Veľké mená
Ajax mal ešte v roku 1996 (!) klasický obdĺžnikový štadión s nevysokými betónovými tribúnami vo východnej časti mesta. Nikto mu nepovedal ináč ako De Meer odvtedy, keď sa tam v roku 1934 klub presťahoval. Predtým mal Ajax dva štadióny: drevený od svojho založenia v roku 1900 a neskôr akýsi dočasný hybrid na severe Amsterdamu. Ani De Meer nebol celých 62 rokov jediným klubovým štadiónom. Zo začiatku, keď ešte nemal umelé osvetlenie a aj v iných parametroch nespĺňal technické a bezpečnostné požiadavky, zvykol hrať Ajax dôležité stretnutia na Olympijskom štadióne. Ten bol síce vo svojom období špičkou (olympiádu hostil Amsterdam v roku 1928), ale celkom určite nebol pre futbal najvhodnejší.
Keď sa po vojne začal nový život, prebrali sa popri ekonomike z letargie aj mimopracovné aktivity. Renesancia holandského spoločenského života bola tou prepotrebnou infúziou aj pre futbal. A práve v Ajaxe začali zbierať prvé šťavnaté plody ich tradičnej starostlivosti o mládež a revolučných tréningových metód. Nakoniec sa s Ajaxom, hlavne asi vďaka početnému zastúpeniu jeho hráčov, dočkala hviezdnej slávy aj reprezentácia Oranjes - nezabudnuteľná generácia predstaviteľov absolútneho futbalu. Neustáleho vírivého pohybu, obrovského celozápasového nasadenia vďaka neuveriteľnej kondícii a fascinujúcej spolupráce teamworkerov s famóznymi tvorcami hry a vyhlásenými zakončovateľmi. Mená ako Neeskens, Bergkamp, Overmars, de Boer, Rijkaard, Davids, Cruyff, van Basten či Gullit sú reprezentantmi skvelej éry futbalovej histórie.
Súčasný Ajax je už dlhší čas príkladom toho, že ani vo futbale nezáleží všetko výlučne len na peniazoch a podmienkach. Napriek kvalitnému zázemiu sa už pomerne dlho motá v holandskej Eredivisie na iných priečkach okrem tej najvyššej, v európskych pohároch sa už tiež dlho nepriblížil výkonmi ani výsledkami svojmu slávnemu menu.
Veľkolepá ArenA
Keď sa na sklonku deväťdesiatych rokov rozhodli v Ajaxe raz a navždy vyriešiť problémy so štadiónom, aktuálna situácia vo veľkoklube dovoľovala uvažovať aj o tých najodvážnejších riešeniach. Takmer bez obmedzení - úplne nový štadión na úplne novom mieste a všetko maximálne veľkorysé.
Výberom vtedy, našťastie, neprešlo aj zopár až príliš "veľkorysých" návrhov - jedným z nich bol aj štadión v tvare akejsi rozpoltenej lopty v ľudských dlaniach. V jednej obrovskej ruke samotný štadión, v druhej strecha.
Ako to už v podobných prípadoch extrémne novátorských projektov býva, projektanti sa inšpirovali aj vtedy už realizovanými stavbami podobného charakteru (v oficiálnom materiáli priznávajú minimálne tri: mníchovský Olympijský štadión, areál priameho konkurenta - rotterdamského Feyenoordu a unikátny štadión Louisa II. v Monacu).
ArenA sa stala neprehliadnuteľnou dominantou juhovýchodu Amsterdamu. Je to aj vďaka neobvyklej výške - má
75 metrov, ale výtvarnému riešeniu a napriek obrovským rozmerom (dĺžka 235 a šírka 180 metrov) pôsobí neobyčajne štíhlo a odľahčene. A tiež vďaka netradičnému zakončeniu tribún bielou konštrukciou zaťahovacej strechy.
Na návštevníkov pôsobí takmer až komorne. Tento pocit má viacero zdôvodnení: ArenA nebola projektovaná ako megaštadión - jej kapacita je 51 324 divákov, sklon tribún, kompaktnosť priestoru vďaka zastrešeniu (aj pri nezatiahnutej strešnej konštrukcii), akustika a aj geometria farebných sedadiel iluzívne zmenšujúca vzdialenosti.
ArenA, a. s.
Spojenie štadióna s akciovou spoločnosťou je síce iba fikciou, pravdou však je, že futbalový klub Ajax je jednou veľkou firmou. ArenA v jeho podnikateľských aktivitách zohráva nemalú úlohu. O jej maximálne využitie sa stará dvadsať manažérov, lebo už pri jej projektovaní sa rozhodlo, že nebude navrhnutá len ako futbalový štadión. Je polyfunkčná: hrávajú sa na nej aj stretnutia amerického futbalu, box, tenis, zažila už parkúrové skákanie aj cirkusové produkcie a nemálo koncertov.
Turisti z celého sveta si často návštevu Amsterdamu rozšíria aj o štadión Ajaxu. Jeho prehliadka sa končí fotografovaním v miestnosti určenej na tlačové konferencie pred tabuľou s logami najväčších sponzorov Ajaxu.
Napriek svetovému renomé holandských pestovateľov kvetov a zelene sa im v aréne Ajaxu nedarí. Za desať rokov vymenili už minimálne dvadsaťšesťkrát kompletne trávu hracej plochy. ArenA má príliš vysoké a takmer úplne zastrešené tribúny, takže napriek mobilnej streche je odvetrávanie tohto kotla nedostatočné. Zdá sa, že už sa našlo aj efektívne riešenie: s výnimkou športových a kultúrnych podujatí stoja na okrajoch hracej plochy obrovské a výkonné ventilátory.
Pobaví aj neúspešná snaha podnikateľa využiť betónový odkvapový veniec s trojmetrovým priemerom okolo strechy na usporiadavanie vodáckych súťaží. Celkom vážne predložil projekt na kanoistické súťaže vo výške približne šesťdesiat metrov. Neprešlo to iba pre nezanedbateľné bezpečnostné riziká. Chvíľami sa zdá, či to ArenA s marketingovými a propagačnými aktivitami trochu aj nepreháňa. Existuje už nielen nápad, ale aj maketa konštrukcie obrovského tobogánu - pre zmenu nad celým štadiónom.
Prehliadka štadióna ArenA pod názvom Svet Ajaxu je možná v termíne od 1. apríla do 30. septembra. Každý deň (sedem dní v týždni) od 10.00 do 18.00 h. Prehliadka so sprievodcom je v časoch: 11.00, 12.15, 13.30, 14.45 a 16.30, počas letných prázdnin o 11.00, 12.15, 12.45, 13.30, 14.45, 16.00 a 17.00 h.
Od 1. októbra do 31. marca iba v pondelok až sobotu od 10.00 do 17.00 h a každú poslednú nedeľu v mesiaci. Prehliadka so sprievodcom je vtedy od nedele do piatka o 11.00, 12.30, 14.30 a 16.30, soboty a prázdniny 11.00, 12.15, 13.30, 14.45 a 16.30 h. Počas zápasov a iných podujatí sa prehliadky obyčajne nekonajú, ostatné informácie si pozrite na: www.amsterdamarena.nl.
Vstupné: 9 eur dospelí, 8 eur deti (jedna hodina). Skupina s rezerváciou na 1,5 hodiny 11 eur dospelí, 9 eur deti, pri počte 30+ ešte o 1 euro menej.
Z centra Amsterdamu je ArenA najlepšie dosiahnuteľná metrom 54 z Central Station smer Gein a vystúpiť na Strandvliet/ArenA.
 Do hľadiska sa vojde viac než 50-tisíc divákov. autor |
 Sieň slávy. autor |
Autor: František Michlík