Na svoje si prídu aj milovníci prírody, rodinky s deťmi i "ostalgici".Hrad Visegrád sa nachádza uprostred zalesnených kopcov zhruba v polovici trasy Dunaja medzi slovensko-maďarskou hranicou Štúrovo - Ostrihom a Budapešťou. Práve pri Visegráde sa Dunaj obracia k juhu. Pôvodne tu viedla severná hranica Rímskej ríše. Na pravom brehu ležala provincia Panónia, na ľavom barbaricum s opevnenými rímskymi predmostiami a strážnymi bodmi. Dôležitý strategický význam mal Visegrád aj pre Slovanov, ktorí ho dobyli na prelome 9. a 10. storočia. Práve oni mu dali meno - Visegrád znamená "hrad na vyššom mieste". Postavenie Visegrádu sa ešte posilnilo po založení uhorského štátu.
Králi, princovia a rytieri
Keď uhorský trón získal Karol Róbert (1308 - 1342) z Anjou, prvý uhorský kráľ tohto rodu, zmenil Visegrád na svoju rezidenciu a dal vybudovať pohodlný palác v podhradí. Po dokončení stavby sa na Visegráde na jeseň roku 1335 konal známy Visegrádsky kongres, na ktorom sa stretli najvýznamnejší panovníci strednej Európy - okrem spomínaného uhorského kráľa to bol poľský kráľ Kazimír III., český kráľ Jan Luxemburský, neskorší český kráľ a rímsky cisár Karol IV., bavorský a saský princ, zástupcovia rádu nemeckých rytierov a ďalší významní hostia. V zásade išlo o pakt slabších proti silnejším, najmä proti habsburskému dvoru. Nové obchodné trasy sa vyhli Viedni, čo prospelo zúčastneným stranám. Stretnutie zabezpečilo stabilitu stredoeurópskeho regiónu na dlhý čas.
Visegrádsky kongres trval tri mesiace a podľa dobových kroník bol mimoriadnou spoločenskou udalosťou. Jeho súčasťou boli veľkolepé a nákladné slávnosti a zúčastnilo sa na ňom obrovské množstvo hostí. Dobové kroniky uvádzajú, že napríklad družina českého kráľa zjedla počas každého obeda 2500 bochníkov chleba, družina poľského kráľa 1500. Denná spotreba vína vraj bola 9800 litrov.
Dnešným návštevníkom toto stretnutie pripomína svojská inštalácia voskových figurín na hrade. Ak ju chcete vidieť, musíte si k základnému vstupnému trochu priplatiť (spolu 1400 HUF pre dospelého, necelých 200 korún), ale netreba váhať, lebo patrí k svetlejším bodom prehliadky, najmä ak ju absolvujete s deťmi.
Disidenti a pragmatici
Na tradíciu Visegrádskeho kongresu nadväzuje aj dnešná Visegrádska skupina, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejším zoskupením krajín medzi Ruskom a Nemeckom. V4 sa formálne ustanovila 15. februára 1991, keď József Antall, Lech Wa˝´sa a Václav Havel práve v kaplnke bývalého kráľovského sídla Visegrádu podpísali spoločnú deklaráciu. Nový dych zoskupenie nabralo až po roku 1998, keď sa predsedovia vlád Česka, Maďarska a Poľska dohodli na obnovení spolupráce a ako štvrtý člen sa po zmene svojej politickej orientácie zapojilo aj Slovensko.
Niektorí kritici vo visegrádskom koncepte videli romantický odraz literárneho projektu "Stredná Európa" v chápaní disidentov. V rámci stredoeurópskeho priestoru totiž podobných koncepcií vznikalo viac - od naumannovského konceptu Mitteleurópy cez Masarykovu Novú Európu až po Stredoeurópsku iniciatívu či rôzne Pentagonály a Hexagonály, ktoré sa formovali po páde železnej opony.
Visegrádska štvorka však úspešne prekonala obdobia stagnácie a zhruba 65 miliónov obyvateľov dnes už predstavuje rešpektovanú politickú silu. A Medzinárodnému visegrádskemu fondu, ktorý podporuje kultúrnu spoluprácu na rôznych úrovniach, sa pre prudko narastajúci záujem o granty a štipendiá nedávno podarilo zvýšiť svoj rozpočet na päť miliónov eur ročne.
Návraty do "socíku" aj do stredoveku
Na visegrádskom výlete sme sa vrátili do socialistického detstva, keď sme s rodičmi spoznávali československé hrady a zámky. Aj vtedy sme boli vystavení zvláštnemu, neprirodzenému jazyku informačných materiálov, ktoré vyzerali veľmi zasvätene. V skutočnosti sme si z nich neboli schopní takmer nič zapamätať, lebo širší kontext nahrádzali záľahou neutriedených podrobností. Ani visegrádske propagačné materiály odvtedy príliš nezmenili svoj obsah či dizajn. Oficiálna webová stránka hradu aj mestečka pod ním (www.visegrad.hu) vyzerá fajn, nájdete tam informácie i v angličtine a nemčine, ale žiaľ aj množstvo nedorobkov.
Prehliadka slávneho hradu je smutným dokladom brutality predchádzajúceho režimu. Pokiaľ nemáte k dispozícii helikoptéru, ťažko tu spravíte nejaké atraktívne fotky - samozrejme, okrem impozantných záberov dunajskej zákruty. "Návštevu hradu nikomu neodporúčame, nestojí to zato, iba ak by ste chceli vidieť, ako sprzniť historickú pamiatku betónom," napísali pred pár rokmi českí bloggeri. Betón na hrade ostal, takisto ošarpaný vzhľad expozícií a tabulí, no badať záujem o zatraktívnenie prehliadky a zlepšenie služieb. Oceňujeme aj pokus o slovenčinu, ktorá sa občas objavuje na smerovkách a vysvetľujúcich paneloch.
Naša návšteva sa niesla v znamení Medzinárodných hradných hier, ktoré sa v mestečku Visegrád konajú každoročne v júli a pokúšajú sa oživiť stredoveké remeslá a turnaje. Nepríjemná horúčava neodradila množstvo návštevníkov. Obdivovali sme davy nadšencov v dobových kostýmoch, najmä tých s kožušinovými doplnkami. Na ražňoch sa krútili pečené prasiatka, dobová hudba kvílila odušu a dlhé rady stánkov ponúkali autentické ľudové výrobky a rôzne dobroty. Atmosféru dotvárali výkriky zápasiacich rytierov. Visegrád ožil, možno tu bolo toľko ľudí ako pred sedemsto rokmi počas Visegrádskeho kongresu.
Výlet na jeseň
Jesenný výlet má tiež svoje čaro. Preveziete sa kompou na protiľahlú stranu Dunaja do Nagymarosu (áno, je to ten z nedokončenej priehrady, v tesnej blízkosti tu teda nájdeme symbol spolupráce aj pretrvávajúceho politického napätia) a odtiaľ si spravíte výstup na protiľahlý kopec.
Potom sa môžete ponoriť do neďalekého termálneho kúpaliska v dedinke so zvláštnym menom Lepence a na súmraku sa poprechádzať uličkami Visegrádu s peknými starými domami, ktoré nehyzdia plastové okná. Navečerať sa môžete v jednej z mnohých reštaurácií. V pokoji si môžete vychutnať majestátnu atmosféru miesta, ktoré tak pripomína "náš" Devín. Na druhý deň sa vyberte do impozantnej ostrihomskej katedrály len dve až tri desiatky kilometrov odtiaľto a zapáľte sviečku za budúcnosť Visegrádu. Toho zabetónovaného aj toho, ktorý ožíva v nás a v našom susedstve.
foto - autorka
Malí a veľkí rytieri. |
Visegrádsky kongres vo voskovom prevedení. |
Autor: Anna Grusková