Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.
Hrad je výnimočným príkladom vývoja stredovekej obrannej architektúry. Jeho strategická poloha na 200 metrov vysokom brale umožňovala majiteľom kontrolovať dianie na dvoch obchodných cestách, smerujúcich z východu na západ a zo severu na juh, medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.
Oblasť, kde v súčasnosti stojí, obývali už aj pravekí obyvatelia, o čom svedčí nález lebky neolitického človeka neďaleko hradu.
Rozsiahlejšie keltské osídlenie vybudovali na prelome letopočtov a pravdepodobne tvorilo centrum pre širší región východného Spiša. Nachádzali sa tu viaceré objekty s kamennými základmi, využívané prevažne na obytné či hospodárske účely. O vyspelosti osídlenia svedčila aj svätyňa, ktorej základy sa rozkladali na ploche 6,5 x 19 metrov.
Základy hradu, ako ho poznáme dnes, boli položené začiatkom 12. storočia. Počas 13. storočia sa k nim pridal monumentálny trojposchodový hranolový palác v románskom štýle, ktorý v súčasnosti slúži ako jeden z mála príkladov zachovanej svetskej románskej stavby.
Tí, ktorí navštívili katedrálu v susednej Spišskej Kapitule, si môžu všimnúť podobnosti medzi oboma stavbami, keďže sa predpokladá, že obe boli dielom tých istých talianskych architektov a kamenárov.
Počas 13. storočia získal hrad na význame a stala sa z neho jedna z najmocnejších pevností v regióne, pričom dokázal odolať aj nájazdom Tatárov v roku 1241, hoci so značnými poškodeniami.