SME
Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Pompeje: Mesto potrestané bohmi

Ak sa ocitnete v Neapole, Pompeje si jednoducho nemôžete nechať ujsť.

Pompeje a Vezuv v pozadíPompeje a Vezuv v pozadí (Zdroj: www.pixabay.com)

Máloktoré mesto sveta je tak dokonalou ukážkou života starovekého Ríma ako práve Pompeje, ležiace neďaleko Neapolu v tieni majestátneho Vezuvu. Ten sa už dlho na mesto pozeral a videl všetko, čo sa v ňom odohralo od jeho narodenia až do dňa, kedy Pompeje pochoval. Dnes tu stoja fantastické ruiny, v ktorých akoby sa život zastavil len pred nedávnom. Ak sa ocitnete v Neapole, toto miesto si jednoducho nemôžete nechať ujsť.

Osudový Vezuv

Svet starovekých Pompejí leží len necelú hodinku od Neapola. Tá hodina však znamená niekoľko storočí a neapolský chaos sa tu vymení za ticho a pokoj zabudnutého mesta. Dva svety, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, no predsa sú vedľa seba a spája ich nesmrteľný Vezuv.

Tak, ako sa na neho dnes pozerajú Neapolčania, ho pred dvomi tisíckami rokov sledovali obyvatelia Pompejí. Teda až to onoho osudného dňa 24. augusta roku 79 za vlády cisára Tita, kedy sa Vezuv zatriasol, zahromžil, nebo sa zatiahlo a odrazu z neho padali kusy kameňov a z hory sa na mesto valila nezadržateľná láva s dávkou sopečného popola.

Kto mohol utekal, no nie každému sa to podarilo a mesto stíchlo. Zabudlo sa na neho, stratilo sa z máp, spomienky na neho vybledli a o pár stoviek rokov si na Pompeje už nikto nespomenul. Až koncom 16. storočia sa pri kopaní kanálu objavil pred architektom Domenicom Fontanom svet starovekých stôp, ktoré sa neskôr premenili na Pompeje. Zrodila sa legenda.

Na rímskom Fóre

Človek pri cestovaní Talianskom natrafí na nespočetné množstvo starovekých ruín. Krajina je nimi doslova posiata a čoskoro získate pocit, akoby tu všetko vyrástlo na bývalých rímskych cestách, chrámoch či domoch.

Pompeje sú aj napriek tomu unikátnym miestom, ktoré by mal človek za život aspoň raz vidieť. Majú svoju modernú tvár s obchodmi, reštauráciami, podnikmi či veľkým kostolom, ale dvetisícročné ruiny sú tým skutočným magnetom.

Vojdite dnu a na niekoľko hodín budete cítiť ako okolo vás pulzuje ten fascinujúci svet, z ktorého budete nadšení. Stačí len pár krokov zaprášenou ulicou a ocitnete sa v srdci niekdajšieho mesta. Rímske Fórum posiali najdôležitejšie stavby Pompejí a práve tu sa odohrávali tie najdôležitejšie udalosti.

Pred Bazilikou sa konalo každé ráno trhovisko plné zeleniny, ovocia, rýb a v jej útrobách sa na súde preberali právne formulky a hádalo sa tu pred sudcom o mnohé malichernosti.

Na všetko dohliada Apolónov chrám, kde dodnes stojí socha obľúbeného boha, ktorému robí spoločnosť krásna Diana. Apolón akoby chcel vystreliť svoj magický šíp, ale čas mu ho vzal, tak mu zostali len prázdne ruky. Z chrámu zostali dva stĺpy, ale aj vzácne slnečné hodiny stojace nad rímskym oltárom.

Stačí pootočiť hlavu a panorámu dokresľuje Vezuv. Odvšadiaľ ho je vidieť. Má vôbec výčitky svedomia za to čo spravil? Naše generácie mu môžu ďakovať, pretože vďaka nemu cestujeme v čase, ale rímske Pompeje ho preklínajú.

Prázdne Fórum zdobili sochy a busty cisárov. Hoci za života mesta sa ich veľa na cisárskom stolci nevystriedalo. Ak ste spravili niečo významné pre mesto, aj vy ste sa tu mohli objaviť a mnohí to využili. Pod krásnym stĺporadím kráčajú turisti z celého sveta a sprievodcovia sa predbiehajú v príbehoch. O nich koniec koncov Pompeje sú.

Starovekými ulicami Pompejí

Na konci rímskeho Fóra, za chrámom božského Jupitera a oblúkom cisára Caligulu, sa mesto rozleje smerom k sopke. Na Pompejách je fascinujúce, že nielen najznámejšie monumenty sú zaujímavé, ale takmer všetko, na čo natrafíte, vás dokáže nadchnúť. Aj obyčajná ulica či dom.

Kamenné ulice nepatria medzi najpohodlnejšie a sem tam ich dokonca pretínajú vysoké kamene, slúžiace ako prechody pre chodcov. Ak sa pozriete pozornejšie, všimnete si dokonca vyjazdené koľaje od vozov. Muselo by byť poriadne nepohodlné natriasať sa mestom, ale kto z nás by si to dnes aspoň na chvíľku neskúsil?

Miestna taverna je naplnená tichom storočí. Kedysi sa tu stretávali ľudia na jedle, ktoré by sme dnes nazývali streetfoodom. Z veľkých hlinených nádob, zapustených v zemi, sa podávala špecialita Pompejí, omáčka zvaná garum z fermentovaných a nasolených rýb a k tomu čerstvé bochníky chleba, nátierky z byliniek či syru či jednoduché kaše. Víno tu tieklo potokom a mnohí ho pili ako vodu. Práve Pompeje zakonzervované v čase nám povedali toľko unikátnych vecí z bežného života obyčajných ľudí.

Ulica ústí do niekoľkých domov. Stačí vojsť a odrazu ste v záhradke či malom nádvorí medzi stĺpmi, za ktorými sa ukrývajú nádherné fresky. Za tými najkrajšími ešte musíte chvíľku kráčať, ale zimomriavky budete mať už teraz. Mnohé vily ponúkali na ten čas poriadne luxusný život. Striekajúca fontána, mozaiky, fresky, služobníctvo a najlepšie jedlá z exotických krajín. Mnohí Rimania sa radi nechávali rozmaznávať.

Vila naplnená tajomstvom

Jedna z hlavných ulíc pozvoľna končí a domy vystriedajú náhrobky či kamenné stély s latinskými nápismi. Svet mŕtvych Rimania vždy oddeľovali od mesta a aj preto stojí slávna Via Appia až za hradbami večného Ríma.

Okázalé náhrobky sa striedali vo výstrednosti. Kým niektoré zdobia sochy, po ktorých by chmatlo nejedno svetové múzeum, iné si vystačia s reliéfmi zachytávajúcimi kedysi živé postavy či rôzne božstvá. Nedajte sa však zmiasť tým, že by tu mesto končilo, pretože stačí pokračovať ďalej a za úrodnou kampánskou krajinou sa objaví najznámejšia rímska vila Pompejí.

Už jej meno Villa dei Misteri alebo Tajomná vila (či Vila Mystérií) napovie, že to bude stáť za to. Tu, na konci Pompejí. si človek uvedomí blízkosť Vezuvu. Oblaky začínajú zahaľovať jeho špičku do snehobielej vaty akoby sa chcel stratiť.

Dodnes nevieme, komu presne vila patrila, no jedno je isté. Nemal núdzu o financie. Pred dvetisíc rokmi patril tento príbytok medzi tie najluxusnejšie v celom meste.

Prítmie hlavnej miestnosti znásobuje atmosféru a pred očami sa objavia unikátne fresky. Nie jedna či dve, ale celá stena posiata tými najdokonalejšími ukážkami rímskeho maliarskeho umenia prvého storočia. Maľby znázorňujú rituály prepojené so svadbou a nechýba tu ani Silén, malý Dionýzos či dokonca dospelý Dionýzos so svojou nevestou Ariannou a tiež tajomná bohyňa ozdobená zlovestnými, čiernymi krídlami.

Chlieb a hry

Neďaleko centra mesta z roviny vyrastie obrovský amfiteáter typický pre rímske mestá. Kedysi sa tu odohrávali gladiátorské zápasy či iné predstavenia v duchu stále živého hesla „chlieb a hry“. Postavili ho ešte v 1. storočí pred Kristom, pretože Pompeje existovali dávno pred finálnou skazou. Miestny amfiteáter dokonca predbehol slávne Koloseum a patrí tak medzi najstaršie v dnešnom Taliansku.

Sadnite si na kamenné sedadlá a nechajte na seba pôsobiť jeho atmosféru a monumentalitu. Amfiteáter si aj v modernej dobe zaspomínal vďaka koncertom na to, aké to bolo privítať u seba davy ľudí. Kedysi sa ich sem pomestilo niekoľko tisícok. Pompeje pred výbuchom obývalo takmer 20 000 ľudí a veľkej väčšine z nich sa podarilo katastrofu prežiť.

Hry v rímskom svete strieda umenie, a tak tu svoje miesto má aj malé a veľké divadlo. Kým Gréci ich pracne vytesávali do hôr a terénu, tak Rimania si až tak veľmi hlavu nelámali a často svoje divadlá stavali priamo na rovine. Niektoré kamenné sedadlá ešte nesú mená „permanentkárov“, no herci s tragickými či komickými maskami sa stratili.

To, že Rimania si vedeli užívať život, si všimnete aj v miestnych kúpeľoch. Medzi tie najväčšie patrili Stabijské kúpele a hoci sa nám môže zdať, že išlo len o kúpeľ či oddych, nie je to celkom tak. Tu v Pompejách sa v kúpeľoch dialo všetko. Stretávali sa priatelia, dohadoval sa biznis, kuli sa intrigy, vznikali tu príbehy a okrem iného ste si tu očistili telo aj ducha. Rimania tu trávili hodiny a hodiny, pretože ich vnímali ako miesto spoločenských stretnutí či dokonca radovánok.

Dnu vás obklopia mozaiky s morskými potvorami, rybami či bohmi, spájajúcich sa s vodou. Prvá miestnosť bola naplnená studenou vodou, vedľa vlažnou a napokon horúca voda plná pary na spôsob sauny. To všetko pred dvomi tisíckami rokov.

Alexander Veľký alebo Venuša

Po niekoľkých hodinách túlania sa starovekým svetom stále nemáte dosť. Čas tu beží akosi rýchlejšie, pretože sa okolo vás neustále niečo zaujímavé deje. Už ste odfotili dvesto fotiek a prst na spúšti vie, že ich ešte niekoľko desiatok pribudne.

Chcete sa stretnúť s Alexandrom Veľkým? Nie je problém. V Pompejách sa síce nikdy nezastavil, ale jeho popularitu dokazuje Faunov dom, kde objavíte obrovskú mozaiku Alexandra v súboji s perzským kráľom Dáreiom III.

Ak máte skôr slabosť na ženskú krásu, tak potom je tu Venušin dom s nádhernou maľbou Venuše, akú by závidel aj Botticelli. Ženská krása sa v Pompejách spomína akosi pričasto. Mesto bolo pre pocestných či domácich známe aj svojimi nevestincami. Dodnes sa tu zachovali mnohé erotické výjavy na stenách, ktoré často pobavia návštevníkov.

Určite si všimnete aj niekoľko sadrových odliatkov ľudí. Tie sú spomienkou na tých, ktorých Vezuv v ich vlastnom meste pochoval. Dodnes sa odhaduje, že sopečný prach s lávou zhltol okolo 2000 ľudí, teda približne 10 percent populácie vtedajších Pompejí.

Na niektorých miestach sa archeológovia museli prekopať až do hĺbky 4 či 6 metrov, aby mesto vydalo svoje poklady. Nehovoríme o zlate či drahých kovoch, ale o poznaní, ako sa vtedy žilo a to je často nevyčísliteľné.

Pompeje sú unikátnym miestom. Krásne ich vystihuje aj výrok talianskeho milovníka Goetheho: „Vo svete sa prihodilo už veľa nešťastia, ale málokedy také, ktoré by potomkom prinieslo toľko radosti“. Aj o tom sú Pompeje. Nenechajte si ich ujsť, pretože ak sa nimi raz prejdete, nikdy to neoľutujete.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  2. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  3. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  4. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  5. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  6. Odpady nad zlato
  7. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  8. Znalec slovenského brandy
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  1. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  2. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  3. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  4. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  5. Odpady nad zlato
  6. Schneider Electric má podporiť VELUX v uhlíkovej neutralite
  7. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  8. Znalec slovenského brandy
  9. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  10. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 163
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 482
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 262
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 595
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 3 464
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 969
  7. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 2 876
  8. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 572
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 230
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 197
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Adam Valček: Kauza DPB: Predaj vyše stotisíc pokút skontrolujú, toto sú ďalšie pochybnosti
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 16. - Kto objavil Antarktídu - Bransfield, Bellingshausen alebo Palmer?
  2. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  3. Alžbeta Szomolaiová: Zo Stratenej na Havraniu skalu
  4. Blanka Ulaherová: Sobota v údolí Wachau - od Richarda Levie srdce až po šnicľu v žemli
  5. Martin Majzlan: Kirgizsko - Z konského sedla až po pláže Issyk-Kul
  6. Vladimír Benčík: Hanoj – s blížiacimi sa sviatkami lunárneho Nového roku je čoraz veselší a exotickejší
  7. Iveta Bakitová: Poďte so mnou spoznávať známe aj menej známe miesta Talianska
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 14. - Desať zaujímavostí o Antarktíde 2/3
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 24 547
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 17 676
  3. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 8 896
  4. Peter Chudý: Vyšetrovateľov NAKA treba umlčať a naordinovať im leopoldovskú diétu alebo ako nevinný človek môže skončiť za mrežami 6 658
  5. Stanislav Martinčko: Zatýkanie za spevu pápežskej hymny !! 6 041
  6. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 5 343
  7. Tomáš Mihalík: Ľuboš Blaha nechcene priznal, že vakcíny chránia pred covidom 5 343
  8. Marek Mačuha: Boris Kollár preráža dno 3 727
Skryť Zatvoriť reklamu