BRASILIA, BRATISLAVA. Prvý kontakt s moderným svetom pochopili ako boj. Nerovný súboj šípov s lietadlom nemohli vyhrať. Objavili ich však ľudia, ktorí ich nechceli zabiť, ale chrániť.
Brazílska vláda včera zverejnila prvé fotografie doteraz neznámeho kmeňa z amazonského pralesa. Ľudia, o ktorých okrem fotografií nič nevieme, žijú vo východnom cípe Brazílie.
Nik nepozná ich jazyk, doteraz nie je jasné, ako sa sami nazývajú. Dôkaz o ich existencii má umlčať nadnárodné spoločnosti, ktoré chcú v oblasti ťažiť drevo a ropu.
Predsa existujú
„Brazílčania iba mapujú ich územia a snažia sa nezasahovať. Chcú len presvedčiť vládu v susednom Peru, aby prestala podporovať nelegálnu ťažbu,“ povedala SME Miriam Ross z organizácie Survival, ktorá bojuje za práva pôvodných obyvateľov.
Nekontrolované práce už vyhnali množstvo izolovaných indiánov z Peru na brazílsku stranu hranice. Hrozí, že kmene, ktoré o sebe doteraz netušili, spolu budú bojovať o územie.
VIDEO Reuters:
V oblasti s názvom Terra Indigena Kampa e Isolados do Envira podľa organizácie Survival je asi päťsto ľudí, ktorí žijú vo svojom tradičnom svete. Peruánska vláda ich existenciu doteraz popierala. Ľudia zachytení na fotografiách sa najskôr vládneho lietadla zľakli a ukryli sa do džungle. Pri jeho návrate už mali telá pomaľované bojovou červenou farbou a do vzduchu strieľali z lukov.
Prvý kontakt
„Boli veľmi zmätení a útočili zo strachu, možno aj z traumy z minulosti,“ povedala Ross. Viaceré amazonské kmene po prvom kontakte s civilizáciou takmer vymreli.
„Polovica môjho kmeňa zahynula. Ľudia zomierali na bolesti hlavy a horúčky. Netušili sme, čo sa deje,“ hovorí Hurhej z kmeňa Karubo v dokumente kampane za záchranu doteraz nekontaktovaných kmeňov. Sám pre chorobu prišiel o oko. Ľudia, ktorí celé generácie žili v izolácii, nemajú imunitu na choroby ako napríklad chrípka.
Sami sú v bezpečí
Vo svete je podľa organizácie Survival stále viac ako sto neobjavených kmeňov. Väčšinu z nich nikto nevidel a o ich existencii vieme iba sprostredkovane, z nástrojov a obydlí, ktoré po sebe zanechali. Niekedy o nich hovoria ľudia zo susedných kmeňov.
Najviac ich pravdepodobne žije v Amazonskom pralese, asi štyridsať nedotknutých osád je v Novej Guinei.
Pôvodní obyvatelia neskazení civilizáciou dokážu prežiť aj v najdivokejšej prírode. Obyvatelia malej oblasti na Andamanských ostrovoch v Indickom oceáne odmietajú medzi seba vpustiť kohokoľvek zvonku. Vďaka tomu dokázali prežiť aj smrtiace cunami z roku 2005.
„Cítia vietor, poznajú hĺbku mora. Majú šiesty zmysel, ktorý sme my už stratili,“ povedal vtedy ich ochranca Ashish Roy pre agentúru AP. Andamanskí indiáni sa civilizácii ubránili doteraz.
Dobro aj zlo vycítia
Kmene nedotknuté svetom sú podľa cestovateľa PAVLA BARABÁŠA rovnako civilizované ako my.
Kmene nedotknuté svetom sú podľa cestovateľa PAVLA BARABÁŠA rovnako civilizované ako my.
V Novej Guinei ste boli prvý beloch, ktorého niektorí videli.Nebáli sa?
„Každý kmeň nás odmietal a chceli nás vyhnať. Niekoľko ráz nás napadli aj šípmi. Ľudia s bielou kožou sú pre nich duchovia. Ale prírodní ľudia človeka vycítia. Väčšinou nás nakoniec prijali. Nemohli sme prespať v bažinách a potrebovali sme nocovať v ich príbytkoch vysoko v korunách stromov.“
Prečo žijú izolovaní?
„Je to svet povier, boja sa cestovania. Veria, že príchodom na miesto, kam nepatria, môžu spustiť aj kolobeh katastrôf a smrti. Kmene medzi sebou vôbec nekomunikujú. Keď sme im ukazovali fotografie iných kmeňov z ostrova, boli prekvapení a smiali sa nad rozdielnymi šípmi i ozdobami a nechápavo krútili hlavami.“
Je ich život ťažší ako náš?
„Nepoznajú koleso, nádoby, nevedia si uvariť vodu. Žijú ako pred desaťtisíc rokmi. Ale všetko, čo potrebujú, majú z džungle. Možno vďaka tomu na rozdiel od nás by dokázali prežiť ďalších desaťtisíc rokov.“
Žiadali od vás niečo?
„Existuje etika cestovania. Snažíme sa nenarušiť ich život. Nesmiete tam nič po sebe zanechať. Žiadne darčeky, zrkadielka, nožík ani plastovú fľašu, ktorá by pre nich bola obrovským majetkom.“
Potrebujú našu pomoc?
„V našich očiach vyzerajú primitívne, ale my by sme neprežili v ich džugli. Rovnako môžu chcieť oni civilizovať nás.“
Pre Papuáncov sú belosi duchovia.
ČTK/AP
Kliknite - obrázok zväčšíte.