FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Nedávno sme sa s manželkou rozhodli stráviť týždeň v jednom ozdravnom zariadení v Nízkych Tatrách a oddýchnuť si trošku od každodenných problémov. Zobrali sme si preto v práci dovolenku, pobalili pár vecí a vyrazili v ústrety oddychu v príjemnom a nádhernom prostredí našich hôr, kde sa nemusíte o nič starať, len si užívate plným dúškom služby personálu, čistý vzduch, krásnu prírodu, oddych a relax a všetky starosti každodenného života ostávajú niekde ďaleko v zabudnutí.
Po príchode na ono vytúžené miesto sme ostali v údive, ako sa všetko v Jánskej doline (Nízke Tatry) od našej poslednej návštevy zmenilo, zmenilo k lepšiemu. Náš hotel bol akurát po celkovej rekonštrukcii, izby sa už podobali na EÚ štandard. Mali sme zaplatenú plnú penziu, tak sme sa skutočne nemuseli o nič starať a aj sme to patrične využívali. V cene pobytu sme mali zahrnuté ozdravné procedúry (3 denne), bazén, saunu, tenisový kurt, šípky, tak si určite viete predstaviť tú pohodu.
Prvé dva dni sa nám zdalo všetko na slovenské pomery až neuveriteľne perfektné a už sme si začali hovoriť, že sa k EÚ približujeme nie len slovami našich politikov, ale v našom prípade aj službami. Zoznámili sme sa so super ľuďmi a jedným z nich bol i pán okolo 60 rokov z Nemecka. Rozprával, že bol na Slovensku v tomto istom hoteli tesne v roku 1990 a že ostal prekvapený, ako sa to tu zmenilo k lepšiemu. Ale neodpustil si pár poznámok na pár vecí, ktoré sme si aj my uvedomili hneď nasledujúci deň.
Nevedel napríklad pochopiť, prečo personál reštaurácie daného hotela nerozumie ani slovo po anglicky či nemecky, prečo po procedúrach sestričky nevymieňajú uteráky na relaxačných zariadeniach a prečo sa voda v bazéne a vodnom kúpeli mení len raz týždenne. Citujem: "Veď sme v ozdravnom zariadení, kde chodí i zahraničná klientela a hygiena má byť na prvom mieste." Úprimne povedané, cítili sme sa dosť trápne. Ale aby som len nekritizoval, na druhej strane chválil obrovský pokrok, čo sa týka vybavenia a čistoty izieb, doplnkových služieb a aktivít aj takej maličkosti, ako je parkovanie v hotelovej garáži.
Ako som spomenul, neprišli sme s manželkou do Tatier len pasívne oddychovať, a tak sme absolvovali niekoľko očarujúcich prechádzok a turistických vychádzok v Nízkych Tatrách. Jednu takú sme si naplánovali aj do Demänovskej doliny. Chceli sme navštíviť Jaskyňu slobody. Tak sme hneď po raňajkách sadli do auta a vyrazili do Demänovskej doliny. Keďže sme mali pozisťované informácie nie len o jaskyni, ale i o vstupnom, mimochodom 250 Sk sa nám za vstup do takej peknej jaskyne zdá smiešna suma, mysleli sme si, že nás nič neprekvapí. Ale ono áno. Prišli sme pod jaskyňu na parkovisko a vtom to prišlo. Ihneď po zaparkovaní k nám pristúpil mladý muž. "Prosím si 100 korún," povedal. Ja som sa naňho s úžasom v očiach pozrel a neveriacky sa opýtal "Prosím?" On zopakoval: "Parkovné je 100 korún." Nie, že by tá suma bola taká vysoká, že by sme už nemali s manželkou čo jesť, ale vypýtať si za dve hodiny parkovania (na navyše nestráženom parkovisku) 100 Sk, sa nám zdalo veľmi veľa. Viem, že v Bratislave alebo v Žiline zaplatí človek za 1 hodinu 40 - 60 Sk, ale toto predsa nie je Staré Mesto, kde je nedostatok parkovacích miest, kde denne prejde niekoľko tisíc ľudí. Je pravda, pre zahraničného hosťa je to smiešna suma, ale keď si to človek rozoberie na drobné, ten zahraničný turista očakáva v tých 100 Sk okrem parkovného minimálne prístup k sociálnym zariadeniam a základné informácie. A takéhoto niečoho sa, žiaľ, na našom krásnom Slovensku turista nedočká.
Nepochopím, ako to, že miestna samospráva (mesto Liptovský Mikuláš) nereguluje ceny nejakou vyhláškou o cenách a nedozerá na to, čo požaduje turista - zákazník, ktorý sa rozhodol minúť peniaze na Slovensku. Je až iróniou, ako všetci zodpovední okolo nás neustále hovoria, ako je dôležité tráviť dovolenku na Slovensku, minúť peniaze doma a podporiť tak svoju krajinu, ale nikomu z nich nenapadne položiť si otázku: "Prečo sa nerozvíja turizmus na Slovensku?"
lulak.blog.sme.sk
Autor: TOMÁŠ LULÁK
