva čaj. Na ruku si dá hodinky FC Barcelona, oblečie si slipy v klubových farbách, tango nohavičky v rovnakých farbách so zlatou niťou vyšívaným logom si oblieka aj jeho manželka, ktorej ich daroval. Tá dáva svojmu dieťaťu okolo krku podbradník a vyberie mu z úst cumlík, samozrejme, obe veci v správnych farbách a so správnym logom milovaného futbalového klubu. Manžel ide zatiaľ vyvenčiť psa, ktorý je nedobrovoľným fanúšikom FC Barcelona. Svedčí o tom farba jeho psieho pelechu, obojok aj šaty, ktoré mu majiteľ navliekol. Po prechádzke ho v miske, ako inak, s logom klubu, čaká žrádlo.
Do práce si dá tričko, z ktorého je jasné komu fandí a ako sa volá. Keďže sa zozimilo, šál aj vreckovka sú v modro-červených farbách. Ak by ho čakalo rokovanie, nie je problém dať si klubovú kravatu. Dom zamyká, berie si kľúče od motorky, nikdy si ich nemôže pomýliť s kľúčmi od auta, kľúčenka hovorí za všetko. Do práce ide na motorke, na helme sú písmená FCB, lopta a je na prekvapenie modro-červená.
Na obede vyťahuje kvalitnú čiernu peňaženku, čašníkovi je z loga na jej vrchu jasné, že sa nemá pýtať na favorita večerného El Clásico. Futbalovým fanúšikom netreba vysvetľovať, že ide o „klasické“ najväčšie španielske derby medzi FC Barcelona a Realom Madrid. Tentokrát sa hrá u súpera, preto doma pred televízorom nesmú chýbať klubové čipsy a tvrdý alkohol s názvom klubu na etikete. Ak neexistuje originálne barcelonské pyžamo, určite spáva v drese.
Fakty o klube FC Barcelona
Bol založený v roku 1899
Domácu ligu vyhral 18-krát
24-krát vyhral španielsky kráľovský pohár
2-krát triumfoval v Lige majstrov
4-krát v Pohári víťazov pohárov
3-krát v Pohári UEFA
2-krát v Superpohári UEFA
FC Barcelona je jediný tím, ktorý sa od roku 1955, čiže od samotného začiatku európskych pohárových súťaží, každý rok zúčastnil na niektorej z nich.
Fakty o Nou Campe
do roku 2000 bol jeho oficiálny názov Esatdi del FC Barcelona (Štadión FC Barcelona), hlasovaním fanúšikov bol premenovaný na názov Camp Nou
Camp Nou, po katalánsky: „nový štadión“, hovorí sa mu často Nou Camp
stavať ho začali v roku 1954, dokončili ho o tri roky neskôr
odhadovaná cena stavby bola 66 miliónov pesiet, konečné číslo bolo 288 miliónov
jeho terajšia kapacita je 98 600 divákov, je tak najväčším futbalovým štadiónom v Európe
najväčšia návšteva 120 000 ľudí bola v roku 1986 na zápase s Juventusom Turín
patrí medzi tzv. päťhviezdičkové štadióny, kde sa môžu hrať finále európskych futbalových súťaží
FC Barcelona a Slovensko
v roku 1969 porazil Slovan Bratislava klub FC Barcelona v Bazileji vo finále Pohára víťazov Pohárov 3:2
v roku 2003 prehral v pohári UEFA Matador Púchov na Nou Campe 8:0, čo je rekordné víťazstvo FC Barcelona na domácom ihrisku v európskych súťažiach
Kubalu zvolili za najlepšieho hráča v histórii klubu.
autor
Sladkosti v obchode.
autor