Plán navštíviť Brestovskú jaskyňu pripomína koncert Taylor Swift, a to z jednoduchého dôvodu: K dispozícii je len obmedzený počet lístkov, ktoré sa rýchlo vypredajú.
„Dopyt nie je extrémny, ale jaskyňa je malá,“ vysvetľuje správca jaskyne Juraj Pajerský.
Jaskyňa je dlhá viac ako dva kilometre. Návštevníci z nej môžu preskúmať len 219 metrov. Brestovská jaskyňa sa nachádza v malebnej oravskej dedine Zuberec s 1900 obyvateľmi. Ide o obľúbené stredisko vo všetkých ročných obdobiach. Jaskyňu tu sprístupnili v roku 2016.
Fakt, že si niektorí nerezervujú lístky vopred, nie je jediným dôvodom, prečo návštevníkov odmietajú priamo na mieste. Rodičia prichádzajú s deťmi príliš malými na vstup do jaskyne, hoci sa snažia presvedčiť jaskynných sprievodcov, že ich deti majú viac ako šesť rokov (minimálna veková hranica na vstup do jaskyne), niektorí návštevníci nemajú vhodnú obuv, iní môžu žiť s chorobu, ako je autizmus alebo pohybové problémy, pre ktoré ich napriek protestom nepustia do jaskyne.
„Na začiatku sa rodiny dokonca o lístky bili,“ spomína Pajerský.
Dodáva, že návštevníkov už ‚vyškolili‘ a na rezervácie lístkov vo väčšine prípadov nezabúdajú.
Aby sa návštevník do jaskyne naozaj dostal, musí sa najprv pristaviť pri malom drevenom stánku sprievodcov v blízkosti veľkého amfiteátra a ešte väčšieho parkoviska. Stánok je dostupný autom, autobusom, na bicykli alebo pešo po cestičke starým rozprávkovým lesom. V zime slúži táto cesta ako bežkárska trať. Vchod do jaskyne je ukrytý v priehlbine pod úpätím lesa a vyžaduje, aby návštevníci prešli niekoľko krokov, najprv hore a potom dole, aby sa nakoniec dostali k dverám jaskyne.
V jaskyni nie je žiadne svetlo. Len minimálna kvapľová výzdoba. Návštevníci však dostanú helmy a čelovky. Na približne hodinu sa tak z nich stávajú prieskumníci jaskýň.
„Nie sú obité zo žartu,“ hovorí o helmách Pajerského kolega Šimon Šveláň počas rozhovoru v ich drevenom stánku v jedno slnečné piatkové ráno. Zľahka sa posťažuje na nedostatok financií pre slovenské jaskyne a podelí sa aj o to, ako návštevníkov straší a hovorí im o veľkých pavúkoch a malom zariadení pri vchode do jaskyne, vďaka ktorému sa jaskyňa dodnes údajne nezosypala.
„Tu ľudia objavujú svoje fóbie,“ poznamenáva s úsmevom.
Vchod do jaskyne. (zdroj: P.D.)
Schodisko v jaskyni. (zdroj: P.D.)
Potok v Brestovskej jaskyni. (zdroj: P. D.)Napriek svojej veľkosti je jaskyňa jedno veľké dobrodružstvo. V podzemí návštevníci lozia po rebríkoch a schodoch, kráčajú ponad vodu a prechádzajú úzkymi a nízkymi chodbami v rôznych polohách. Okrem toho je jaskyňa domovom netopierov a niekoľkých reliktných bezstavovcov. Časti jaskyne majú dokonca dobrodružné názvy. Napríklad Bivaková sieň s kvapľovou výzdobou je miestom, kde jaskyniari táborili v čase, keď skúmali dvojposchodovú jaskyňu. Potápačská sieň s malým podzemným pobrežím je poslednou zastávkou pred cestou naspäť na povrch. Z tohto brehu sa potápači vydávajú aj na prieskum zatopených častí jaskyne. Potápači však nie sú jedinou skupinou, ktorá občas skončí vo vode. Niektoré deti tu už spadli do potoka, ktorý nikdy nevysychá.
„V podzemnom potoku sa nohy nemôžu močiť,“ upozorňuje Pajerský, „jaskyňa je pod najvyšším [piatym] stupňom ochrany prírody.“
Jaskyňa je otvorená takmer celoročne, okrem novembra a decembra. Vysoká hladina vody a zatopená trasa prehliadky môžu spôsobiť, že jaskyňa zostane zatvorená aj inokedy. V roku 2024 otvorí jaskyňa po prvý raz koncom januára.
Okrem občasných vysokých hladín Pajerský prezradil, že v Brestovskej jaskyni je pomerne vysoká radiácia. Jaskyňa je zle vetraná, vysvetľuje.
„Ale návštevníkom to neškodí,“ upozorňuje počas prehliadky jaskyne.
Brestovská vyvieračka. (zdroj: P. D.)Každoročne jaskyňu navštívi okolo 10-tisíc ľudí. Je to jediná sprístupnená jaskyňa, ktorú spravuje Správa slovenských jaskýň v regióne Orava. V máji, tvrdia Šveláň a Pajerský, jaskyňu dokonca navštívil litovský minister životného prostredia s rodinou.
„Najprv sa nepriznal, že je ministrom,“ hovorí Pajerský.
„Bol veselý a uvoľnený,“ dopĺňa Šveláň.
Len čo by kameňom dohodil od dreveného stánku môžu turisti navštíviť aj Brestovskú vyvieračku, miesto, kde sa natáčala scéna z kultovej slovenskej historickej drámy z roku 1983 „Tisícročná včela“.
Fotka z márnice
Niekoľko metrov od jaskyne sa nachádza aj Múzeum oravskej dediny. Predstavuje architektúru a interiérový dizajn starobylých domov na Orave, vrátane zachovaného kostola a školy.
Celý areál múzea je rozdelený na niekoľko častí, ktoré rozdeľuje horský Studený potok.
Vedľa kostola sa nachádza malá márnica. Kto by namietal proti fotke seba samého v rakve?
Ak sa predsa len niekto taký nájde, môže radšej zamieriť do krásneho obchodu so známou trstenskou keramikou. Trstenské misky, džbány, hračky a kvetináče boli často zdobené bielymi čiarami, bodkami, srdiečkami či vetvičkami na tehlovo červenom podklade. Ďalšími príjemnými prekvapeniami, ktoré návštevníci v tomto múzeu môžu vidieť a zažiť, sú domáce zvieratá, plodiny (strážené skupinou strašiakov) a pravidelné podujatia, vrátane tých počas leta a Vianoc. Návštevníci si môžu do múzea priviesť aj vlastných psov, ak ich budú držať na vôdzke.
Starý dom v Múzeu oravskej dediny. (zdroj: P. D.)
Trstenská keramika v múzeu. (zdroj: P. D.)
Figúrky v okne starého domu. (zdroj: P. D.)Pri vstupe do areálu je návštevníkom k dispozícii stojan s textovými sprievodcami v slovenskom jazyku, ale aj v iných jazykoch. Pri odchode by ich nemali zabudnúť vrátiť späť do stojana.
„Väčšina ľudí prichádza do Zuberca kvôli múzeu alebo prírode,“ myslí si Pajerský.
Po prechádzke po skanzene je príjemné zájsť si na tradičné slovenské jedlo do reštaurácie Koliba pod Roháčmi. Nachádza sa hneď vedľa múzea. Zákazníkov tam víta obrovský drevený medveď. Mnoho cyklistov, ktorí sa vracajú z výletu z Ťatliakovej chat y a neďalekého plesa, východiskového bodu pre viaceré túry v Západných Tatrách (Roháče sú považované za jednu z najkrajších oblastí v pohorí), sa tam na obed zastavujú tiež.
Hojdačka Habovka a veža Kýčera
Zo Zuberca sa turisti dostanú na bicykli aj do Oravíc, jedného z turistických rezortov v regióne, a do Trstenej.
Tí, ktorí by chceli spoznať Zuberec a jeho okolie na bicykli, si môžu požičať e-bike z miestneho obchodu White Star Sport alebo z požičovne Cyklo Bej, ktorú vlastní Peter Bebej. V jeho dome bicykle aj servisuje. Bebej ponúka e-bicykle a bežné bicykle za rozumnú cenu. V skutočnosti je jeho dom ťažké minúť. Bicykel vystavený na vysokom stĺpe je vidieť z diaľky.
Na jeho bicykloch sa turisti môžu napríklad vyviezť k hojdačke v tvare srdca na strmom kopci v susednej obci Habovka. Alebo sa môžu len tak prejsť na zubereckú kalváriu a neďalekú rozhľadňu Kýčera. Veža je spoplatnená. Napriek tomu je výhľad na celú dedinu a okolité kopce niečo, čo by si turista nemal nechať ujsť.
Koliba pre múzeu v Zuberci. (zdroj: P. D.)Mimo sezóny, keď turisti nemôžu pre uzáveru trvajúcu od novembra do júna loziť po známych vrcholoch, mnohí prichádzajú do Zuberca lyžovať. Nachádzajú sa tam tri lyžiarske strediská: Janovky, Milotín a Roháče - Spálená. Prvé dva sú priamo v Zuberci.
Dedina ponúka aj niekoľko bežeckých tratí. Niektorí však uprednostňujú aktivity súvisiace s vodou.
„Ľudia často chodia do termálnych parkov,“ poznamenáva Šveláň.
Takéto parky sú v Oraviciach a Liptovskom Mikuláši. Ďalší bol postavený neďaleko poľsko-slovenských hraníc, v Chochołówe.
Zuberec poskytuje množstvo ubytovacích možností, od chatiek až po apartmány. Čo sa týka reštaurácií, Oravská izba a Kýčer Burger sú ideálne miesta, kde si možno vychutnať obed či večeru. Kýčer Burger má v ponuke napríklad repný burger (9,90 €) a tiež oravský burger (10,90 €). V obci je aj niekoľko obchodov s potravinami a dva bankomaty.
Kýčer Burger. (zdroj: P. D.)Do Zuberca nevedie žiadna železnica. Do mesta sa turista dostane autobusom alebo vlakom Oravka z Kraľovian do obce Podbiel, odkiaľ jazdí autobus do Zuberca.
Ak turisti prídu do Zuberca v sobotu, môžu navštíviť aj poľské mestečko Nowy Targ, ktoré sa v ten deň mení na obrovské trhovisko.
„Vždy sú tam húfy ľudí,“ smeje sa Šveláň.
Tento článok vznikol vďaka partnerstvu so Žilinským turistickým krajom.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
