SME
Pondelok, 28. november, 2022 | Meniny má Henrieta

Hvezdáreň v Greenwichi mala ukázať cestu námorníkom

Takmer každá cestovná kancelária zo strednej Európy má pri ceste do Londýna v pláne zástavku v Greenwichi. Turisti sa tu s obľubou fotografujú stojac jednou nohou na západnej a druhou na východnej pologuli. Ak by sa robila celosvetová anketa o najslávnej

FOTO - ČTK

Takmer každá cestovná kancelária zo strednej Európy má pri ceste do Londýna v pláne zástavku v Greenwichi. Turisti sa tu s obľubou fotografujú stojac jednou nohou na západnej a druhou na východnej pologuli. Ak by sa robila celosvetová anketa o najslávnejšiu hvezdáreň, vyhrala by ju s veľkým náskokom tá greenwichská napriek tomu, že tu neurobili žiadny prevratný objav, ani sa tu nenachádza najmodernejší ďalekohľad. Základný kameň Kráľovského greenwichského observatória položili presne pred 330 rokmi - 10. augusta 1675.

Výstavbu observatória odobril anglický kráľ Karol II. Postavili ho podľa návrhu v tom čase najslávnejšieho britského architekta Christophera Wrena. Išlo o vôbec prvú budovu v Británii, ktorú postavili preto, aby slúžila vede.

Vedením hvezdárne poveril kráľ muža, ktorý vošiel do dejín ako prvý kráľovský astronóm. Bol ním nadaný John Flamsteed, ktorý sa do funkcie vypracoval samoštúdiom, pretože otec mu pre podlomené zdravie nedovolil navštevovať univerzitu. Post riaditeľa greenwichského observatória bol spojený s titulom kráľovského astronóma až do roku 1972.

Hlavnou úlohou observatória sa stalo hneď po založení určovanie zemepisnej dĺžky. Kým s určovaním šírky nemali námorníci na otvorenom oceáne vďaka výške Polárky nad obzorom žiadny problém, s určovaním polohy v smere východ-západ to bolo zložitejšie.

Chýbal im k tomu pevný bod a na rozbúrenom mori nedokázali udržať presný chod kyvadlových hodín. Bez presného času sa nedala poloha určiť ani podľa Mesiaca či Slnka.

Flamsteed bol presvedčený, že bez podrobnej mapy hviezdnej oblohy je splnenie úlohy nemožné. Zo svojho platu nakúpil prvé prístroje a po vybudovaní hvezdárne sa hneď pustil do práce. Zmapoval oblohu nad Britániou a zakreslil viac ako 3000 hviezd.

Na určovanie polohy však bolo treba zostaviť aj hviezdnu mapu južnej pologule. Úlohou poveril Karol II. Flemsteedovho nasledovníka Edmonda Halleyho. Sotva 20-ročný Halley mapu zostavil na ostrove Svätá Helena. Mladší kolega začal byť úspešnejší ako učiteľ. V roku 1705 publikoval prácu, v ktorej vypočítal periodické návraty jednej kométy. Jej obežnú dobu stanovil na 76 rokov. Keď sa kométa v roku 1758, 15 rokov po jeho smrti presne podľa predpovede znovu objavila, dostala meno Halleyho.

Ku koncu života Flemsteed na Halleyho úspechy stále viac žiarlil. Písal o ňom ako o človeku, ktorý rád fajčil, pil brandy a mal spôsoby námorníka. Aby nemohol Halley využiť niektoré výsledky jeho práce, nechcel ich Flamsteed počas svojho života dokonca ani publikovať. Po jeho smrti v roku 1719 to bol však práve Halley, kto prevzal vedenie hvezdárne aj titul kráľovského astronóma.

V roku 1714 vypísal parlament na vyriešenie problému pri určovaní zemepisnej dĺžky na vtedajšiu dobu obrovskú odmenu 20 000 libier. Napriek tomu ju definitívne nevyriešil žiadny slávny astronóm ani matematik, ale o storočie neskôr tesár John Harrison. Skonštruoval špeciálne hodiny, ktoré udržali presný čas aj počas dlhých zaoceánskych plavieb.

Celosvetovo známym sa stal Greenwich na konci 19. storočia. Stalo sa tak vďaka rozvoju dopravy, ktorý si vyžiadal zjednotenie merania času. Dovtedy malo takmer každé miesto na Zemi svoj vlastný čas. Na konferencii vo Washingtone v roku 1884 uzavrelo 41 delegátov z 25 krajín dohodu, že svetový čas sa bude merať podľa poludníka, ktorý prechádza greenwichskou hvezdárňou. Svet podľa neho rozdelili na 24 časových pásiem.

Stal sa tak z neho nultý poludník, ktorý rozdeľuje zemeguľu na východnú a západnú. Rozhodlo najmä to, že už predtým sa takmer tri štvrtiny obchodných lodí vo svete riadili poludníkom pretínajúcim Greenwich.

Pri vzniku observatória ležal Greenwich dostatočne ďaleko od Londýna. S rastom metropoly, pribúdajúcim znečistením a množstvom svetiel, ktoré ho v noci osvetľovali, nemohla hvezdáreň ďalej plniť svoju úlohu.

Po 2. svetovej vojne padlo rozhodnutie presťahovať observatórium o 70 kilometrov južnejšie na hrad Herstmonceux v Sussexe. Odtiaľ sa v roku 1990 sťahovalo do univerzitného mesta Cambridge. V roku 1998 Kráľovské greenwichské observatórium definitívne zrušili. Niektoré jeho pracoviská presunuli už predtým do La Palma na Kanárskych ostrovoch a škótskeho Edinburghu.

Dnes je v Greenwichi jedno z najnavštevovanejších britských múzeí.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  3. Univerzita Komenského v Bratislave: Výzva prijatá!
  4. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť
  5. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  6. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  7. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz.
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Statute of limitations in consumer relations
  2. As prices rise, purchasing the right office is essential
  3. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  4. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  5. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  6. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste
  7. Štátne rezervy uvedú nový systém pomoci v krízových situáciách
  8. 7 prekvapení, ktoré prináša bývanie v Helenkách
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 27 123
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 7 994
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 844
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 083
  5. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 680
  6. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 260
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 033
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 798
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 157
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 6 652
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 072
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 5 650
  5. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 4 683
  6. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 521
  7. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 918
  8. Jana Melišová: V závoji hmly 3 797
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťZatvoriť reklamu