Williams.
Môžete tu stráviť hodiny prechádzkou po stáročných budhistických chrámoch, vidieť najväčšiu knihu a najdlhší most z tíkového dreva na svete, alebo len tak posedávať v čajovniach a pochutnávať si na korenistých šanských jedlách. A ak sa vám večer zachce trochu divadla, tip číslo jeden je satirické predstavenie troch Fúzatých bratov (tzv. Moustache Brothers).
Spoločenský vlak
Mandalaj je druhým najväčším mestom v Barme a žije v nej takmer milión ľudí. Cesta z prímorského Rangúnu je najpohodlnejšia lietadlom, ale lacnejšou alternatívou spojenou s malým dobrodružstvom, je autobus alebo hrkotajúci nočný vlak, ktorý vás vezie štrnásť hodín. Počas cesty sa stopercentne zoznámite s celým osadenstvom kupé, ktoré vás ponúkne jedlom a bude sa vypytovať, kam smerujete a čudovať nad MP3 prehrávačom.
Záujem je logický - vo vlaku určite budete jediným cudzincom. Mnohé cestovné kancelárie Barmu úmyselne vynechávajú z ponuky zájazdov, pretože nechcú podporovať tamojšiu vojenskú juntu. Na bojkot turizmu vyzvala aj samotná líderka opozície Aung San Su Ťij a prodemokratické hnutie tvrdí, že ak predsa len niekto do tejto krajiny pricestuje, mal by čo najmenej finančne podporovať režim. Do krajiny preto väčšinou cestujú backpackeri, ktorých miestni vnímajú takmer ako atrakciu.
Duchovné centrum
Mandalaj je hlavným mestom barmskej kultúry i budhistického učenia a je úplne iné ako prímorský Rangún. Leží v suchej centrálnej časti Barmy na rieke Ayeyarwady, neďaleko sa začínajú divoké Šanské hory a po celom okolí sú starobylé kráľovské mestá a stovky budhistických kláštorov. Za vzdelaním či oddychom sem miera po celý rok tisícky mníchov.
Oproti Rangúnu sa Mandalaj zdá prašnejší, uponáhľanejší, ale aj bohatší. Profituje z toho, že leží na hlavnej obchodnej trase s Čínou a zarába aj na ópiu, ktoré sa pestuje v neďalekých vrchoch a pašuje po celej Ázii aj do Spojených štátov.
Ešte pred 150 rokmi tu žiadne mesto neexistovalo, miestna Mandalajská hora sa však stáročia považovala za svätý vrch a podľa legendy ju navštívil aj sám Budha. Podľa jeho proroctva malo práve pod jej úpätím vzniknúť veľkolepé mesto, ktoré bude centrom budhizmu. Kráľ Mindon sa rozhodol jeho slová naplniť a v roku 1857 sem presťahoval kráľovský palác z neďalekej Amarapury.
Madalaj sa tak stal posledným hlavným mestom barmského kráľovstva predtým, ako sa celá krajina stala britskou kolóniou. Po pár desaťročiach kruto doplatil na druhú svetovú vojnu. Pevnosť spolu s kráľovským palácom najprv obsadili Japonci, Briti ho pri bombardovaní vážne poškodili a nakoniec celý vyhorel. Časť areálu v strede mesta pred pár rokmi obnovili, avšak junta pri stavbe nasadila na nútené práce politických väzňov.
Komáre a dažde
Samotná Mandalajská hora je neveľká, má iba 240 metrov a bez problémov na ňu vyjdete pešo. Len pozor na horúčavy okolo poludnia. Slnko je vtedy neznesiteľné a takmer 40-stupňové teploty a vysoká vlhkosť vás razom zmoria.
Podvečer sa zase nezabudnite natrieť repelentom, tunajšie komáre sú mimoriadne drzé a aj nebezpečné, keďže šíria maláriu. Miestnou špecialitou sú od mája do októbra aj prudké monzúnové dažde, ktoré sa spustia z ničoho nič a odrežú vás od sveta aj na celú hodinu. Stráviť takto chvíľku v chráme, čajovni alebo len tak pod slamenou strechou pouličného stánku má nezvyčajné čaro. Na chvíľu sa zastavíte a vnímate krajinu oveľa intenzívnejšie.
Prehliadka na bicykli
Na prehliadku mesta je najideálnejší bicykel, ak chcete vidieť aj okolité budhistické centrá, pohodlnejšia je malá motorka. Orientácia je jednoduchá, ulice sú navzájom kolmé a očíslované presne ako v New Yorku.
Za pozornosť stojí najmä pagoda Kuthodaw, ktorú obklopuje 729 vztýčených kameňov, na ktorých je zaznamenaná Tipitaka (budhistická biblia). Aj preto sa označuje za najväčšiu knihu sveta. Rovnako slávna je aj Pagoda Maha Muni, v ktorej sa nachádza socha Budhu - jedna z piatich, ktoré údajne vznikli ešte počas Budhovho života.
Výborný tip je navštíviť pred svitaním neďalekú dedinku Aramapura a pozrieť si dedinčanov, ako prechádzajú po najdlhšom tíkovom moste na svete. Po pol hodinke jazdy sa zase dostane do mestečka Sagaing, v ktorého kopcoch sú usadené desiatky žiarivých chrámov a takých malebných budhistických kláštorov, že to až vyráža dych.
Podobný, ale oveľa slávnejší kambodžský monument Angkor Wat je preplnený turistami. V Sagaingu sa môžete aj hodiny sami prechádzať po ruinách, meditovať a nestretnete pritom živú dušu.
Mandalaj aj celá Barma má pre Európana zvláštne čaro, pripadá si tu ako v inom svete. Na rozdiel od Thajska či Vietnamu sem neprenikla západná kultúra. Nenájdete tu žiadne americké fastfoody, kávu zo Starbucksu ani rifle z H&M. Pochutnáte si však na pikantných rezancoch, kari ryži či tofu. A k tomu je výborné popíjať mandalajské pivo alebo rum.
Muži nosia omotané sukne - sarongy, ženy si zase natierajú tvár krémom z kôry stromu thanakha. Z nášho pohľadu to vyzerá ako machuľky blata, krém má však výborné hydratačné účinky a chráni pred prudkým slnkom.
A čo je zrejme najdôležitejšie - na každom rohu vás budú čakať úsmevy, úprimný záujem a pokoj. Možno sa nakoniec rozhodnete na pár mesiacov zostať v niektorom budhistickom kláštore, meditovať a poriadne prehodnotiť svoj doterajší životný štýl.
Zodpovedné cestovanie
Ak sa Barmu rozhodnete navštíviť, nezabúdajte na to, že v krajine vládne jeden z najbrutálnejších režimov na svete. Aj príjmy z turizmu udržujú vojenskú juntu stále pri moci.
Odporúčame preto vyhýbať sa vládnym hotelom, reštauráciám a obchodom so suvenírmi v turistických oblastiach. Dajte radšej prednosť ubytovaniu v lacných penziónoch, rodinným bufetom a čajovniam.
Nelietajte so štátnou spoločnosťou Myanma Airways, ale dajte prednosť súkromným prepravcom.
Rozprávajte sa s bežnými ľuďmi, zaujíma ich svet za hranicami svojej zatvorenej krajiny. (hud)
 FOTO |
 Komplex budhistických kláštorov a chrámov v Sagaingu vyráža dych. |