osť si zaslúži i vďaka množstvu národných parkov, parkov prírody, prírodných pozoruhodností, riek, jazier či vodopádov.
Svoj svet si tu nájdu novodobí moreplavci, horolezci, jachtári, milovníci prírody či mestského ruchu, fanúšikovia cyklistiky, rôznych plavidiel, športovci, rekreanti.
Vďaka cyklistickým túram môžete navštíviť nádherné pláže či množstvo hradov a zámkov roztrúsených po celej krajine, vďaka horskej cyklistike spoznáte lesy, polia či prácne obrobené vinice, kamenné útesy nad morom. Osamotené majáky, ostrovčeky na chvíľu patriace len vám môžete objaviť pri dobrodružnej plavbe člnom, kanoe či kajakom, divoké rieky, ktoré môžete splaviť na rafte. Zaujímavá a plná dobrodružstva môže byť aj jazda na koni, let padákom, surfovanie, športový rybolov, potápanie, horolezecké výstupy, poľovačka - jednoducho aktívna dovolenka.
Cyklistika
Nadšenci dvoch kolies a milovníci prírody si iste nenechajú ujsť možnosť absolvovať cyklistické túry. Dedinské cesty, lesné cestičky, poľné cestičky naprieč vinohradmi vás zavedú na miesta, ktoré nebývajú v programe klasických dovolenkových programov a turistických prehliadok. Pestrá etnografia, domáca strava, ušľachtilé odrody vín, stretnutia s domácimi iste spestria dobrodružstvo, za ktorým sa vyberiete na bicykli.
V národných parkoch a parkoch prírody sú vyznačené cyklistické trasy. Jedným z najkrajších a cyklistami navštevovaným je Národný park Plitvice.
Na bicykli môžete prejsť a spoznať aj ostrovy. Spojenie trajektmi je pohodlné a v čase letnej sezóny ich vždy premáva niekoľko denne. Čoraz vyhľadávanejšou a populárnejšou je kombinácia plavby loďou a spoznávanie pevniny z bicykla.
Prekrásne zážitky si určite odnesiete z návštevy ostrovných národných parkov Mljet a Brijuni alebo z väčších ostrovov ako Krk, Cres, Rab, Pag, Ugljan, Pašman, Dugi otok, Brač, Hvar, Vis, či Korčula.
Horská cyklistika
Kdekoľvek v Chorvátsku nájdete miesta ideálne pre horskú cyklistiku. Platí to pre ostrovy i pre pevninu. Ťažšie stúpanie a adrenalínové zjazdy vás čakajú v pohorí Učka, v Gorskom kotari či Žumberaku. A pravé dobrodružné šialenstvo zažijete na svojich bicykloch aj na trase cez Vinodol na Veliku Kapelu alebo z Liky na Velebit. Ideálne trasy môžete podniknúť aj v horských oblastiach Dalmácie v pohorí Biokovo.
Od cyklistov sa očakáva, že si budú vážiť prírodu, nebudú ju poškodzovať, vyhnú sa cestám pre peších a v národných parkoch nebudú ničiť vegetáciu.
Vo väčších mestách sú cyklistické kluby, obchody so servisom, s možnosťami prenajať si bicykel, kde si môžete kúpiť aj cyklistickú mapu okolia. Tam, kde cyklistický klub nie je, mapy poskytnú v turistických združeniach alebo agentúrach. V prípade záujmu pripravia aj celú cyklistickú trasu či zabezpečia sprievodcu.
Jachtárstvo
Jachtárska turistika je jednou z najatraktívnejších foriem z celej turistickej ponuky na chorvátskom Jadrane.
Chorvátsko je krajinou tisícich ostrovov a nádherne členitého pobrežia. Najobľúbenejšou cieľovou stanicou námorných plavieb jachtárov je Kornatské súostrovie. Tento národný park sa skladá zo 140 neobývaných ostrovov a ostrovčekov, skalnatých morských brál a útesov - skutočný labyrint mora a kameňa.
Zdrojom užitočných a potrebných informácií pre jachtárov je Združenie jachtárskej turistiky Chorvátska (www.hgk.hr). V Chorvátsku zatiaľ existuje okolo 50 prístavov, ktoré neustále rozširujú a skvalitňujú úroveň služieb. Rozmiestnené sú rovnomerne po celom pobreží.
Spomedzi jachtárskych klubov je najznámejší ACI Club (Adriatic Croatia International Club). Predstavuje reťazec 21 prístavov od Umagu až po Dubrovník a vďaka svojmu dvadsaťročnému pôsobeniu získal mnoho skúseností.
S rozvojom jachtárskej turistiky sa spája aj potreba ochrany životného prostredia. Dôkazom dokonale čistej vody a pláží sú mnohé plave zastave - modré zástavy. Tieto prestížne medzinárodné ocenenia symbolizujú zachované, bezpečné a čisté okolie, ktoré vždy sprevádza masívna turistická reklama.
Jachtári by nemali podceňovať zradný vietor, predovšetkým bóru. Bezpečným útočiskom sú jachtárske prístavy, ktoré poskytnú potrebný servis. Mnohé prístavy sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti historických centier, oplatí sa preto vydať sa aj za týmito nádhernými pamiatkami. Mnohé z pamiatok sú pod záštitou medzinárodnej organizácie UNESCO.
Nielen leto je doménou jachtárov. Ani na jar a na jeseň prístavy nezívajú prázdnotou.
Tí, ktorí by sa chceli naučiť
čo-to o jachtingu, môžu absolvo-vať prípravu v škole. Na území
Chorvátska pôsobí niekoľko škôl jachtingu. Okrem úradne registrovaných ponúkajú niektoré spoločnosti, ktoré majú oprávnenie na prevádzkovanie charterovej činnosti aj prenájom plachetníc so skipperom, ktorý posádku naučí jachtárskemu umeniu. Všetky potrebné informácie o jachtárskej turistike môžete nájsť na stránke Združenia jachtárskej turistiky Chorvátska www.hgk.hr alebo na stránke Ministerstva mora, cestovného ruchu, dopravy a rozvoja www.mmtpr.hr.
Windsurfing
V súčasnosti pôsobí na Jadrane asi 12 klubov a mnoho škôl windsurfingu, kde vyučujú kvalifikovaní inštruktori. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí: Premantura (mys Kamenjak) a Ližnjan, osady, ktoré ležia v južnom cípe Istrie - na miestach, kde sa striedajú vetry bóra s jugom.
Ďalšou vyhľadávanou lokalitou na Istrii je Ravni neďaleko Labinu, kde vás ovanie mistrál, ale v blízkosti sú i miesta pre surfovanie na bóru a jugo.
Kvarnerské pobrežie ponúka surfistom záliv Preluk. Tento záliv sa nachádza medzi Rijekou a Opatijou a je chránený pred vlnami. Zvlášť príjemne si zasurfujete pri tramontane - vetre, ktorý vanie v skorých ranných hodinách.
Z Kvarnerských ostrovov surfisti vyhľadávajú predovšetkým Krk. V Punate a v Baške sa nájdu lokality na surfovanie pri bóre.
V strednej Dalmácii patrí medzi najvyhľadávanejšie lokality Ruskamen, časť Lokva Rogoznica, ležiaci sedem kilometrov od Omišu. V Bračskom prielive je možné surfovať na mistrál. Na ostrove Brač, v blízkosti letoviska Bol, sa nachádza niekoľko atraktívnych miest pre surfistov. Mistrál ráno poteší najmä začiatočníkov, popoludnie je ideálne pre pokročilých.
Ďalším ideálnym miestom na surfovanie je polostrov Pelješac alebo ostrov Korčula na juhu Chorvátska.
Najmä stredná a južná Dalmácia sa vyznačuje miestami, ktoré surferi ocenia najmä vďaka stabilným vetrom. Informácie vám poskytnú úrady turistických združení v jednotlivých letoviskách, prípadne Združenie klubov windsurfingu (Udruženje klubova jedrenja na dasci) na adrese Ilirska 7, 21 300 Makarska, HR.
Potápanie
Jadran vždy predstavoval najbližšiu morskú cestu z centra antických civilizácií smerom k severným krajom a do stredu Európy. Antické pamiatky zostali nielen na pevnine, ale aj pod hladinou mora.
Celková dĺžka chorvátskeho pobrežia je 5855 kilometrov a najhlbšia je Južná jadranská kotlina (1130 m). Priezračná voda umožňuje na mnohých miestach viditeľnosť až do 50-metrovej hĺbky.
Teplota sa mení v priebehu roka, v zime je to od 7 do 10 stupňov, priemerná teplota na povrchu je v letných mesiacoch od 21 do 26 stupňov. Teplota v hĺbke 20 až 30 metrov, čo je priemerná hĺbka potápania, je takmer rovnaká počas celého roka 16 - 17 stupňov. Slanosť mora je 38,32 promile.
Potápanie zaznamenalo rozvoj až po roku 1996, po tom, čo sa upokojila vojnová situácia na území dnešnej Chorvátskej republiky. Vzrástol počet profesionálnych potápačských centier, dnes ich je viac než sto, pričom najviac registrovaných je na Istrii a Kvarneri a taktiež v strednej Dalmácii. Dalmácia leží na krasovom podloží, ktoré tvorí mnoho jaskýň, jám a kanálov. Podľa počtu objavených jaskýň na pevnine sa predpokladá, že najmenej 1500 jaskýň a podmorských jám, ktoré sa nachádzajú v mori, ešte neboli objavené.
Okrem obdivovania rastlinnej a živočíšnej ríše, patria k najatraktívnejším tie lokality, ktoré odkrývajú stopy dávnych čias. Nachádzajú sa tu pozostatky potopených lodí, ktoré sa ešte v antických časoch plavili starými morskými obchodnými plavebnými cestami z Grécka do severného Talianska. Nachádzali sa pri Cavtate, v blízkosti ostrovov Mljet, Korčula, Hvar, Vis, pri Splite, Soline, Trogire, Rogoznici, v kotvištiach kornatských ostrovov (Žirje, Lavsa, Murter), pri Šibeniku, Zadare, Pule a súostroví Brijuni.
Mnohé vraky po 2. svetovej vojne vytiahli z morského dna, no i dodnes existuje dostatočné množstvo vrakov ležiacich v pokojných hlbinách mora, ktoré sú prístupné športovým potápačom.
Rekreačno-športové potápanie upravujú Smernice pre vykonávanie podmorských aktivít, ktoré vydáva Ministerstvo mora, cestovného ruchu, dopravy a rozvoja.
Smernice o podmienkach a výučbe potápania vydáva Ministerstvo školstva a športu Chorvát-
skej republiky. Informácie všet-kým záujemcom poskytne Chorvátsky potápačský zväz na www.diving.hrs.hr. Nájdete tu aj zoznam miest, kde sa môžete potápať len so zvláštnym povolením či zóny so zákazom potápania. Na stránkach www.prodiving.hr nájdete informácie o potápačských centrách a o poskytovaných službách.
V Chorvátsku je viac než 120 potápačských centier, ktoré ponúkajú rôzne služby, napríklad potápačské školy, kurzy potápania, kurzy potápania pre hendikepované osoby, prieskum morského dna alebo vrakov. Individuálni záujemcovia o potápanie potrebujú Povolenie pre individuálne potápanie. Povolenie vystaví prístavný kapitanát alebo jeho pobočka. Dostane ho len ten, kto má platný potápačský preukaz na obdobie jedného roka od vydania. Za povolenie sa platí a musí byť na ňom zreteľne vyznačená oblasť potápania.
Rafting
Splavovanie má v Chorvátsku dlhú tradíciu. Používalo sa na riekach ako spôsob transportu osôb či nákladu.
Moderný dobrodružný rafting začal svoj vzostup na divokých vodách až koncom 80. rokov a poukázal na málo prístupnú krásu chorvátskych riek, ktorú dovtedy poznali len rybári. Zakladatelia klubu Riverfree ani neočakávali toľkú popularitu, akej sa raftingu hneď od začiatku dostávalo. Odvtedy už tisícky záujemcov vyskúšali nezabudnuteľnú mágiu rieky, strmé kaňony, rýchle pereje a veľké vlny.
Na kontinente sú rieky obklopené hustými lesmi a horami. Vo všeobecnosti sa rieky označujú III. stupňom obtiažnosti, len na Dobre a Une môžete počítať so IV. stupňom.
Rieka Kupa tečie z Národného parku Risnjak, vynára sa zo zalesnených kopcov a pre rafting má dostatočné množstvo vody najmä na jar po silných dažďoch.
Rieka Dobra má nadzemný aj podzemný tok a rafting je na nej vždy prvotriedny.
Na Mrežnici je viacero vodopádov, pomedzi nimi je voda pomerne mierna. V hornej časti rieky rafting zahŕňa tiež časti kanoistiky.
Korana pramení v Plitvických jazerách. Plavba dole prúdom je zaujímavá po silných dažďoch a topiacom sa snehu, keď je prúd vody silnejší.
Una tvorí hranicu medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a rafting je vynikajúci najmä keď je voda vysoká.
Zrmanja má najviac vody na jar, v lete sa pri plavbe najkrajším chorvátskym kaňonom musia používať menšie plavidlá - kanoe a kajaky.
Splav rieky Krka v hornej časti národného parku je možný vďaka prítoku Brutišnice. Iba dvanásťmetrový vodopád Bilušiça treba obísť po pobreží.
Na rieke Cetine sa tunelom usmerňuje prúd rieky do elektrárne na pobreží, takže v prírodnom koryte rieky nie je dostatok vody pre rafting. Zážitok je aj tak nezabudnuteľný vďaka hustej vegetácii popri rieke, vysokým skalnatým stenám a bralám, vodopádom a hlbočinám. PETRA JUHÁSOVÁ