SME

Križovatka kultúr. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne

Maroko má v sebe mnoho svetov. Čím viac ich spoznáte, tým väčšmi láka vrátiť sa.

Marakéš, MarokoMarakéš, Maroko (Zdroj: Adobe Stock)

Maroko je krajinou, kde história stále žije v uličkách starých medín, na nádvoriach mešít aj v ruchu tradičných trhov. Každé mesto má vlastný charakter, no všetky spája atmosféra, ktorá je raz hlučná, raz pokojná.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je to len tým, čo vidno na prvý pohľad, ale aj tým, čo v krajine zostalo po stáročiach pohybu, výmeny a vplyvu. V Maroku sa stretol arabsko-islamský svet, berberské obyvateľstvo severnej Afriky a neskôr aj európsky kolonializmus a každý z týchto smerov tu zanechal niečo podstatné. Arabčina sa strieda s berberčinou a francúzštinou, v jednej uličke sa predáva korenie ako pred stovkami rokov, v druhej sa podáva espresso pod secesným balkónom.

Krajina však nie je len o mestách. Atlas má lesy voňajúce cédrom, údolia tiahnuce sa medzi horami a kaňony, ktoré prekvapia rozlohou aj tichom. Južnejšie scenéria mení charakter, svahy ustupujú, piesok preberá hlavnú úlohu a duny vytvárajú obraz, ktorý zostáva v pamäti ešte dlho.

Kráľovské mestá Maroka

Niektoré sú rozľahlé, iné pripomínajú bludisko. Niekde sa ráno začína spevom muezzína, inde kávou na terase s výhľadom na Atlantik. Mestá v Maroku si vás získajú vôňou korenín a ruchom trhov, iné zasa prekvapia pokojom a mestskou eleganciou.

Hlučný, farebný a plný kontrastov. Trhovisko, palácové záhrady, uličky mediny aj široké bulváre s novou architektúrou pripomínajú, že Marakéš patril medzi dôležité cisárske centrá.

Súkromie nájdete za múrmi riadov, no o pár krokov ďalej sa ulica rozbúri vôňami, krikom predavačov a davom, ktorý sa mieša medzi stánkami. Tradičné trhy sú stále miestom, kde sa nakupuje, zjednáva, debatuje. V starých štvrtiach sa dá bezcielne túlať celé hodiny s istotou, že vás aj tak vždy niečo zastaví – výklad s koreninami, ozdobné mosadzné lampy, čajovňa v tieni, kam nezájde ani poludňajšie slnko.

Námestie Djemaa El Fna žije od rána, no skutočný obraz získa až večer. Objavia sa stánky s jedlom, vo vzduchu cítiť grilované mäso, objaví sa prvý rozprávač, pouliční zabávači, hudobníci. Miesto sa premení na živé divadlo pod holým nebom.

Casablanca je modernejšia, priam mestskejšia než by ste v Maroku čakali. Ruch ulíc má tempo veľkomesta, na križovatkách pískajú policajti a autá sa tlačia vedľa seba bez zjavného poriadku. Zároveň má mesto nádych západu, rovné bulváre, výškové budovy aj architektúru ovplyvnenú francúzskym urbanizmom.

Rytmus v Casablance udáva Atlantik. Na nábreží La Corniche sa miestni aj návštevníci zastavujú počas celého dňa na rannú kávu, popoludňajšiu prechádzku aj večeru pri západe slnka. Kaviarenská kultúra tu má pevné miesto, a hoci mesto nepôsobí turisticky, vie si návštevníka získať. Dominantou je mešita Hassana II., postavená priamo na brehu mora, s minaretom, ktorý sa týči 210 metrov vysoko – najvyšší v Afrike. Mešita nie je len architektonickým divom, ale aj ukážkou toho, ako sa v Casablance prelína súčasnosť s tradíciou.

Rabat ukazuje inú tvár Maroka. Hoci pôsobí pokojnejšie, no stále nesie znaky hlavného mesta. Ulice sú usporiadanejšie, doprava plynulejšia a celé mesto má akýsi pokojný rytmus, ktorý sa v Marakéši či Casablance hľadá ťažšie. Staré mesto má autentickú atmosféru, v novej časti zasa sídlia inštitúcie, ambasády a moderné štvrte. K najznámejším miestam patrí nedostavaný minaret Hassanova veža, ktorý mal byť súčasťou najväčšej mešity v islamskom svete, no aj tak zostáva jednou z najvýraznejších dominánt. Neďaleko stojí mauzóleum, ktoré je miestom odpočinku marockého kráľa Mohameda V., a je otvorené verejnosti.

Za masívnymi múrmi pevnosti Kasba Oudaya sa ukrýva pokojná štvrť s bielomodrými domami, kamennými uličkami a výhľadom na ústie rieky Bou Regreg. Pôsobí skoro stredomorsky, je tichá a mimoriadne fotogenická.

Púštne scenérie

Stačí sa vzdialiť od miest a krajina začne meniť farby aj rytmus. Južným smerom sa spev muezzínov vytráca a pribúda ticho, ktoré naruší len vietor, štrk pod nohami a občasné mekanie kôz. Marocká púšť sa mení v závislosti od regiónu, nadmorskej výšky aj ročného obdobia.

Najznámejšie piesočné duny ležia v oblasti Merzouga pri Erg Chebbi a v širšej oblasti okolo Zagory. Práve sem mieri väčšina tých, ktorí chcú zažiť prenocovanie pod hviezdami, jazdu na ťave alebo prechod džípom cez kamenisté úseky. Niektoré časti sú pusté a drsné, iné prekvapia oázami, ktoré sa objavia doslova uprostred ničoho.

Tí, ktorí nemajú čas cestovať hlboko na juh, smerujú do Agafay len hodinu cesty z Marakéšu. Hoci nejde o klasickú piesočnú púšť, jej krajina má podobný účinok: ticho, otvorený horizont a zvlnený terén, ktorý sa mení s dopadajúcim svetlom. Rána sú tu ostré a svieže, na poludnie sa vzduch takmer nepohne a večer sa krajina sfarbí do zlatohneda. Výhľady na zasnežené štíty Atlasu v diaľke dodávajú miestu zvláštny kontrast.

Atlantik a Agadir

Pobrežie Atlantiku nie je pokojné. Vlny sú silnejšie, vietor výraznejší a vzduch slanší než na Stredozemí. Pôsobí skôr dravo a osviežujúco. Na prvý pohľad pripomína severnejšie časti Európy, no stačí pár krokov do prístavu, a podľa vône grilovaných sardiniek či miestnych rybárov je jasné, že ste stále v Maroku.

Najväčším prímorským strediskom je mesto Agadir, ktoré po ničivom zemetrasení v 60. rokoch vyrástlo nanovo. Namiesto úzkych medín má široké bulváre, moderné hotely a dlhú promenádu pozdĺž piesočnatej pláže. Pláž sa tiahne do diaľky, rovná a prístupná, ideálna na ranný beh, prechádzku aj celodenné leňošenie.

Aj atmosféra je uvoľnenejšia než v iných marockých mestách a dni tu plynú pomalšie. Ráno patrí káve a čerstvým croissantom, popoludnie morským plodom a podvečer prechádzkam, keď sa promenáda zaplní miestnymi rodinami aj turistami, ktorí si prišli oddýchnuť.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  2. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  3. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  4. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  6. Domáce poistenie v dobe nárastu extrémov počasia a škôd
  7. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje
  8. Urobte krok k štúdiu, ktoré premení vašu vášeň na profesiu.
  1. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  2. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  3. Invázne rastliny ako superpotraviny
  4. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  5. Keď tankovaním získate viac než len plnú nádrž
  6. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  7. OTS: Stanovisko LESY SR k tvrdeniam politickej strany Demokrati
  8. Tento recept na svieže letné občerstvenie si nenechajte ujsť
  1. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete 6 952
  2. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 3 133
  3. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne 3 084
  4. Čistenie detských zubov ako boj? Rodičia opisujú, čo im pomohlo 2 883
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie 2 767
  6. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom 2 696
  7. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár 1 966
  8. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes 1 771
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Irena Šimuneková: Čriepky z Bojníc
  2. Pavel Baláž: V Bologni si vykrútite krky - pri pohľadoch na vysoké veže
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  5. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  8. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  1. Monika Albertiová: Máme po puči 14 540
  2. Ivan Mlynár: Matúš Šutaj Eštok, na konci dňa hlboké ospravedlnenie Hamranovi, Spišiakovi a čurillovcom stačiť nebude 13 297
  3. Ivan Čáni: V Smere seno nežerú. Tomu verím. 9 836
  4. Grácz Ján: Krátky oznam pre všetkých národovcov. 8 903
  5. Věra Tepličková: Rýchla chôdza možno už len s evidenčným číslom 7 383
  6. Ján Valchár: Keď Rusku ide karta, tak ešte jeden blog 7 248
  7. Ivan Čáni: Smer SSD sa definitívne sám spláchol na úplné morálne a ľudské dno, odkiaľ sa už nedá vynoriť. 6 914
  8. Martin Fronk: Divín: Obec, kde sa sprievodkyne červenajú a umenie visí aj na stenách, nielen vo vzduchu 6 202
  1. Marcel Rebro: Summit na Aljaške: Trumpova show, Putinova propaganda, Ukrajina bokom
  2. Roman Kebísek: Slovák Pilárik vybudoval r. 1679 v Nemecku kostol pre exulantov. Stojí dosiaľ
  3. Věra Tepličková: Gruzínci sú už z obliga, za všetko teraz môžu Plaváková a Šimečka
  4. Věra Tepličková: Pozrieť sa bez hnusu do zrkadla by mali vedieť aj šaškovia
  5. Marcel Rebro: Z hľadiska vyššieho princípu: Prečo posielame Ukrajincom drony
  6. Radko Mačuha: Fico má nový slogan pre PS - poslušné slovensko.
  7. Marcel Rebro: Nezlomné deti padlých hrdinov ďakujú nezlomným Slovákom
  8. Věra Tepličková: Rýchla chôdza možno už len s evidenčným číslom
SkryťZatvoriť reklamu