Dobrá správa však je, že tie dva milióny vedia, že Rodos za to stojí. A ešte lepšia, že je po sezóne, vy stále môžete vyraziť za slnkom a na rozdiel od rozpáleného leta, keď sa pri pamiatkach tlačí hlava na hlave, si ostrov v pokoji vychutnať.
Rodos je štvrtý najväčší ostrov súostrovia Dodekanéz a podľa starovekej legendy je to ostrov boha Slnka Hélia. Iný mýtus hovorí, že Hélios sa zamiloval do nymfy menom Rodos a spolu sa usadili na ostrove, ktorý po nej boh Slnka pomenoval. Tretí príbeh o pôvode ostrova sa odvoláva na etymológiu – slovo „rodon“ po grécky znamená ruža – i keď Rodos je skôr ibištekový ostrov.
Jeseň sa na ostrove nesie v znamení kongresovej turistiky, plávania, prechádzok v prírode, nočného života a nákupov – počasie je stále veľmi príjemné a stabilné. Rodosania tvrdia, že majú 300 slnečných dní v roku a od mája do novembra neprší. Ak hľadáte súkromie, tiché pláže a jednoduchosť vidieka, nájdete ich na južnom konci ostrova – celkom na opačnej strane, ako je hlavné mesto.
Mesto Rodos, nabité históriou
Mesto Rodos je hlavným mestom ostrova od svojho založenia v roku 408 pred n. l. Dobre sa v ňom orientuje, pretože ho vybudovali podľa pravouhlého systému ulíc. Rodos bol jedným z najkrajších miest staroveku, známy nielen ako námorné a obchodné centrum východného Stredomoria, ale aj ako mesto s vysokou úrovňou kultúry a vzdelania.
Starovekým symbolom bohatého ostrova sa stal Rodský kolos – jeden zo siedmich divov sveta. Rodský kolos bola asi 32-metrov vysoká bronzová socha boha Hélia. Stála rozkročená na dvoch 10-metrových kamenných podstavcoch nad prístavom hlavného mesta a lode sa plavili popod ňu. Socha pravdepodobne držala v ruke fakľu a slúžila ako maják. Okolo roku 225 ju však zničilo zemetrasenie.
Arabské nájazdy, ktoré Rodos ohrozovali od 7. storočia, prinútili Byzantíncov vybudovať okolo mesta opevnené valy, na ktoré neskôr, začiatkom 14. storočia nadviazali rytieri rádu johanitov. Johaniti zmenili mesto na obrovskú pevnosť, svoju európsku centrálu a prestupnú stanicu pre pútnikov do Svätej zeme. Ujsť by ste si nemali nechať najmä mohutný Palác veľmajstrov s krásnymi podlahovými mozaikami z ostrova Kos, rádovú nemocnicu, v ktorej dnes sídli Archeologické múzeum a Rytiersku ulicu. Mesto, ktoré vybudovali johaniti a potom „vylepšovali“ Turci, pôsobí zmesou architektonických štýlov zvláštne, ale čisto, vzdušne a bezpečne.
Mimochodom, johaniti museli z ostrova odísť po porážke Turkami v roku 1522 a neskôr sa usadili na ostrove Malta. Dejiny ich dnes označujú za „maltézskych rytierov“ – najprv však boli „rodskí“.
Žiarivo biely Lindos
Lindos na východnej strane ostrova je jediným prírodným prístavom na Rodose, čomu až do 17. storočia vďačil za blahobyt a moc. Do Lindosu sa autom nedostanete, musíte zaparkovať na okraji mesta. Typické žiarivo biele, vápnom omietnuté domčeky Lindosu sa rozkladajú v zátoke, nad ktorou sa týči skala s pevnosťou.
Lindos je fotogenické, ale veľmi turistické mesto. V úzkych uličkách s obchodmi so suvenírmi sa tmolia cudzinci. Peší sa na priedomiach vyhýbajú tým, ktorí sa nechali zlákať na výstup na akropolu na somárovi. Na cestičke sa hadia davy ľudí a na skúpej tráve len pár centimetrov od chodníka si „nevtieravo“ rozkladajú vyšívané obrusy miestne ženy.
Na najvyššom mieste skaly sa pôvodne vypínal chrám zasvätený Aténe Lindskej, z ktorého zostali impozantné ruiny.
V byzantskom období vznikol na akropole hrad, ktorý v 15. storočí johaniti prestavali na dodnes pomerne dobre zachovanú pevnosť.
Malebná zátoka pod kopcom, obľúbená lokalita na romantickú svadbu, ktorú využívajú nielen domáci, ale aj turisti, nesie meno svätého Pavla, ktorý tu podľa tradície niekedy okolo roku 50 nášho letopočtu našiel útočisko pred búrkou.
Kameiros – predchnutý silou genia loci
Zatiaľ čo silu genia loci v Rodose a najmä Lindose často potláčajú húfy turistov, antický Kameiros, ležiaci 32 kilometrov od Rodosu na juhozápadnej strane ostrova, vyrazil dych aj môjmu skeptickému spoločníkovi.
Kameiros a Lindos patria k najstarším mestám na ostrove. Význam Kameiru naznačujú rozsiahle ruiny nad azúrovým morom – ruiny chrámového okrsku, agory, cisterien, kúpeľov, obytných štvrtí i neďalekého pohrebiska.
Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Dolnej časti mesta dominoval chrám zrejme zasvätený Apolónovi, na kopci nad ním, na akropole, stála svätyňa Atény a za ňou ubytovne pre pútnikov, ktorí sem prichádzali na náboženské obrady. Mesto bolo objavené v roku 1859. Hoci Gréci vedia, že im zem nevydala všetky tajomstvá, rozhodli sa vo vykopávkach zatiaľ nepokračovať.
Na peších prechádzkach
Rodosom sa tiahne dlhý horský chrbát s najvyšším vrchom Atavirosom, ktorý dosahuje 1215 metrov. Západ ostrova sa pýši výnimočným prírodným parkom – Údolím motýľov (Petaloudes). Každý rok od júna do septembra sa tu objavujú tisíce hnedočervených motýľov druhu panaxia quadripunctaria poda, ktoré sa sem prilietajú rozmnožovať. Priťahuje ich vanilková vôňa ambrovníkovej živice. Keď motýle odpočívajú na stromoch, takmer splývajú s kôrou – až keď sa prizriete bližšie, všimnete si, že kmene stromov sú posiate nenápadnými hviezdičkami, a až v letku zazriete, ako sa vzduchom mihajú oranžové krídla.
Tieto motýle nemajú žalúdok, a tak od mája do obdobia párenia alebo kladenia vajíčok nejedia – žijú z energie, ktorú si nazhromaždili ešte ako húsenice. Preto je v parku prísne zakázané akýmkoľvek spôsobom motýle rušiť – keď vyplašene poletujú, míňajú vzácne zásoby energie. Údolie je veľmi pekné a stojí za návštevu aj mimo „motýlej sezóny“. Návštevníci sa po upravených chodníkoch, drevených mostoch ponad rieku a kamenných schodíkoch dostanú až ku kláštoru Panaghia Kalopetra.
Sedem prameňov
Populárnym, i keď trochu preceňovaným miestom na východnom pobreží je tienisté zákutie obklopené lesom, s jazierkom a dobrou reštauráciou. Volá sa Epta Piges, čo znamená Sedem prameňov. Pramienky nikdy nevysychajú a vytvárajú jazero. Taliani tu počas nadvlády v rokoch 1912 - 1947 postavili malú priehradu a vodu využívali na zavlažovanie neďalekej roviny Kolymbie.
Pre turistov je asi najvzrušujúcejší prechod drenážnym tunelom, ktorý vedie k jazeru. Nechali sme sa na túto atrakciu nahovoriť, netušiac, že tunel má 186 metrov. Ľudia za sebou cupkajú husím pochodom, po členky vo vode v tme, ktorú občas niekto prekoná svetlom z mobilu. Chvíľami narazíte do človeka pred sebou alebo ten za vami vrazí do vás a do toho sa ozývajú a znásobujú zvuky, ktoré turisti vydávajú. Ak máte radi klaustrofobické, tmavé a vlhké miesta, tunel si užijete. K jazeru sa však dá dostať aj kultivovane po ceste nad tunelom.
| Biele domčeky Lindosu. |
| Rodos. |
| Na akropolu k Aténe Lindskej sa môžete aj vyviezť. |
| Kostoly na ostrove pamätajú časy johanitov. |
Autor: Barbora Škovierová