obyvateľmi sa nachádzajú
5 kilometrov severne od Zlatých Moraviec. Sú výraznou a jednou
z najznámejších obcí svojho regiónu. Prispieva k tomu jej história, ale aj zaujímavo využité prírodné
prostredie.
Medzi najzaujímavejšie lokality obce jednoznačne patrí park, ktorý založili ešte v minulom storočí a spolu s kaštieľom tvoria zaujímavý celok. Park vyniká najmä rôznymi cudzokrajnými listnatými i ihličnatými drevinami. Na park prirodzene nadväzuje priľahlý les.
Okolie Topoľčianok má poľovnícku tradíciu. Okolité lesy boli veľmi priaznivé pre založenie obory začiatkom minulého storočia Habsburgovcami. Z tohto obdobia je zachovaný aj poľovnícky zámoček neďaleko kaštieľa. Pre zaujímavosť, obora s nielen jeleňou zverou sa nachádza na severe Topoľčianok a zaberá plochu až 11 000 ha. Za zmienku stojí aj malá zubria obora, v ktorej dnes žije 12 zubrov. Je vyhlásená aj za štátom chránené územie.
Poľovníctvo sa v tejto oblasti uchovalo až do týchto dní, z minulosti sa zachoval však aj chov koní. V národnom žrebčíne sa chová plemenný Lipican, Arab, Hucul a Anglický plnokrvník.
Prvá písomná zbierka o Topoľčiankach pochádza z roku 1293 ako jeden z majetkov kližského benediktínskeho kláštora. Neskôr v 14. storočí patrila obec hradu Tekov. A jedna z dominánt obce - kaštieľ - sa prvýkrát spomína v roku 1535. Predpokladá sa, že to bol jednoduchý dom, ktorý jeho majitelia po stáročia zväčšovali.
Od roku 1561 do roku 1723 boli Topoľčianky sídlom Tekovskej župy a pevnosť hrala dôležitú úlohu v boji proti Turkom. Keďže nebezpečenstvo Turkov stále rástlo, kráľ Leopold rozkázal objekt opevniť palisádami a ohradiť ho priekopou naplnenou vodou.
Niekedy koncom 16. storočia bola obec povýšená na mestečko, ktoré v roku 1659 dostalo právo na dva ročné jarmoky.
V mestečku bol aj výrazný rozvoj remesiel. Väčšina obyvateľstva sa však živila poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a dobytkárstvom.
V polovici 18. stor. získal väčšinu mestečka a panstva ženbou s Teréziou Thavonáth Jozef Keglevich. Keglevichovcom patrilo mestečko až do roku 1848, kaštieľ s veľkostatkom až do roku 1890. Ján Keglevich prestaval kaštieľ v takej forme, v ktorej sa čiastočne zachoval dodnes. Pri prestavbe nechal na mieste starého južného zbúraného krídla postaviť monumentálny klasicistický trakt, ktorý tvoril pri pohľade na fasádu samostatný architektonický celok. Roku 1890 prešiel kaštieľ do rúk Habsburgovcov a v roku 1918 sa stal majetkom štátu a od roku 1923 letným sídlom prezidenta. Od roku 1951 zriadili v kaštieli rekreačné stredisko.
Pri zmienke o Topoľčiankach nemožno zabudnúť na tradičné pestovanie vínnej révy a tu vyrábané vynikajúce vína.
Návštevníkom obce možno odporučiť návštevu okrem iného počas folklórnych slávností v júni, počas jarmokov, ktoré sa tu organizujú trikrát do roka, alebo tiež počas júlovej púte pripadajúcej na nedeľu po sviatku Škapuliarskej Panny Márie. Pripravené v spolupráci so Združením
pre rozvoj a zviditeľnenie miest a obcí Slovenska