|
Na malej lúčke je okrem informačnej tabule aj pár náznakovito zrekonštruovaných skrinkových hrobov a navŕšená drevená hranica. |
Ale hoci pojem kyjatická kultúra nie je neznámy, málokto vie, že názov sa viaže práve k tejto dedinke. A ešte menej ľudí vie, že práve tu je jeden z najkrajších pomníkov venovaných archeologickým vykopávkam.
Výskum tu už v roku 1941 viedol univerzitný profesor Vojtech Budinský-Krička - legendárna postava slovenskej archeológie. Najväčšiu časť svojej kariéry venoval obdobiu praveku a raným historickým obdobiam. Počas výskumných prác, ktoré pokračovali v 80. rokoch, archeológovia odkryli viac ako 200 žiarových hrobov.
Kyjatická kultúra
Kyjatické pohrebisko dalo meno jednej etape kultúrneho vývoja v strednej Európe, napriek tomu je toho veľmi málo, čo o nej uvádza dostupná literatúra. Zvyčajne konštatuje, že ide o kultúru mladšej doby bronzovej, ktorá vznikla z podkladov neskorej pilinskej kultúry.
Obdobie kyjatickej kultúry sa určuje na 10. až 7. storočie pred Kristom. Podobné náleziská sa na Slovensku nachádzajú aj v oblasti Silickej planiny, v Podrečanoch či Radzovciach.
Koniec starej doby bronzovej (okolo roku 1450 p. n. l.) priniesol v Európe nový pohľad na posmrtný život a od toho sa odvíjala aj zmena pochovávania. Takzvaný kostrový rítus (ukladania telesných pozostatkov do vyhĺbených jám s milodarmi) sa zmenil na žiarový - rituálne spaľovanie. Pochovávanie do zeme bolo známe už od starej doby kamennej a spájalo sa s predstavou fyzického odchodu mŕtveho na druhý svet, kde pokračoval život v nezmenenej podobe. Preto pri pohrebe dostal do hrobu aj osobnú výbavu, nechýbali potraviny, neskôr dokonca aj ľudské obete.
Očistný oheň
Kremácia dokumentuje zrod zložitejšej predstavy. Oheň znamenal očistný rituál. Pri spálení sa ľudská duša mala ľahšie oslobodiť od pozemského bytia. Napriek tomu tradícia darov vkladaných do hrobu pretrvávala.
Samotné hroby sa delia na urnové a jamkové. Jamkové hroby sú menej početné. Predpokladá sa, že popol sa uložil do jamy v nádobe z kože či prútia. Urna sa obložila kameňmi alebo prekryla inou nádobou.
Väčšiu pozornosť zo strany pozostalých si vyžiadali tzv. skrinkové - urnové hroby. To sú práve tie, ktoré sa našli v chotári Kyjatíc. Popolnica z trvácneho materiálu bola obkolesená kamennými platňami a zhora prekrytá doskou. Skrinka obsahovala ďalšie milodary. Žiarové pohrebiská sa využívali dlhý čas. Naši predkovia museli považovať tieto miesta za výnimočné a určili im posvätnú funkciu.
Dnešné pohrebisko
Ak prídete do Kyjatíc, zistíte, že žiarový pohreb býval impozantným divadlom. Pohrebisko sa nachádzalo na hrebeni kopca (dnes na severovýchodnom okraji dediny za budovami bývalého roľníckeho družstva), z ktorého je dobrý výhľad na všetky strany. Pohrebná vatra horela celé hodiny a pomaly chladnúce žiarovisko bolo vidieť ešte dlho. Keď všetko vychladlo, pozostalí vyzbierali nielen hrubé kosti, ktoré nezhoreli, ale aj žiarom deformované šperky a výzbroj. Do dna alebo boku urny najskôr prebili otvory, aby duša mohla opustiť telesné pozostatky. Najprv uložili zvyšky kostí nôh, najvyššie položili lebku. Popolnica s nádobami s jedlom a nápojmi sa uložila do hrobovej jamy. Luxusné kamenné hrobky spotrebovali na výstavbu aj niekoľko desiatok až stoviek kilogramov kamenia. Nechýbali v nich veľmi drahé bronzové dary. Chudobné hroby obsahovali len jednu - dve nádoby s jedlom a popol sa sypal priamo na dno hrobu.
Dnešný pamätník je malá lúčka, na ktorej je okrem informačnej tabule aj pár náznakovito zrekonštruovaných skrinkových hrobov a navŕšená drevená hranica. Nenápadné miesto, pravdepodobne málo navštevované, o ktoré sa však stále niekto stará. My sme ho navštívili na začiatku leta. Tráva bola pokosená, všade bol poriadok. Dolu na lúke sa pásli ovce a v dnes už vymierajúcich Kyjaticiach, sme žiaľ nenašli nikoho, kto by nám niečo o pamätníku porozprával.
ĽUBOŠ VODIČKA
FOTO - AUTOR
