Horskú osadu Vlkolínec pri Ružomberku navštívilo vlani 70-tisíc turistov. Najpočetnejšiu klientelu tvorili návštevníci z Českej republiky, z Poľska, z Nemecka, ale prišli aj Angličania či Japonci. Podľa správcu Vlkolínca Igora Štreita tento rok podľa ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Vo Vlkolínci očakávajú nápor turistov. FOTO - TASR
Horskú osadu Vlkolínec pri Ružomberku navštívilo vlani 70-tisíc turistov. Najpočetnejšiu klientelu tvorili návštevníci z Českej republiky, z Poľska, z Nemecka, ale prišli aj Angličania či Japonci. Podľa správcu Vlkolínca Igora Štreita tento rok podľa predbežných odhadov očakávajú 80-tisíc návštevníkov.
So svojou ľudovou architektúrou je Vlkolínec zachovalým obrazom tradičnej slovenskej horskej osady, povedal Štreit. Turisti vo Vlkolínci obdivujú najmä zrubovú dvojpodlažnú zvonicu z roku 1770, studňu z roku 1860 a murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875.
Vlkolínske sedliacke domčeky sú typické kamennými soklami, hlinou vymazanými stenami a strechami pokrytými šindľom. Domy sú prevažne z 19. storočia. Obnova Vlkolínca stála za posledných desať rokov približne 30 miliónov korún.
V minulých rokoch najviac financií investovali do kanalizácie, elektrickej siete spolu s trafostanicou, verejného vodovodu a do vybudovania miestnej komunikácie. Mesto Ružomberok prispieva ročne sumou 1,3 milióna korún.
Ďalší rozvoj Vlkolínca bude podľa Štreita súvisieť so zachovaním tamojších kultúrnych pamiatok, rozvojom agroturizmu a so skvalitnením služieb pre turistov. "Chceme začať s chovom oviec, kôz a hydiny. Našu snahou je, aby turisti ostali vo Vlkolínci dlhší čas a aktívne sa zúčastňovali na chode a živote obce," povedal Štreit.
Mestská časť Ružomberka - Vlkolínec leží v nadmorskej výške vo výške 718 metrov v pohorí Veľká Fatra pod vrchom Sidorovo. Prvýkrát sa v kronikách spomína v roku 1376 ako ulica mesta Ružomberok. Podľa historických záznamov osadu založili drevorubači a uhliari. Dnes v nej žije asi 35 obyvateľov v 18 domoch. Ostatných takmer 40 budov využívajú zväčša na rekreačné účely.
Do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva
UNESCO bol Vlkolínec zapísaný v roku 1993, od roku 1977 bol pamiatkovou rezerváciou. (sita)