Obec vznikla v roku 1973 zlúčením obcí Skala, Skalská Nová Ves a Újazd. Patrila Nitrianskemu biskupstvu a od roku 1224 benediktínskemu opátstvu. Od roku 1644 sa jej majiteľmi stali jezuiti a niekoľko zemianskych rodín. Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Imricha Uhorského z roku 1224, ktorý v 18. storočí od základov prestavali. Známejší ako obec je však vápencový masív Skalka (345 m), ktorý sa týči južne od obce a je geomorfologickým protipólom trenčianskeho hradného brala.
Skalka a jej okolie boli vďaka strategicky výhodnej polohe osídlené už oddávna. Počas výstavby diaľnice v roku 1995 tu objavili základy kostolíka pochádzajúceho pravdepodobne z konca veľkomoravského obdobia.
Najvýznamnejšou pamiatkou Skalky je súbor cirkevných stavieb, tzv. Veľká a Malá Skalka. Kláštor Veľká Skalka tvorí kostolík, kláštor a jaskyňa, v ktorej na prelome 10. a 11. storočia ako pustovníci žili sv. Svorad a Benedikt. Kláštor a benediktínske opátstvo založil v roku 1224 na ich pamiatku nitriansky biskup Jakub. Prvým známym opátom na Skalke bol rehoľník Pavel. Ku kláštoru patrili aj okolité dediny a rozsiahle majetky.
V ranom stredoveku bol kláštor na Skalke významným duchovným strediskom severozápadného Uhorska, avšak ani jemu sa nevyhli boje a nepokoje. Tatári, neľútostný oligarcha Matúš Čák i husiti počas stáročí ohrozovali pokojný život mníchov.
V roku 1528 cisárske vojská po dobytí Trenčianskeho hradu rozohnali aj benediktínov zo Skalky. Kláštor obsadili a opevnili. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 začal kláštor pustnúť. Po roku 1989 sa začali rekonštrukčné práce na obnove celého komplexu. Obnovili kostolík, opravili múry a kláštorné objekty, upravili parkovisko a vstup do objektu. Celý areál je dnes prístupný z parkoviska vedľa cesty. Kúsok povyše parkoviska pod Veľkou Skalkou sa pod svahom nachádza nenápadný objekt, ktorý v minulosti patril vojsku. Boli tu vojenské sklady, ktoré zriadili čiastočne v prirodzených a čiastočne vo vybudovaných priestoroch masívu Skalky začiatkom 20. storočia. Zaujímavosťou je, že tu v roku 1937 slúžil Jozef Gabčík, jeden z účastníkov atentátu na ríšskeho protektora Heydricha.
Kostol sv. Benedikta na Malej Skalke stojí asi 1 km od kláštora Veľká Skalka na strmom vápencovom brale. Postavili ho na pamiatku sv. Benedikta, ktorého podľa povesti v roku 1033 zhodili zlodeji do Váhu, pretože si mysleli, že počíta zlaté dukáty. Pustovník však počítal oriešky, ktorými sa živil počas pôstu. Rozhnevaní zlodeji Benedikta zhodili z brala. Po rokoch ľudia z Váhu vytiahli jeho neporušené telo. Kostol sa prvýkrát spomína v roku 1208. Jeho súčasná baroková podoba pochádza z roku 1724, keď na mieste kaplnky postavenej Jurajom Thurzom v roku 1520 jezuiti z Veľkej Skalky vybudovali nový objekt. Po zrušení rehole kostol značne chátral. Vďaka cirkevným hodnostárom z Nitry a Trenčína a viacerým zbierkam kostol v roku 1924 obnovili a vysvätili. Hlavný oltár zdobia sochy sv. Svorada a Benedikta. Oproti kostolu s dvoma vežami (na opačnej strane cesty) je kalvária, pri ktorej sa končia každoročné júlové púte. Z terasy v okolí kostola je pekný výhľad na severovýchodnú časť Trenčína. Vápencové bralo, na ktorom kostol stojí, je obľúbenou cvičnou stenou trenčianskych horolezcov.
(Turistický sprievodca Trenčín
a okolie z edície
Poznávame Slovensko)
Viac sa dočítate v novom turistickom sprievodcovi "Trenčín a okolie" z edície Poznávame Slovensko, ktorý vyšiel vo vydavateľstve DAJAMA
v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku.
Vydavateľstvo DAJAMA, Ľubľanská 2, 831 02 Bratislava, tel. 02/4463 1702, info@dajama.sk, www.dajama.sk