Cestopisy čitateľov. Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, ktoré zverejňujeme v ich pôvodnej forme s drobnými jazykovými úpravami.
Plánovanie ciest je niekedy ťažšie ako jej samotné absolvovanie. Zrejme aj preto sa mi osvedčila spontánnosť. Rozumiem, že nie každý má dostatok času a chce stihnúť čo najviac počas toho, keď sa vyberie na cesty. Sám som to zažil. S pribúdajúcimi kilometrami v nohách a každoročne rastúcim číslom, v kolónke „vek“ sa však akosi nenápadne menia aj priority. Teda aspoň u mňa.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Už sa tak bezhlavo neženiem za tým, aby som čo i len na chvíľu videl niečo, čo som si vopred naplánoval. Nie. To už vôbec nie. Radšej sa zdržím dlhšie tam, kde sa cítim príjemne alebo sa bezcieľne túlam. Takisto je skvelé, ak sa dám do reči s nejakým domácim a ten ma nasmeruje na nejaké miesto, ktoré by som v turistických bedekroch hľadal márne. Ako to je však s tým plánovaním? Niekedy naozaj ťažko. Veľmi ťažko.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Potvrdenie o rezervácii letu po jeho zaplatení píplo v emailovej schránke. To je pre mňa vždy akési definitívum, že sa opäť čoskoro vyberiem na cesty. Tentokrát to bude trochu dlhšia cesta. Predsa len, Auckland je dosť vzdialený pre všetkých. Je celkom jedno či sa letí z Európy, Ázie, Ameriky.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Častá dilema pred cestou na Nový Zéland
Kde hľadať Horu osudu či elfský les? Nový Zéland je krajina Pána prsteňov Čítajte Do odletu mám pár týždňov, a preto chcem cestu aspoň ako tak naplánovať. Nech viem, čo by som si rád pozrel, alebo aspoň ktorým smerom sa vybrať. Nový Zéland je však pre mnohých tých, čo sa rozhodli navštíviť ho, akoby začarovaný. Takmer každý sa pred cestou musí vysporiadať s tým, s čím „zápasil“ nejeden jeho návštevník.
Ktorý z jeho ostrovov si vyberiem? Pýtam sa sám seba tú istú otázku aspoň miliónkrát. Severný alebo južný? Na oboch je toho toľko, že to nepostíham aj keby som mal 9 životov a reinkarnácia by sa dala objednať na Amazone.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Teraz prichádza na rad to, čo som objavil prednedávnom. Zamýšľam sa nad tým, či sa budem po Novom Zélande naháňať ako zdutá koza, aby som postíhal všetko, čo chcem vidieť, alebo to zoberiem pekne „v klídku“, nikam sa nebudem ponáhľať a vychutnám si každý jeden moment.
Za stresový mód je ten fakt, že na Nový Zéland sa zrejme len tak rýchlo opätovne nedostanem. Ak vôbec ešte niekedy. Za pohodový mód je zasa to, že aj keď všetko nestihnem, tak budem mať zrejme o to emotívnejšie zážitky.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Je rozhodnuté, vyberám prvú voľbu
Rozhodol som sa zostať na severnom ostrove. Ten je údajne menej atraktívny, no aj napriek tejto skutočnosti, tam nachádzam dosť zaujímavých miest.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Po ostrove sa prepravujem stopom. Stretávam sa tak s miestnymi ľuďmi. Tí teda nešetria s radami a tipmi, ktoré mi v zlomkoch sekúnd preplánujú cestu.
Aj oni sa pýtajú to isté. „Ideš aj na južný ostrov?“ Takže sa ich obratom pýtam aj ja, ktorý z dvojice ostrovov je pre nich krajší. Odpovede sa striedajú, no opakuje sa najmä tá, ktorá potvrdzuje, že obidva sú jedinečné a treba ich určite vidieť.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Priateľskí a usmievaví Novozélanďania
Nový Zéland patrí medzi najbezpečnejšie miesta, ktoré som doposiaľ navštívil. Takisto som tu stretol aj veľmi milých a priateľských ľudí. Dá sa povedať, že z krajín, kde žijú najmä belosi (rovnako ako ja) je práve táto ostrovná krajina tou najpriateľskejšou, ktorú som navštívil. Ľudia sa na ulici usmievajú. Bez ohľadu na to či sa poznáme, alebo nie, či som starší, alebo mladší, sa pozdravíme a zaželáme si pekný deň.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Počas toho, ako ma viezol stopom jeden policajt, sa ho na to pýtam. Zaujíma ma to.
„Ako je možné, že tu máte taký kľud, pokoj a pohodu?“
Jerry sa len pousmial a spokojne odpovedal. „To bude zrejme tým, že máme pokoj od všetkých. Sme dosť izolovaní od zvyšku sveta, a preto sa do nás nikto nevŕta. Nemáme tu ropu alebo olej, takže ani záujem tých, čo by sa na tom chceli poriadne nabaliť. Aj my máme svoje problémy, no tie sú len zrnkom piesku, na pláži, v porovnaní s tým, kvôli čomu sa ľudia vo svete dokážu naťahovať aj po desiatky či stovky rokov.“
„Chápem“.
Na inú odpoveď nemám slov a myslím, že naozaj rozumiem tomu, čo mi tento pohodový chlapík práve chcel vysvetliť.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Takých, ako bol on, som pri svojom túlaní sa po Novom Zélande stretol ešte niekoľko. Každý z tých, čo mi zastavili a odviezoli ma svojim autom bol iný, no zároveň mali všetci niečo spoločné. Odlišovalo ich to, že sa vzájomne (zrejme) nepoznali a ich životné príbehy boli odlišné. To, čo ich však naopak spájalo bola práve láskavosť, ochota a priateľstvo.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Každý z tých ľudí mi nezištne pomohol a správal sa ku mne ako k priateľovi. Aj napriek tomu, že som bol v ich krajine „len“ cudzinec. Niektorí kvôli mne zmenili svoju pôvodnú cestu, aby ma zobrali na iné pekné miesto. Niektorí mi dali jedlo alebo nápoje zadarmo. Boli aj takí, ktorí ma zobrali k sebe domov a dali si so mnou rodinný obed.
(zdroj: Aleš Tvrdý)Aj napriek tomu, že som na svojej ceste po Novom Zélande nevidel všetko, čo som chcel, tak som presvedčený o tom, že to bol jedinečný a krásny výlet. Rozhodnutie, ktoré som si vybral sa ukázalo nielen ako správne, ale dokonca také, podľa ktorého sa riadim odvtedy až doteraz.
Autor: Aleš Tvrdý