Článok pokračuje pod video reklamou
GENT/BRATISLAVA. Gentský oltár Adorácia mystického Baránka je po Mone Lise v parížskom Louvri jedno z najznámejších umeleckých diel stredoveku.
Vďaka rozsiahlej práci reštaurátorov dostáva takmer 600 rokov od svojho vzniku pôvodnú podobu. „Môžme povedať, že sa to rovná znovuobjaveniu Sixtínskej kaplnky po reštaurovaní Michelangelovho stropu,“ hovorí reštaurátorka Marie Postecová z Kráľovského inštitútu umeleckého dedičstva (IRPA) v Bruseli.
Predná strana gentského oltára. (zdroj: wikimedia/cc/)
Prečítajte si tiež: Pred 500 rokmi otvorili Sixtínsku kaplnku. Čítajte „Pôvodné dielo vo Vatikáne bolo ukryté pod nánosom špiny, bolo poškodené a farby vybledli.
Dnes sa s niečím podobným stretávame aj na tomto oltári a máme možnosť sledovať obrodu diela," vysvetľovala reštaurátorka pri prezentácii prvej fázy obnovy.
Oltár si objednal Joos Vijd s manželkou Alžbetou pre rodinnú kaplnku v katedrále sv. Bava v Gente.
Klenot flámskeho umenia od bratov Van Eyckovcov preto obsahuje aj ich portréty na zadnej strane.
Oltár v zatvorenej podobe zobrazuje aj donátorov, ktorý si oltár objednali. (zdroj: wikimedia/cc/)Obnovené časti vrátia do katedrály
Vonkajšie časti oltára sa po štyroch rokoch práce v IRPA vracajú do katedrály sv. Bava v Gente na severe Belgicka.
Hlavnou témou vnútorných dielov oltára je vykúpenie ľudstva Kristovou obetou. Symbolizuje ho Baránok, ktorý bol aj znakom cechu súkenníkov. V čase vzniku bol Gent metropolou obchodu so súknom, vyrábaným z ovčej vlny.
Jednotlivé obrazy obsahujú odkazy na text Apokalypsy, ich interpretácia je v súčasnosti zložitá. Obrazy začal maľovať Hubert Van Eyck, o 12 rokov, v roku 1432, oltár dokončil jeho mladší brat Ján.
Centrálny obraz Klaňanie Baránkovi Božiemu. (zdroj: wikimedia/cc/)Oltár tvorí 24 dubových panelov, osem z nich obojstranne maľovaných. V strednej časti je vysoký 3,5 metra, po otvorení je široký 5,20 metra.
V stredoveku oltár býval zatvorený. Otváral sa len počas veľkých kresťanských sviatkov.
Výnimočné umelecké dielo prežilo niekoľko požiarov, protestanské nepokoje a pokusy o zničenie či odstránenie „nemravných“ častí.
Napoleon jeho časť ukradol do Paríža a nacisti ho chceli venovať Adolfovi Hitlerovi a vystavovať v Linci.
Obrazom sa vracajú pôvodné farby
Reštaurátori pri rekonštrukcii oltára museli odstrániť vrstvu zožltnutého laku. Silná premaľovaná vrstva pochádza zo 17. alebo 16. storočia.
Prečítajte si tiež: Španielka nešťastne opravila fresku. Čítajte „V minulosti boli reštaurátori skôr maliari a prekresľovali celú postavu. Dnes nezakrývame pôvodnú maľbu," cituje Postecovú agentúra AFP. Na odhalenie pôvodnej podoby museli vrchné nátery centimeter po centimetri odstrániť.
„Pozadie bolo jednoliato čierne a pri reštaurovaní sme objavili priestor, svietiace pozadie. Našli sme tu premaľované vrstvy z 15. storočia,“ uvádza reštaurátorka. „Napríklad šaty donátorky boli premaľované na tmavoružovo.
Dnes majú pôvodnú a skutočne jasnú žiarivo ružovú farbu,“ hovorí.
Oltár sa začal reštaurovať v októbri 2012, s rozpočtom 1,26 milióna eur. Druhá fáza sa začína teraz.
Katedrála sv. Bava v belgickom Gente. (zdroj: flickr/cc/Jessica Spengler)Rekonštruované obrazy nahrádzajú fotografie
„Zostáva zreštaurovať celú vnútornú časť. Preto sú dolné dosky oltára v múzeu výtvarného umenia v Gente, kde na začiatku prác vznikla dielňa na reštaurovanie oltára,“ upresňuje Postecová.
Vnútorné dosky zatiaľ nahradili fotografické reprodukcie. Obnovu sprevádza výstava v múzeu Caermersklooster v Gente, ktorá potrvá až do 28. mája 2017.
Vnútro katedrály. (zdroj: flickr/cc/Anna & Michal)Oltár v originálnej podobe by sa mal do katedrály vrátiť v roku 2020, ktorý bude v Belgicku venovaný bratom Van Eyckovcom. Doska „Spravodliví sudcovia" oltáru stále chýba.
Za záhadných okolností zmizla v noci z 10. na 11. apríla 1934 a nikdy sa ju nepodarilo nájsť. Nahradila ju kópia.