Dedinka Rička pod pohorím Polonia. FOTO - ČTK
Takmer poldruhamiliónový región Zakarpatsko leží v najzápadnejšom cípe Ukrajiny. Geograficky Zakarpatsko susedí s Rumunskom, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom. Jeho najvýchodnejšie položeným mestom, ktoré stojí za zmienku, je železničný uzol Čop a taktiež Užhorod. Ďalej sú to mestečká a dediny ako napríklad Chust, Mižhirja, Rachiv, Vynohradiv či Nyžni Vorota.
Zakarpatsko bolo v roku 1938 odelené od Československa, čo sa aj negatívne prejavilo na jeho ďalšom rozvoji. Dodnes je známe hlavne svojimi prírodnými krásami, ktoré ho robia vyhľadávaným turistickým cieľom najmä vodákov či turistov nachádzajúcich ešte nedotknutú prírodu. Zakarpatsko však nepatrí k miestam, ktoré by turisti navštevovali v húfoch.
Kostolíky v pralese
Krajina je prepletená množstvom riek. Najdhšími z nich sú Tisa, Boržava, Terebľa, Rika, Uh a Latorica. Nájdu sa tu aj malé horské jazerá, ktoré sú pozostatkami doby ľadovej. K najznámejším patrí Synevyrsk.
Mnohé lesy Zakarpatska doteraz nie sú presne zmapované a chýbajú im značkované turistické chodníky. Ich nedotknutosť z nich vytvorila akési stredoeurópske pralesy.
Vyviera tu viac ako 360 rôznych minerálnych prameňov. Vďaka nim je v zakarpatskom regióne niekoľko desiatok sanatórií, hotelov, ale aj lyžiarskych zjazdoviek, kam v zime chodia hlavne domáci.
Zakarpatsko je bohaté aj na kultúrne dedičstvo a hlavne na dochovanú dávnu architektúru. V Užhorode je nádherný drevený kostol sv. Michala z 18. storočia, ale to je iba mladík v porovnaní s Horjanskou rotundou z 12. storočia, ktorej múry dosahujú hrúbku vyše dvoch metrov.
V centre Užhorodu nájdete aj pevnosť z 10. storočia, ktorá slúžila ako sídlo ukrajinských kniežat. Typickým dreveným kostolíkom je aj mukačevská Cerkva sv. Nikolaja s priľahlým kláštorom.
Drevené kostolíky však nájdete takmer v každej zakarpatskej dedinke. Návštevníkov ohromia svojou ornamentálnou výzdobou, drevenými ručne maľovanými oltármi a celkovou atmosférou.
Pohostinnosť a jednoduchosť
Obe tieto vlastnosti patria k najcharakteristickejším pre obyvateľov Zakarpatska. Dedinka Slavsk leží v malebnej prírode ukrajinských Karpát.
V zime sem prichádzajú lyžiari, ktorí sa večer vyberú z hotelov prijamo do dediny, kde už na nich čakajú typické drevené krčmy. Pije sa tu, samozrejme, silná vodka, ale objednať si môžete aj pivo - ako inak 16 -percentné.
Ďalším miestnym obľúbeným nápojom je kvas. Je to nealkoholický nápoj z kvaseného chleba, ktorý svojou chuťou a farbou pripomína svetlé pivo. Podáva sa aj tradičné jedlo: pečená baranina, šašlik, boršč so smotanou a zajedá sa čiernym chlebom. Zakarpatsko je krajinou pastierov, a tak na stole nechýba čerstvé mlieko, smotana, syr.
O šťastí možno hovoriť, ak sa návštevníkovi zakarpatského vidieka podarí zhliadnuť tradičnú svadbu. V tomto regióne žijú huculi, čo sú horali s vlastnou kultúrou a dialektom. Známi sú svojimi drevenými trúbami, dlhými vyše päť metrov. Zvolávalo sa nimi v prípade nebezpečenstva, ale oznamovali aj iné udalosti.
Odev žien je bohato vyšívaný. Muži nosia vyšívané košele, vestu a tradičný maličký klobúčik. Zaujímavý je svadobný tanec. Striedavo muži a ženy stoja tvárou otočení rovnakým smerom a pohybujú rýchlo nohami na mieste.
Napriek tomu, že tento kraj nebol nikdy bohatý, domáci sú neuveriteľne pohostinní. My sme skončili ako čestní hostia práve na miestnej svadbe.
FOTO - AUTOR
Ako do Zakarpatska
Doprava: Do ukrajinského regiónu Zakarpatsko sa dostanete priamo z Bratislavy medzinárodným rýchlikom Bratislava - Kyjev. Cena lístka do Užhorodu je približne 1200 korún. Lacnejším variantom je cesta do Užhorodu autobusom z Prešova či Michaloviec (lístok stojí približne 200 korún), odkiaľ vás vlakový lístok do neďalekého Mukačeva či mestečka Chust bude stáť okolo 10 hrivien (asi 70 korún).
Víza: Od 1. mája do 1. septembra platí bezvízový styk pre občanov Slovenskej republiky.
Mena: 1 hrivna (UAH) - 100 kopijok, 1 UAH = 7 Sk.
Cena vstupného do múzeí a pamiatok: od 3 do 15 hrivien.
V horách nestretnete nikoho. FOTO - AUTOR
Domáci pri cestách predávajú huby, ktorých sú plné lesy. FOTO - ČTK
Autor: TOMÁŠ KICERA