Architektúra Angkoru je sakrálna a prvé chrámy postavili na počesť hinduistického boha Šivu a jeho zástupcu, kráľa Jayavarmana I. S každým novým vládcom sa chrámový komplex rozširoval. Väčšina reliéfov na stenách sú výjavy z hinduistickej mytológie a z príbehu Rámajána, chrám zdobia i Budhove sochy.
Chrámy sú postavené z väčších a menších kamenných blokov, ktoré sú voľne poukladané na seba a niekedy vyzerajú, že držia pokope skôr silou vôle. Zvyčajne majú jednu hlavnú a niekoľko menších veží a centrálne nádvorie, ku ktorému vedie bludisko chodieb. Koridory a miestnosti sú bohato dekorované reliéfmi a stĺporadím vytesanými do pieskovca. Je skoro nepredstaviteľné, koľko rúk sa muselo podieľať na týchto prepracovaných umeleckých detailoch. Mnohé z chodieb sú veľmi úzke, pretože khmérski architekti nepoznali techniku tzv. plnej klenby a kladením kameňov na seba vedeli vytvoriť oblúk iba nad relatívne malým priestorom.
Bayon - chrám s vežami
Jedným z najzvláštnejších chrámov v Angkore je Bayon. Má 54 veží na rôznych úrovniach, na ktorých sa zo všetkých strán nachádzajú obrovské reliéfy tvárí vytesané do kameňa z profilu alebo en face. Historici predpokladajú, že je to podobizeň kráľa - alebo jeho božského alter ega - ktorý nechal chrám na svoju počesť vystavať. Presná symbolika usmievajúcich sa tvárí však nie je známa a zostáva jedným z angkorských tajomstiev.
Asi najfotogenickejším z chrámov je Ta Prohm, kde sa príroda stala súčasťou architektúry. Chrámy v Angkore na stáročia zmizli v džungli a bujná vegetácia na niektorých miestach prispôsobila svoj rast múrom a strechám. Obrovské korene stromov, ktoré z diaľky vyzerajú, akoby rástli z chrámu, sú dnes zväčša suché, ale tým, ako sú prepojené so stavbou, ju vlastne držia pohromade. Táto symbióza vytvára priam rozprávkovú atmosféru.
Západ slnka je obľúbený nad Phnom Bakhengom. Je to chrám tvaru odrezanej pyramídy a strmé schody sú naozaj iba pre ľudí, ktorí netrpia závratom. Na kopec sa dá vyviezť aj na slonovi, ale keďže je to dosť strmý svah, tak jazda je skôr exotická ako pohodlná. Slony však do Angkoru patria. Stali sa dokonca tradičným dopravným prostriedkom na začiatku 20. storočia, keď sa v Angkore začínal turizmus.
V Angkore sú dnes voľne prístupné všetky stavby. Na jednej strane je to úžasná príležitosť pozrieť si reliéfy zblízka, na druhej strane je však tento benevolentný prístup ich ohrozením.
Kultúrne dedičstvo
Angkor sa na zoznam svetového dedičstva UNESCO zaradil v roku 1992. Komplex je nominovaný na jeden z nových siedmich divov sveta. Súťaží s takými stavbami ako Socha slobody v New Yorku, Machu Picchu v Peru alebo so sochami na Veľkonočných ostrovoch.
Aj keď sme o Angkore veľa čítali predtým, ako sme sa vybrali na cestu, genius loci sme pochopili až na mieste. Z chrámov dýchajú storočia vyslovovaných modlitieb, ktoré umocňuje aróma vonných tyčiniek a sôch Budhu. Na nástenných reliéfoch ožívajú mytologické tanečnice apsary. Človek si v nemom úžase uvedomí, aké výnimočné diela vie ľudstvo vytvoriť na oslavu Boha alebo bohov.
Doprava
Chrámový komplex Angkor sa nachádza asi 10 km od mesta Siem Reap. Najjednoduchší spôsob, ako sa tam z mesta dostať (ak nie ste účastníci organizovaného zájazdu), je prenajať si takzvaný tuktuk. Je to motorka, za ktorou je pripevnený malý vozík so strieškou pre štyroch ľudí. Prenájom na celý deň aj so šoférom stojí približne 15 USD.
Vstupné
Vstupenky do Angkoru si môžete kúpiť na jeden deň (20 USD, asi 500 Sk), na tri dni (40 USD) alebo na týždeň (60 USD). K viacdňovému lístku musíte mať pasovú fotografiu na vystavenie preukazu. Lístok môžete použiť iba v dňoch nasledujúcich za sebou.
Proviant a toalety
Pri ceste popri hlavných chrámoch si môžete kúpiť vodu a občerstvenie. Jedno aj druhé je predražené, takže zjednávanie je absolútnou nevyhnutnosťou. Verejné WC v Angkore sú jedny z najčistejších, aké sa dajú v Kambodži nájsť. Nachádzajú sa väčšinou v blízkosti hlavných chrámov.
(sp)
Dejiny Angkoru sú dejinami Kambodže
Stavbu začal kráľ Suryavarman I. okolo roku 1000 n. l. Každý po ňom nasledujúci vládca až do 13. storočia prispel k rozvoju Angkoru budovaním chrámov, ale napríklad aj kanalizácie na zavlažovanie.
V roku 1431 bol Angkor počas bojov medzi Khmérmi a Thajčanmi zničený a vydrancovaný. Kambodža sa dostala pod nadvládou Thajska a khmérska kultúra upadla. Angkor a všetky jeho chrámy zarástli v džungli a na niekoľko storočí zmizli z mapy.
Najdôležitejším dátumom v novodobých dejinách je rok 1860 - francúzsky botanik Henri Mouhot objavil v džungli ruiny Angkoru.
Od roku 1863 sa Kambodža stáva francúzskym protektorátom a o Angkor sa začnú zaujímať vedci. Obnovu chrámov preruší v 60. rokoch vojna vo Vietname.
Vtedy vzniká extrémne ľavicové hnutie Červení Khméri (Khmer Rouge). V roku 1975 obsadia hlavné mesto Phnom Penh a počas štvorročnej vlády uskutočnia cielenú genocídu "oponentov" režimu - najmä inteligencie, ale aj budhistických mníchov - aj v chrámoch v Angkore.
Vládu Pol Pota ukončí v roku 1979 intervencia vietnamskej armády, po ktorej v krajine vypukne občianska voja, ktorá trvá s prestávkami až do odchodu Vietnamcov v roku 1989.
Do Kambodže sa z exilu vracia princ Sihanuk a situácia v krajine sa postupne normalizuje. Až v roku 1992 sa prvýkrát opäť začali rekonštrukčné práce a do chrámov sa vrátili turisti.
| Dobrodružstvo objavovania Kambodže začína väčšina turistov v Angkore. Chrámový komplex fascinuje svojou monumentálnosťou a rôznorodosťou. Každý z chrámov má svoju špecifickú architektúru a jedinečnú atmosféru, ktorá vás vráti do dávnej minulosti. Na vonkajšom nádvorí Angkor Watu sa usídlili opice a pohľad na ne vyzerá ako vystrihnutý z Kiplingovej Knihy džunglí. |
Autor: Saša Petrášová