“Ja tak neznášam Strečno,” skríkne odrazu turistka – a pravdepodobne vodička – počas plavby plťou na rieke Váh.
Na mysli má neslávne známy Strečiansky priesmyk, pozdĺž ktorého sa tiahne najdlhšia slovenská rieka. Pred pár storočiami sa našli zase takí, ktorí nemali v obľube hrad Strečno. Strážil cestu a platiť sa tu muselo mýto.
Dnes je hradná zrúcanina vyhľadávanou lokalitou pre krásne výhľady na dolinu, ktorej dominujú kopce a Váh. Konajú sa tu tiež kultúrne podujatia, pričom jedno z nich je venované Žofii Bosniakovej. Tá na hrade bývala v 17. storočí.
“Strečno mám rád,” tvrdí Angličan David Cartwright, ktorý pracuje v žilinskej Novej synagóge.
Do dediny sa nevyberá kvôli hradu. Viac sa mu páči ten v Lietave. V Strečne ho lákajú možnosti na prechádzky či vyhliadková veža nad hradom, z ktorej možno uvidieť až štyri hrady. Do samotnej obce sa zo Žiliny možno dostať aj pešo alebo na bicykli.
Práve rieka Váh tu rozdeľuje Malú Fatru na dve časti: Lúčanskú Malú Fatru na juhu a Krivánsku Malú Fatru na severe, kde sa rozprestiera národný park a nachádzajú sa tu aj vodopády či najvyššie vrchy pohoria. Pochádza odtiaľto i samotný Jánošík a slovenský Sokrates.
Cez palubu
V Strečne je však populárnejšia Žofia Bosniaková. Opisujú ju ako milú a skromnú hradnú pani, ktorá vždy ochotne pomohla chudobným či chorým. Hovorí sa o nej dokonca ako o svätici zo Strečna.
Pltník Ivan zo Strečna. V pozadí sa týči hrad Strečno. (zdroj: Peter Dlhopolec)Jej osobnosť je aj jednou z tém pltníkov počas hodinovej plavby Váhom. Pltníctvo má na území Slovenska niekoľkostoročnú históriu, no turistickou atrakciou v Strečne sa plte stali iba pred 20 rokmi.
„Túto prácu mám naozaj rád,“ hovorí pltník Ivan zo Strečna, 21, ktorý sprevádza turistov už šesť rokov.
Samotné dobrodružstvo si pochvaľujú na internete aj turisti, pričom často spomínajú práve pltníkov a ich humor. Okrem príbehov o hradoch, mostoch či skalách ako napríklad Margita a Besná si neodpustia ani vtipy.
Gejzír vás ostrieka, nohavički zohrejú, kúpele vyliečia: Rajecká dolina Čítajte „Niekedy vtipy vymýšľam na plti, no niektoré som sa naučil od starších pltníkov,“ dodáva Ivan.
Na pár minút dokonca odovzdáva svoje klobúk a veslo samotným turistom. Aj keď sú pltníci trénovaní, ani im sa plavba nemusí v začiatkoch vydariť. Vtipných príbehov je podľa Ivana veľa.
„Pri skale Besná som raz vypadol z plte,“ spomína s úsmevom na tvári mladý pltník.
Brit si Žilinu zamiloval
Množstvo ďalších zaujímavých miest roztrúsených po Žilinskom kraji je ľahko dostupných práve zo Žiliny.
Budatínsky hrad v Žiline. (zdroj: TASR)“Žilina má všetko, čo potrebujem,” hovorí Cartwright. “Je to miesto, kde, ak chcete, natrafíte na priateľov už pri samotnej prechádzke.”
A aj keď si človek v Žiline dokáže vytvoriť svoju komunitu alebo sa stratiť v dave, Cartwright na Žiline miluje aj prírodu, ktorá mesto obklopuje. Vrch Straník, ktorý obľubujú paraglajdisti, je pre Cartwrighta “špeciálnym miestom”, keďže práve sem viedla jedna z jeho prvých túr v regióne.
“Nasadnem na vlak, vyberiem si zastávku, na ktorej vystúpim a prechádzam sa, kým nepríde ďalší vlak,” hovorí Cartwright o tom, ako najčastejšie spoznáva okolie Žiliny.
Vodné lyžovanie na vodnom diele Žilina. (zdroj: TASR)Ľahko dostupný je napríklad Budatínsky hrad alebo rozhľadňa Dubeň na kopci nad stanicou. V blízkosti mesta sa tiež nachádza vodná nádrž, popri ktorej sa možno dostať až do Strečna.
Spoločenský a kultúrny život v Žiline za tým bratislavským nezaostáva. Na historickom Mariánskom námestí či v Parku Antona Bernoláka sú bary a reštaurácie plné ľudí. Spomedzi kultúrnych inštitúcií vyčnieva nezávislý priestor Stanica-Záriečie, v ktorom Cartwright pôsobil ako dobrovoľník.
Obzerajúc sa spätne na posledné dva roky strávené v Žiline, Angličan dodáva: “Nevedel som, do čoho som sa to pustil, ale bolo to jedno z najlepších životných rozhodnutí.”
Terchová nie je iba o Jánošíkovi
Štyridsaťminútová jazda na východ od Žiliny zavedie návštevníkov malofatranského regiónu do Terchovej, kde sa narodil v roku 1688 Jánošík. Dajú sa tu vidieť jeho sochy, symbolický rodný dom či múzeum, ale tou najpopulárnejšou jánošíkovskou atrakciou sú prírodné Jánošíkové diery s vodopádmi, mostíkmi a rebríkmi.
V obci pravidelne organizujú letný folklórny festival Jánošíkové dni, ktorý vznikol v roku 1963. Miestna folklórna hudba, Terchovská muzika, bola v roku 2013 zapísaná dokonca na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
„Jeden z najsilnejších momentov festivalu je piatkový večer, kedy sa na pódiu stretne stovka Terchovčanov spievajúcich a hrajúcich na rôzne nástroje,“ hovorí Róbert Hlaváč, ktorý stojí za turistickou aplikáciou Xplór.
Terchová sa však nechce prezentovať iba ako rodisko Jánošíka. V prvom rade je to dnes miesto, kde turisti prichádzajú na turistiku, kvôli cyklistike či lyžovaniu. Medzi populárne vrchy patria Chleb, Stoh a Veľký Kriváň.
“Nezáleží na tom, kde v Terchovej ste. Vždy vidíte Veľký Rozsutec,” hovorí Hlaváč. “Vyžaruje z neho nejaké kúzlo, vďaka ktorému sa cítite príjemne.”
Hoci tento vrchol nie je najvyšší v Krivánskej Malej Fatre, určite je najkrajší. Možno aj preto si ho vybrali do loga národného parku Malá Fatra.
Turisti v Jánošíkových dierach. (zdroj: Peter Dlhopolec)Spectacular Slovakia je podcast s tipmi pre cestovateľov, ktorý pripravuje redakcia The Slovak Spectator ako jeden zo svojich cestovateľských produktov.
Epizóda o Malej Fatre bola podporená Žilinským turistickým krajom. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstvo dopravy a výstavby SR.