Spojenie rozmanitej prírody a nápaditých umeleckých diel. I tak by sa dali stručne popísať turistické zaujímavosti, za ktorými sa oplatí vycestovať na Kysuce.
„Naším zámerom je prepojiť krásy našej prírody, tradície a umenie starých majstrov, ktorých práca predstavuje duchovné bohatstvo našich predkov,“ hovorí Matej Šimášek, riaditeľ OOCR Kysuce. „Drotári, kamenári, či rezbári robili v minulosti reklamu Kysuciam, dnes v ich šľapajach pokračujú miestny akademickí umelci, ktorí verným spôsobom prezentujú témy, ktoré sú pre nás vlastné. Veríme, že v spojení s našim prírodným bohatstvom, sú ich diela najlepšou reklamou pre návštevu nášho regiónu.“
Tento región je známy ako kraj chotárov a osád. Dedinky sú roztrúsené v dolinách a viaceré samoty nájdete aj v tých najnedostupnejších terénoch. K tomu tu za posledné roky vyrástli vyhliadkové veže, umelecké diela a aj dnes pribúdajú nové nápady, ktoré obohatia vašu túru či prechádzku s rodinou.
Umelecké diela v prírode
Mnoho ľudí, i tí, ktorí nikdy nenavštívili Kysuce, pozná Beskydsko-Javornícko magistrálu, populárnu bežkársku trasu, ktorá spája Česko a Slovensko a len na slovenskej strane má vyše 50 kilometrov.
Javornícky chodník má svoje čaro nielen v zime. Cyklisti a turisti ho využívajú hneď, ako sa oteplí. Trasy vedú po hlavnom hrebeni a sú výnimočné tým, že neponúkajú iba výhľady na okolitú prírodu, ale pozorný návštevník si všimne popri turistických chodníkoch aj zaujímavé sochy. Niektoré z nich nájdete blízko Zákopčia.
Z tejto obce vedie na hrebeň Javorníkov viacero trás. My sme si vybrali ako začiatočný bod Zákopčie, Majer. Smerujeme na Petránky po modrej značke, odkiaľ je to na skok na Marťákov kopec, kde stojí rozhľadňa. Navrhol ju Stanislav Mikovčák, ktorého diela môžete nájsť aj nad Strečnom na kopci Špicák, na Bobovci, či nad kalváriou v Krásne nad Kysucou, kde máme namierené neskôr.
Rozhľadňa má typickú kamennú základňu a drevenú striešku na vrchole. Ponúka panoramatické výhľady. S istotou rozoznáte Veľký Rozsutec či neďalekú Veľkú Raču, ktorá je určite známa všetkým lyžiarom, no dovidíte až na Lysú horu do Česka.
Z rozhľadne sa potom za pár desiatok minút môžete dostať k sochám Potvor, Skameneline či ku Kameňovníku.
„Ľudia vo všeobecnosti majú potrebu obklopovať sa krásou, byť v jej blízkosti,“ hovorí Zuzana Sýkorová, kurátorka Kysuckej galérie v Oščadnici. „Z toho možno vyplýva aj spojenie prírodnej krásy a umeleckého diela, ktoré stretávame na turistických či cykloturistických trasách. Pre mnohých sú to neočakávané stretnutia, možno o to viac čarovnejšie.“
Naspäť môžete ísť rovnakou trasou alebo si zvoliť jednu z mnohých cestičiek, ktoré vás zavedú buď späť do Zákopčia alebo sa môžete vybrať aj do neďalekých obcí Ochodnica či Nesluša.
Galéria uprostred lesoparku
Presúvame sa do Oščadnice, do Kysuckej galérie, ktorá je umiestnená v kaštieli obklopenom lesoparkom.
Okrem dočasných výstav, ktoré sa menia v približne dvojmesačnom intervale, na prízemí a v podkroví kaštieľa, by návštevníci rozhodne nemali obísť stálu expozíciu nazvanú Dvanásti, hovorí kurátorka Zuzana Sýkorová.
Všetci spoločne usporiadali v roku 1975 prvú spoločnú výstavu pod názvom „Pozdrav umelcov rodnému kraju“ a 66 vystavených diel darovali ako základinu budúcej galérie. Zastúpení sú Stanislav Biroš, Miroslav Cipár, Anton Čutek, Milan Greguš, František Hübel, Vojtech Ihriský, Milan Mravec, Pavol Muška, František Ondro, Milan Paštéka, Jozef Sušienka, Ondrej Zimka.
„Expozícia v skratke prezentuje tvorbu dvanástich autorov, ktorí stáli pri vzniku galérie, prostredníctvom kľúčových diel ich tvorby, nachádzajúcich sa v zbierkach galérie,“ hovorí Sýkorová.
Kaštiel i okolitý lesopark s rozlohou tri hektáre sú kultúrnou národnou pamiatkou. Sýkorová radí, aby ste si v areáli všímali vzácne dreviny, malebné zákutia a najmä (NE)STÁLU EXPOZÍCIU, ktorá pozvoľne vznikala na základe Medzinárodných sochárskych sympózií.
„Podoba [expozície] sa v priebehu desaťročí prirodzeným spôsobom obmieňa, nakoľko sochárske diela vytvorené prevažne z prírodných materiálov vystavené náročným klimatickým podmienkam podliehajú procesu zániku, aby mohli byť nahradené inými,“ Sýkorová vysvetľuje jej názov.
Kysucká galéria Lúka, ktorá vám učaruje
Asi kilometer od Kysuckej galérie sa nachádza novovytvorená atrakcia pre návštevníkov – Čarovná lúka. Rozprestiera sa na ploche približne 8 000 m2 a je rozdelená do niekoľkých sektorov podľa farby či úžitku. Môžete sa ňou prejsť, spoznávať kvety, vyfotiť sa, či oddýchnuť si. Vstupné je dobrovoľné.
Autori lúky, záhradníci z neďalekého garden centra Zahradnici.sk, hovoria, že jedným z dôvodov, prečo sa Čarovnú lúku rozhodli vybudovať, je snaha prilákať viac ľudí do prírody a zatraktívniť samotnú lokalitu. V budúcnosti by chceli viac zužitkovať zasadenú levanduľu. V ďalších rokoch plánujú nielen jej samozber, ale aj spracovanie do rôznych produktov.
Ďalším cieľom je vzdelávať. „V areáli si ľudia môžu naživo pozrieť nielen pekné farby kvetov, ale dozvedia sa aj detailnejšie informácie o desiatkach rôznych byliniek,“ vysvetľuje Marián Kucharčík, riaditeľ záhradného centra Zahradnici.sk
„Veľakrát ich ľudia bežne konzumujú a nevedia, aké majú liečivé účinky a že nie je vôbec zložité si ich vypestovať doma. Ku kvetom však, prirodzene, patria aj včielky. Popri týchto cieľoch chceme pomôcť aj včelárstvu a budúci rok umiestniť vedľa lúky aj úle pre včielky.“
V čase našej návštevy bol najvýraznejší sektor s červenými makmi. „Keďže je lúka veľká, je rozdelená na viaceré sektory,“ vysvetľuje Kucharčík.
Niektoré časti budú potrebovať viac času, aby zasadené rastliny vyrástli do krásy. Kucharčík dodáva, že levandule potrebujú ešte minimálne rok a podobne aj letničková lúka, ktorá sa bude behom roka meniť na medonosnú lúku. Sektor so žltou farbou bude zmenený a záhradníci tam po horčici plánujú pre budúci rok niečo nové.
„Areál sa snažíme zatraktívniť aj dekoráciami a aj tu máme ešte veľa práce a plánov pred sebou,“ hovorí Kucharčík. V areáli sa nachádza napríklad bicykel, lavička, paletové sedenie, či hojdačka zavesená na strome.
Pri vyberaní rastlín boli záhradníci obmedzení kysuckým podnebím. Kucharčík hovorí, že už pri samotnej levanduli museli pamätať na náročnejšie podhorské podmienky.
„Väčšina odrôd by to nezvládla, prípadne len s veľkými ťažkosťami, a preto sme vybrali levanduľu lekársku Hidcote,“ hovorí.
Kalvária s vyhliadkovou vežou
Z Čarovnej lúky sa odchádza len ťažko, ale pred nami je ešte posledná zastávka – kalvária v meste Krásne nad Kysucou s vyhliadkovou vežou. Po tom, ako sme dorazili do mesta, sme sa vybrali smerom do obce Dunajov. Približne 200 metrov za mostom, ktorý je blízko centra mesta, je potrebné prejsť cez železničné priecestie a zabočiť doprava. Následne už pôjdete len priamo po ceste, ktorá vás zavedie na parkovisko blízko začiatku kalvárie. Asi pol hodinu zaberie výstup po cestičke vysypanej štrkom popri všetkých štrnástich zastaveniach. Blízko pri vrchole môžete naraziť na pasúce sa ovečky.
Od posledného zastavenia je rozhľadňa už len na skok, stačí sa vynoriť z lesa na lysý kopec a tam sa objaví rozhľadňa, ktorej podobu navrhol - kto iný, ako Stanislav Mikovčák. Tvorba tohto architekta bola aj dôvodom, prečo si návštevu tejto rozhľadne zvolil turista Lukáš Holzer.
„Pri plánovaní výletov ma vždy lákajú miesta, ktoré majú symboliku a vzácnu históriu,“ hovorí Holzer. Podľa legendy tu v minulosti stála strážna veža. Autori projektu rozhľadne píšu, že táto nová dominanta je symbolom spojenia zeme s nebom, symbolom budúcnosti, ktorú vidíme v našich deťoch, ale ponúka aj krásny nadhľad, ktorý je potrebný v medziľudských vzťahoch.
Na trase k rozhľadni sú vybudované lavičky a nájdete tu aj prameň, kde sa viete osviežiť. V základoch vyhliadkovej veže je zabudovaná aj časová schránka. Okrem mincí, novín z roku 2020, kedy bola veža oficiálne otvorená, a listov primátora a architekta, nájdu budúce generácie aj rúško, ktoré má symbolizovať dobu, kedy sa rozhľadňa stavala.
Tento článok vznikol vďaka partnerstvu so Žilinským turistickým krajom (www.zilinskyturistickykraj.sk).
Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
