FOTO - ČTK
Takmer každá cestovná kancelária zo strednej Európy má pri ceste do Londýna v pláne zástavku v Greenwichi. Turisti sa tu s obľubou fotografujú stojac jednou nohou na západnej a druhou na východnej pologuli. Ak by sa robila celosvetová anketa o najslávnejšiu hvezdáreň, vyhrala by ju s veľkým náskokom tá greenwichská napriek tomu, že tu neurobili žiadny prevratný objav, ani sa tu nenachádza najmodernejší ďalekohľad. Základný kameň Kráľovského greenwichského observatória položili presne pred 330 rokmi - 10. augusta 1675.
Výstavbu observatória odobril anglický kráľ Karol II. Postavili ho podľa návrhu v tom čase najslávnejšieho britského architekta Christophera Wrena. Išlo o vôbec prvú budovu v Británii, ktorú postavili preto, aby slúžila vede.
Vedením hvezdárne poveril kráľ muža, ktorý vošiel do dejín ako prvý kráľovský astronóm. Bol ním nadaný John Flamsteed, ktorý sa do funkcie vypracoval samoštúdiom, pretože otec mu pre podlomené zdravie nedovolil navštevovať univerzitu. Post riaditeľa greenwichského observatória bol spojený s titulom kráľovského astronóma až do roku 1972.
Hlavnou úlohou observatória sa stalo hneď po založení určovanie zemepisnej dĺžky. Kým s určovaním šírky nemali námorníci na otvorenom oceáne vďaka výške Polárky nad obzorom žiadny problém, s určovaním polohy v smere východ-západ to bolo zložitejšie.
Chýbal im k tomu pevný bod a na rozbúrenom mori nedokázali udržať presný chod kyvadlových hodín. Bez presného času sa nedala poloha určiť ani podľa Mesiaca či Slnka.
Flamsteed bol presvedčený, že bez podrobnej mapy hviezdnej oblohy je splnenie úlohy nemožné. Zo svojho platu nakúpil prvé prístroje a po vybudovaní hvezdárne sa hneď pustil do práce. Zmapoval oblohu nad Britániou a zakreslil viac ako 3000 hviezd.
Na určovanie polohy však bolo treba zostaviť aj hviezdnu mapu južnej pologule. Úlohou poveril Karol II. Flemsteedovho nasledovníka Edmonda Halleyho. Sotva 20-ročný Halley mapu zostavil na ostrove Svätá Helena. Mladší kolega začal byť úspešnejší ako učiteľ. V roku 1705 publikoval prácu, v ktorej vypočítal periodické návraty jednej kométy. Jej obežnú dobu stanovil na 76 rokov. Keď sa kométa v roku 1758, 15 rokov po jeho smrti presne podľa predpovede znovu objavila, dostala meno Halleyho.
Ku koncu života Flemsteed na Halleyho úspechy stále viac žiarlil. Písal o ňom ako o človeku, ktorý rád fajčil, pil brandy a mal spôsoby námorníka. Aby nemohol Halley využiť niektoré výsledky jeho práce, nechcel ich Flamsteed počas svojho života dokonca ani publikovať. Po jeho smrti v roku 1719 to bol však práve Halley, kto prevzal vedenie hvezdárne aj titul kráľovského astronóma.
V roku 1714 vypísal parlament na vyriešenie problému pri určovaní zemepisnej dĺžky na vtedajšiu dobu obrovskú odmenu 20 000 libier. Napriek tomu ju definitívne nevyriešil žiadny slávny astronóm ani matematik, ale o storočie neskôr tesár John Harrison. Skonštruoval špeciálne hodiny, ktoré udržali presný čas aj počas dlhých zaoceánskych plavieb.
Celosvetovo známym sa stal Greenwich na konci 19. storočia. Stalo sa tak vďaka rozvoju dopravy, ktorý si vyžiadal zjednotenie merania času. Dovtedy malo takmer každé miesto na Zemi svoj vlastný čas. Na konferencii vo Washingtone v roku 1884 uzavrelo 41 delegátov z 25 krajín dohodu, že svetový čas sa bude merať podľa poludníka, ktorý prechádza greenwichskou hvezdárňou. Svet podľa neho rozdelili na 24 časových pásiem.
Stal sa tak z neho nultý poludník, ktorý rozdeľuje zemeguľu na východnú a západnú. Rozhodlo najmä to, že už predtým sa takmer tri štvrtiny obchodných lodí vo svete riadili poludníkom pretínajúcim Greenwich.
Pri vzniku observatória ležal Greenwich dostatočne ďaleko od Londýna. S rastom metropoly, pribúdajúcim znečistením a množstvom svetiel, ktoré ho v noci osvetľovali, nemohla hvezdáreň ďalej plniť svoju úlohu.
Po 2. svetovej vojne padlo rozhodnutie presťahovať observatórium o 70 kilometrov južnejšie na hrad Herstmonceux v Sussexe. Odtiaľ sa v roku 1990 sťahovalo do univerzitného mesta Cambridge. V roku 1998 Kráľovské greenwichské observatórium definitívne zrušili. Niektoré jeho pracoviská presunuli už predtým do La Palma na Kanárskych ostrovoch a škótskeho Edinburghu.
Dnes je v Greenwichi jedno z najnavštevovanejších britských múzeí.
