OPATIJA, BRATISLAVA. Zákaz dovozu mäsa, paštét, mlieka či mliečnych výrobkov do Chorvátska platil od 1. júna len dvanásť dní. Pod nátlakom, najmä z českej strany, sa chorvátske ministerstvo poľnohospodárstva dohodlo s Bruselom na odložení jeho účinnosti o pol roka. Naďalej však platí pre ľudí z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie.
„O odklade zákazu sme sa dohodli s Európskou komisiou. Ide totiž o nariadenie, ktorým sa chorvátska legislatíva zosúlaďuje s Európskou úniou,“ povedala Jadranka Bošnjak, radkyňa chorvátskeho veľvyslanectva.
Ceny sa vyrovnávajú
Potraviny v Chorvátsku je výhodnejšie nakupovať vo väčších obchodoch, okrem klasických sietí, ktoré nájdete aj inde v Európe, sa dobre nakupuje aj v miestnej sieti Konzum. Ceny sa len mierne odlišujú od našich, niektoré produkty sú drahšie a niektoré lacnejšie než u nás. Rozdiely sa vďaka silnej korune zmenšujú.
Najlepšie nakúpite zeleninu a ovocie na miestnych trhoch. Papriky, paradajky, baklažány, melóny sú oveľa chutnejšie a čerstvejšie, ako keď ich kúpite v obchodoch. Cenovo sa zvyčajne vyrovnajú našim, v lete sú o niečo lacnejšie ako v júni či septembri. Netýka sa to sezónneho ovocia.
Rezne vybojovali Česi
Na nariadenie o zákaze dovozu mäsa a niektorých iných potravín najostrejšie reagovali Česi.
Podľa serveru idnes.cz, niektoré cestovné kancelárie vraj museli znížiť o 20 až 30 percent ceny, aby „vyrovnali prepad záujmu“, povedal Jan Herget z českej cestovnej kancelárie Nev-Dama. Českí turisti sú po Nemcoch, Talianoch a Slovincoch štvrtou najpočetnejšou skupinou dovolenkárov v Chorvátsku. Ich pokles by sa zrejme dotkol najmä prenajímateľov apartmánov v rodinných domoch.
Petar Novič prenajíma dva apartmány v Lovrane neďaleko Opatije. „Mojou klientelou sú najmä Česi, Slováci a Maďari. Najprv som sa nahneval, celú zimu sa pripravujem na sezónu a potom mi to nejaký úradník zničí jedným zákazom,“ hneval sa Novič.
„Uvedomil som si však, že už pár rokov si turisti, aspoň ku mne, veľa potravín nevozia. Možno Česi nejaké pivo a zavarené mäso, Maďari klobásy, ale ostatné kupujú u nás – na trhu alebo v obchode.“
Pokles nezaznamenali
CK Aquamarin, ktorá predáva výlučne Chorvátsko, zaznamenala skôr zvýšenie záujmu o dokúpenie stravy. „Naši klienti využívajú ubytovanie v súkromí s tým, že si zaplatia polpenzie v reštauráciách, aby nemuseli variť,“ povedala Katarína Mervová.
Väčšina Slovákov na dovolenku v lete nejde
Hoci dovolenku si stále nemôže dovoliť viac ako polovica ľudí, nároky na komfortné ubytovanie medzi Slovákmi stúpajú.
BRATISLAVA. Na letnú dovolenku sa tento rok chystá len 38 percent obyvateľov Slovenska. Z nich takmer 43 percent mieni oddychovať na Slovensku, 40 percent v zahraničí a zhruba 17 percent sa chystá stráviť časť dovolenky doma i vonku. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GfK, ktorý urobila na vzorke 1000 obyvateľov vo veku od 15 do 79 rokov.
Len niekoľko dní pred zverejnením prieskumu informoval Štatistický úrad, že zo štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach na Slovensku, ktoré robili vlani v apríli, vyplýva, že až 56 percent ľudí si nemohlo dovolenku mimo domu dovoliť vôbec.
Vyhovujú nám apartmány
Generálny sekretár Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Ivan Schwarz považuje počet ľudí, ktorí tento rok plánujú dovolenku, za zodpovedajúci našim ekonomickým možnostiam. Upozorňuje, že niektorí obyvatelia na dovolenku cestovať nechcú alebo nemôžu. „To číslo je skôr optimistické, pokiaľ sa opiera o základňu päť miliónov Slovákov,“ tvrdí.
Čísla za nízke nepokladá ani Mária Gallová z CK Satur. „My pozorujeme každoročne nárast, vlani to bolo o 16 percent, tento rok to bude podobné,“ hovorí.
V posledných dvoch rokoch majú podľa nej Slováci na ubytovanie v zahraničí aj vyššie nároky.
„Čoraz viac klientov si kupuje hotely vyššieho štandardu so službami all inclusive. Už nie je také časté, že v Grécku hľadajú lacné apartmány s kuchynkou, vlečú so sebou jedlo a varia si.“
Podľa prieskumu GfK však Slováci bývajú v apartmánoch radi stále. Ubytovanie v súkromí uprednostňuje na dovolenke v zahraničí 26 percent ľudí, hotely strednej kategórie vyhľadáva 24 percent. Najmenej obľúbené je stále kempovanie.
Až 57 percent tých, ktorí dovolenku plánujú, ju podľa prieskumu chcú stráviť aj v zahraničí. Celkovo sa tak v lete do cudziny chystá každý piaty Slovák. Podľa Schwarza budú aj túto sezónu najvyhľadávanejšími krajinami Chorvátsko, Grécko, Bulharsko, Egypt a Taliansko.
Prvenstvo už roky patrí Chorvátsku, kam vlani s cestovnými kanceláriami vycestovalo takmer 123-tisíc Slovákov. Podľa údajov chorvátskych úradov však vlani v tejto krajine dovolenkovalo až 280-tisíc Slovákov.
Do Chorvátska totiž najradšej cestujeme individuálne, najmä autom. Celkovo však v zahraničí trávi dovolenku s cestovnými kanceláriami až dve tretiny ľudí, hovorí Schwarz.
Lákajú aj hory
Okrem tradične obľúbených destinácií je tento rok podľa Gallovej badať aj rastúci záujem o letnú dovolenku typu hory a jazero. „Nie všetci túžia po mori. Hitom je najmä Toskánsko, s túrami po horách, cykloturistikou a vodnými športmi.“
Slovensko naopak s cestovnými kanceláriami navštívi najviac turistov z Nemecka, vlani ich bolo vyše 31-tisíc. O polovicu menej dovolenkárov k nám prišlo z Veľkej Británie a Rakúska. Česi sú štvrtí, tí však podobne ako Maďari a Poliaci navštevujú Slovensko najmä samostatne. Individuálnych zahraničných turistov je u nás podľa Schwarza až deväťkrát viac, ako ich k nám privezú cestovné kancelárie.
Michal Piško