SME
Sobota, 23. september, 2023 | Meniny má Zdenka

Porto - domov portského vína

Malebné severoportugalské mesto Porto (Oporto) síce nevyniká žiadnou mimoriadnou pamiatkou či atrakciou. Avšak vďaka svojej polohe, odvážnym mostom a krivolakým uličkám so zmesou starobylých a moderných stavieb patrí nepochybne medzi najkrajšie mestá ...

Vysoké domy, úzke uličky, vôňa rýb a do rána otvorené viechy s portským.Vysoké domy, úzke uličky, vôňa rýb a do rána otvorené viechy s portským.

Malebné severoportugalské mesto Porto (Oporto) síce nevyniká žiadnou mimoriadnou pamiatkou či atrakciou. Avšak vďaka svojej polohe, odvážnym mostom a krivolakým uličkám so zmesou starobylých a moderných stavieb patrí nepochybne medzi najkrajšie mestá v Portugalsku. Navyše, leží priamo v ústí rieky Douro, v oblasti, ktorej sa rodí známe portské víno.

Už v deviatom storočí pred Kristom začali v ústí rieky Douro obchodovať Féničania. Odvtedy, čo Rimania vybudovali pevnosť, kde sa ich obchodné cesty križovali s riekou Douro, Porto žije obchodom. Duchaprítomné mesto, ktorému sa podarilo v 11. storočí vyhnať Maurov a začalo podporovať výnosné križiacke výpravy do Svätej zeme, využilo bohatstvo, ktoré Portugalsku priniesli zámorské objavy v 15. až 16. storočí. V tomto období zaznamenalo aj najväčší rozmach.

Mesto kostolov a mostov

Takmer každá historická pamiatka v Porte je ukážkou a dôkazom bohatstva, ktoré plynulo do mesta v 15. storočí. Obchod s tovarom z novozískaných portugalských území prinášal brazílske zlato a exotické drevo na výrobu kostolov a bohatí obchodníci ľahkomyseľne utrácali za maľby a azulejos - keramické ozdobné kachličky.

Prepychový burzový palác da Bolsa pripomína, že ani neskôr význam mesta ako strediska obchodu neutíchol. Zaujímavou stavbou je aj Feitora Inglesa, budova Britského združenia lodných dopravcov portského vína. Široké schodisko vedie zo siene máp a veľkolepej plesovej sály. Na toto výhradne mužské územie vkročila prvá žena až v roku 1843 - bola ňou anglická kráľovná.

Množstvo kostolov z rôznych období sa pýši sebavedomými vežami, keramickými obkladmi alebo ponúkajú pohľad na úchvatné interiéry prekypujúce záplavou zlata a virtuóznou prácou miestnych rezbárov.

Jednou z moderných zaujímavostí sú mosty, dokonca sa zdá, že bez nich by mesto prišlo o podstatnú časť svojej krásy. V odvážnych oblúkoch prekleňujú hlboké koryto rieky a dva z nich, obidva železné, sa už vlastne tiež zaraďujú medzi historické pamiatky.

Železničný most z roku 1877 je dielom Gustava Eiffela, ktorého neskôr preslávila eiffelovka, zatiaľ čo o niečo mladší cestný Ponte Dom Luis I. vytvorili jeho nasledovníci. Rozpätie jeho oblúka je 172 metrov a spája hornú i dolnú časť Porta s protiľahlým brehom a so známou Vila de Gaiou. Práve tam sa končí každá prehliadka mesta, pretože skúsení sprievodcovia po miestnych pivniciach, kde portské dozrieva, na záver vždy ponúknu pohárik kvalitného portského.

Douro - zlatá rieka

Nie náhodou nesie rieka Douro

prívlastok - zlatá. Jej horný tok povodia, ktorý sa tiahne v dĺžke sto kilometrov až k španielskym hraniciam, je

kolískou zlatého moku - portského vína.

Vinič sa síce rodí a pestuje v údolí rieky Douro, ale samotné sklady a pivnice, v ktorých portské dozrieva, sa nachádzajú práve v portskej časti Vila Nova de Gaia.

Veľkou turistickou atrakciou je plavba loďou po rieke, či už hore prúdom, alebo naspäť. V každom prípade treba prejsť plavebnými komorami, ktoré sú vzdialené asi hodinu plavby smerom z Porta. Do konca 18. storočia bola rieka pre veľké pereje splavná len po úsek Cachaa de Valeira, v roku 1976 rieku skrotila valeirská priehrada.

Plavba loďou je najlepší spôsob, ako si vychutnať malebnú krajinu v povodí rieky, ktorá sa kľukatí medzi pahorkami píniových a eukalyptových lesov. Občas tieto zelené porasty vystrieda depresívne pôsobiaca vyhorená oblasť. Upravené letoviská v piesčitých meandroch rieky lákajú zakotviť a trochu sa osviežiť. Väčšina výletných lodí kotví v prístave Régua, kde sa už prudko dvíhajú svahy s vinicami patriacimi rôznym svetoznámym výrobcom portského ako je Sandeman, Barroso, Calém, Dow's alebo Ferreira. Sudy s portským, ktoré dozrieva vo Vila de Gaia, začínajú svoju púť práve tu vo vinohradníctvach - quintas - v Hornom Doure.

Horné Douro - kraj portského

Portské pochádza len z vymedzenej oblasti údolia Horného Doura. Hlavnými strediskami výroby sú Régua a Pinhao, aj keď väčšina najlepších viníc patrí vinohradníkom v drsnej krajine ďalej na východ..

Počas storočnej driny na suchej bridlicovitej pôde vznikli tisíce úzkych terás na strmých brehoch rieky, kde sa vinič doteraz ošetruje a oberá ručne. Zber viniča sa začína v septembri, keď je ideálne počasie na výlet do tejto oblasti. Vo vinohradoch si zberači pri práci pospevujú, vinič nakladajú do vysokých slamených košov, v ktorých sa preváža do výrobne.

Turisti môžu degustovať portské v rôznych viniciach, ale i vo vinárňach miestnych hotelov. Netradičnou formou ubytovania sú tzv. pousadas. Sú umiestnené v zrekonštruovaných historických a turisticky zaujímavých zámočkoch, kláštoroch a pevnostiach. K jednej z nich patrí aj Vintage House v Pinhau na rieke Douro, ktorá dýcha bohatou portugalskou históriou a tradíciami. Stereotypné ubytovanie v komerčných hoteloch je naozaj niekedy zaujímavé vystriedať pousadou.

Zora Boháčová

Portské - nápoj kráľov

Portské bolo "objavené" v 17. storočí, keď Angličania obchodujúci s Portugalskom pridali do vína z Doura brandy, aby pri preprave loďou neskyslo. Zistili, že čím je víno silnejšie a sladšie, tým má lepšiu chuť. V priebehu ďalších rokov sa spôsoby dozrievania a miešania naďalej zdokonaľovali v pivniciach Vila Nova de Gaia. Jedným z prvých veľkých prepravcov bol Croft, po ňom nasledovali ďalšie anglické a škótske firmy. Obchod z portským však aj naďalej vo veľkej miere kontrolujú Briti.

Nie každé portské je červené

Portské sa vyrába z viac než 40 druhov hrozna. Farba portského závisí od času zrenia v dubových sudoch a od zmesi niekoľkých vín vyberaných z množstva rôznych vzoriek.

n Tmavočervené - ročníkové portské si každý dodávateľ vyrába miešaním vín jedného ročníka, ktoré pochádzajú z najlepších viníc. Nechá sa dva roky odležať v dubových sudoch, potom sa mieša, stáča a nakoniec dozrieva vo vysokých čiernych fľašiach.

n Jantárové - mení počas dozrievania farbu, môže byť 10-, 20-, 30- až 40-ročné, podľa priemerného veku jednotlivých vín v zmesi. Má žltohnedú farbu a jemnú chuť.

n Rubínové - portské víno ovocnej chuti, ktorého čas dozrievania je kratší než tri roky. Je dosť ťažké s vysokým obsahom alkoholu a preto sa už tradične pije po jedle.

n Biele portské - suché alebo sladké - sa odporúča ako aperitív. Vyrába sa len z rôznych odrôd vrátane bielej malvázie.

Aké je najlepšie portské?

Ak je výnimočne kvalitná úroda, môžu dodávatelia 18 mesiacov po vinobraní vyhlásiť svoje najlepšie víno za "ročníkové". Po pol roku sa víno stáča do fliaš a začína sa dlhý a pomalý proces dozrievania. "Veľký ročník" sa obyčajne vyhlasuje asi len dvakrát za obdobie desaťročia. Dobré ročníkové portské dozrieva okolo desať rokov , ale zlepšuje sa donekonečna.

V tom vlastne spočíva jeho čaro. Každé portské je dobré, ale ktoré bude najlepšie, ukáže vždy až čas. (zb)

Na takýchto lodiach sa dovážalo portské do miest.

Terasovité vinice na svahoch nad riekou Douro.

Dvojposchodový most, ktorý postavil Eiffelov žiak. FOTO - AUTORKA

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  4. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  5. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  6. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  7. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  8. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz
  1. Hladinka smeruje do Košíc!
  2. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  3. Union zdravotná poisťovňa prináša novinku vo vzdelávaní
  4. Tento domáci nápoj vzpruží lepšie než káva, šlofík a energiťák
  5. Geniálne, čo dokáže minca v mrazničke!
  6. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  7. Novesta predstavuje novú kolekciu pre jeseň/zimu 2023
  8. Katolícka univerzita vykročila na ďalšiu misiu
  1. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 11 887
  2. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 9 752
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 6 318
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 3 771
  5. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 592
  6. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 230
  7. Hladinka smeruje do Košíc! 3 173
  8. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 2 937
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Blanka Ulaherová: V Madride, tri minúty od Guerniky
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Klin (III)
  3. Matej Peluha: Podporuje svoje dieťa aby bol samovražedný atentátnik. Ako sme si sadli s Talibanom na čaj.
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Malé Zlievce
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami: Čakanovce - Galamba
  6. Andrej Šverha: Rakúske Alpy, láska na prvý pohľad
  7. Dušan Király: Saigon s deravou topánkou
  8. Martin Majzlan: Nepál – kráľovstvo bohov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 63 969
  2. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 28 737
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 22 823
  4. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 11 243
  5. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 770
  6. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 402
  7. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 334
  8. Adriana Boysová: Kto mrzačí naše deti? 6 609
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťZatvoriť reklamu