V skanzene nájdete štyri pravoslávne a gréckokatolícke kostolíky z okolia Sanoku a k najzaujímavejším hospodárskym stavbám patria veterné mlyny. FOTO - AUTOR |
kostolíkmi a zaujímavé urbanistické centrá ponúkajú dostatok príležitostí objaviť miesta, kde cestovný ruch ešte neprevalcoval pôvodný ráz jednotlivých oblastí. Jedným z takých je aj okresné mestečko Sanok, vzdialené asi 60 kilometrov od Medzilaboriec.
K jeho pozoruhodnostiam patrí zachovaná stredoveká architektúra starého mesta spolu so zámkom na strmom brale. Jednou z najnovších atrakcií mesta, známom výrobou rovnomenných autobusov, je aj sediaca bronzová socha Dobrého vojaka Švejka na ulici v pešej zóne.
Najcennejšou pamiatkou Sanoku je však určite Múzeum ľudového stavebníctva, založené v roku 1958. "Je to najväčší skanzen v Poľsku a tretí v Európe. Nielen rozlohou, ale aj rôznorodosťou, počtom objektov a jeho neopakovateľnosťou," hovorí miestny sprievodca Marek Kocot, ktorý navštívil desiatky podobných skanzenov doma i v zahraničí.
Jeden z najkrajších etnografických parkov je živým svedectvom o neobyčajnej rôznorodosti kultúry a viery národností, žijúcich v minulosti na území severných svahov Karpát. Za roky existencie sústredili v Sanoku viac ako stopäťdesiat objektov z "dielne" Bojkov, Lemkov, Doliňanov a Pogórzanov. Podľa jednotlivých etník je rozdelený aj samotný skanzen, ležiaci prevažne na rovine. Jednotlivé stavby pochádzajú zo 17. až 20. storočia a sú usporiadané do typických dedinských celkov s pravoslávnymi alebo gréckokatolíckymi kostolíkmi, školami, krčmami, domami a hospodárskymi stavbami, medzi ktorými mali výnimočné postavenie vodné a veterné mlyny.
Etnografické múzeum sa nachádza asi 1,5 kilometra od centra mesta a jeho prehliadka na ploche 38 hektárov zaberie so sprievodcom minimálne dve až tri hodiny. Bez neho sa síce do každého objektu návštevník nedostane, no vstupné je podstatne lacnejšie a v areáli sa môžete zdržať prakticky celý deň.
Spomínanú druhú možnosť využívajú hlavne domáci, ale aj slovenskí či českí turisti, ktorých je v Sanoku najviac. "Čoraz viac turistov k nám však prichádza aj z Francúzska, Holandska a Nemecka. Vlastne ani nevieme, ako sa o nás Francúzi dozvedeli," zamýšľa sa Marek Kocot.
V skanzene je čo obdivovať celý rok. "Najviac ľudí prichádza samozrejme v lete cez prázdniny a ich pozornosť zaujmú predovšetkým štyri vzácne drevené kostolíky. No vrelo by som odporúčal obdivovať aj prekrásnu zimnú scenériu, keď sú drevené alebo slamené strechy pokryté snehom a pod nohami vrždí biela perina," pozýva sprievodca a upozorňuje na ďalšie zaujímavosti: "Za zmienku stoja určite výstavy a expozície vo vybraných domoch nášho múzea. Za niektoré sa platí (1 zlotý), napríklad výstava Karpatskej ikony, iné sú zadarmo - expozícia krajčírstva, holičstva a kaderníctva."
Jedinečnou a originálnou časťou skanzenu je aj expozícia naftového a petrolejárskeho priemyslu, ktorý má v tejto oblasti bohatú tradíciu.
Skanzen v Sanoku je síce najväčším v Poľsku, no rozhodne nie jediným v tejto oblasti. Navštíviť sa oplatí aj bohatú expozíciu drevených budov v Kolbuszovej, kde sú sústredené domy, úžitkové a hospodárske objekty Lasowianov a Rzeszowianov. Drevenú krásu lemkovskej architektúry možno obdivovať aj v skanzene v Zyndranowej, neďaleko hlavného hraničného priechodu Barwinek.
ĽUBOMÍR LEHOTSKÝ
FOTO |