SME
Sobota, 25. jún, 2022 | Meniny má Tadeáš

Kam vietor, tam veterný mlyn

Na estónskom ostrove Muhu by sme mohli príslovie Kam vietor, tam plášť zmodifikovať na Kam vietor, tam veterný mlyn. Otáčavé veterné mlyny sú totiž jednou zo zvláštností ostrova, ktoré sa nedajú nájsť nikde inde.

(Zdroj: AUTORKA)

Tak, ako sa v Európe hovorí o Taliansku ako o krajine hudby a piesní, rovnako sa to v Estónsku hovorí o Muhu. Piesne z Muhu sú mimoriadne krásne. Krásne a výnimočné sú aj kroje.

Typická oranžová

Muhujské kroje majú typickú oranžovú farbu. Aj pre kroje z Muhu však platí, že móda je vrtkavá a mení sa. V 19. storočí sa farba typického odevu ľudu zmenila z čiernej na oranžovú. Začiatkom 20. storočia vystriedali oranžovú kvetinové vzory. Čo sa však nezmenilo, sú malé zvončeky a rolničky na zástere nevesty. Pri chôdzi zvonia a odháňajú tak vraj zlých duchov. Na zástere nevesty musí tiež byť vyšitý osemuholníkový vzor – symbol šťastia a plodnosti.

Okrem oranžovej farby sú pre Muhu typické otáčavé veterné mlyny. Vyzerajú ako domčeky na stračej nôžke. Chlapi ich otáčali pomocou silných brvien okolo vlastnej osi, aby lopaty mlyna nastavili podľa smeru vetra a mlyn tak mohol podať lepší výkon. Jednoducho – mlyn sa krútil podľa toho, odkiaľ vietor fúka... Estónci, a špeciálne Muhujčania, však nie sú z tých, ktorí sa krútia podľa toho, od-kiaľ vietor fúka.

Na Muhu bola väčšina obyvateľov pôvodne luteránov. Neskôr sa tento pomer zmenil a až 70 percent ľudí bolo pravoslávnych. Väčšina nevoľníkov z ostrova prestúpila na pravoslávie preto, aby od cára dostala pôdu.

Výnimkou je dedinka Koguva. Tá bola už od stredoveku slobodnou dedinou, hoci poddanstvo na estónskych ostrovoch zaniklo veľmi neskoro, až v 19. storočí. Koguvčania, keďže nemuseli vymeniť svoje náboženstvo za koruny, zostali luteránmi.

Nakoniec, aby sme dokončili tému veterných mlynov, neďaleko Koguvy, v skanzene v Linnuse, je jediný stále fungujúci veterný mlyn v celom Estónsku.

Estónsky Vlkolínec

Dedinu Koguvu by sme mohli prirovnať k slovenskému Vlkolíncu. Je to totiž tiež živý skanzen. Celá dedina je jedným veľkým múzeom. Živým, pretože okrem exponátov tam stále žijú ľudia. Nedá sa presne určiť, kedy turista prechádza okolo historického exponátu a kedy okolo domu, kde sa býva a normálne žije.

Hospodárstvo malo a má tradične veľký dvor a neodmysliteľne k nemu patrí letná kuchyňa. Zväčša je vystavaná z vápenca, čo je typický kameň ostrova. V letnej kuchyni sa varilo, chystalo sa tam krmivo pre zvieratá a slúžila aj ako práčovňa. Varilo sa tu tiež typické domáce pivo z jačmeňa. Potraviny sa skladovali hneď vedľa letnej kuchyne, v akejsi špajzi, chladnej budove z kameňa. Kameň plnil funkciu chladničky, preto napríklad mäso na uskladnenie stačilo len nasoliť.

Najstarší dom v Koguve je drevený a pochádza z roku 1778. Stále však slúži ako sýpka. Pri dome, na nízkom kamennom múriku, je položená drevená loďka hore dnom. To bol spôsob, ktorým si Koguvčania, väčšinou rybári, uctievali staré lode. Odpočinok hore dnom bol spôsob, akým lode strávili svoj dôchodok.

Špeciálny bol tiež spôsob, akým Muhujčania ťažili drevo na stavbu lodí a domov. Drevo sa muselo rúbať len v istom období: muselo to byť v zime a v noci, keď bol mesiac starý, teda na ústupe. Muselo to byť len v piatok a na les musel viať severný vietor. Iba vtedy bolo drevo najlepšie, len z takého dom vydržal takmer všetko.

Nie sú studení, len plachí

O Estóncoch sa hovorí, že sú studení. Možno je to vlastnosť severských národov. Estónci – a dvojnásobne to platí o Muhujčanoch – sú však skôr plachí. Muhu bolo v časoch Sovietskeho zväzu uzavretou oblasťou. Je to zvláštne – ale Muhujčania neovládajú dobre ruštinu. Keď sme oslovili našu sprievodkyňu po Koguve, pani Kääti, po rusky, vystrašila sa.

Muhujčania sa venujú najmä rybolovu a poľnohospodárstvu. Estónsko je však internetovou veľmocou – takže aj na zabudnutom Muhu nie je žiadny problém vidieť v každej dedine modrú značku so znakom zavináča – znamená to, že neďaleko je internetová kaviareň.

Najznámejší Muhujčan, a zároveň Koguvčan, je estónsky spisovateľ Juhan Smuul. Narodil sa v roku 1922 v Koguve a zomrel v roku 1971 v Tallinne.

Jeho najslávnejšou knihou sú Muhujské monológy. Tieto humoristické poviedky prežili všetky režimy a boli preložené do vyše 30 jazykov. Romány Dobrodružstvo v Japonskom mori a Muž so zlatým mesiacom na chrbte vyšli aj v slovenčine. Neboli však preložené priamo z estónčiny, ale cez ruštinu.

Juhan Smuul bol tiež prvým Estóncom, ktorý dobyl Antarktídu. Najprekladanejší estónsky autor je však aj najkontroverznejší. Vyčítajú mu lojálnosť k sovietskej nadvláde.

Nedá sa presne určiť, kedy prechádzate okolo exponátu a kedy okolo domu, kde sa býva. Oranžová je typická farba miestnych krojov.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 312
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 367
  3. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 5 481
  4. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 5 454
  5. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 825
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 746
  7. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 3 322
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 545
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  2. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  3. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  4. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  5. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  6. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  7. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  8. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 8 986
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 139
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 750
  4. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 6 213
  5. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 836
  6. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 5 811
  7. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 778
  8. Lórant Kulík: Letecká záhada: Neznáme lietadlo preniklo do vzdušného priestoru Slovenska, Maďarska a ďalších krajín aliancie NATO 3 104
  1. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  3. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  4. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu