Tesne po desiatej hodine večernej sme dorazili na iránsku stranu hraničného prechodu. Striktné ukazovania policajtov a vojakov nám opäť potvrdzujú profesionalitu a neústupčivosť v žiadnom ohľade.
Maťo šoféroval auto, zvyšok tímu musel absolvovať priechod pešo, každý máme teda inú skúsenosť. My naľahko bez batožiny, iba s pasom v ruke sme sa prechádzali labyrintom priechodu a v priebehu desiatich minút sme boli vybavení už aj na tureckej strane.
Maťo zatiaľ ukázal iránskym vojakom auto, tí ho skontrolovali a poslali na tureckú stranu, kde bola už kontrola dôslednejšia, keďže išlo o vstup do krajiny. Po pol hodine sa ale všetci stretávame a plní nadšenia, ako to rýchlo a hladko prebehlo stojíme pred výstupnou bránou.
"Mister, go back" zaznelo nekompromisne od tureckého vojaka. Nieeeeee, zarezonovalo v našom vnútri, pretože kedykoľvek sa máme vrátiť o jeden meter, stojí nás to hodinu nášho vzácneho času.
"Insurance" (poistenie) a ukazuje na auto. Vydýchneme si, nájdeme zelenú kartu, odovzdáme ju a o 23:11 sa na pozdrav "Welcome" otvára brána do Turecka.
Jazda v Turecku je už lahoda
V Turecku sa šoféruje takisto na pravej strane strane, po tisíckach kilometrov naľavo sme sa zotavili na iránskych "pravých" stranách a Turecko je už lahoda.
Navigácia nás vedie smerom k hotelu vzdialenému takmer štyridsať kilometrov, na začiatku mesta odbočujeme podľa inštrukcií doľava.
Na dopravu v Indii sme si zvykli Čítajte V tme ťažšie rozoznávame po obidvoch stranách cesty ploty s ostnatým drôtom, svietia na nás svetlá a nahlas nadávame na tých, ktorí to takto hlúpo nastavili.
Zrazu je krížom cez cestu odparkovaný obrovský obrnený transportér a my zneistieme. Vošli sme do neoznačenej vojenskej zóny, v ktorej sa opatrne otáčame a pozvoľna, pripravení na akýkoľvek zásah vojakov, sa vraciame na hlavnú cestu.
Sledujte postup expedície Vietnamsko.sk
Cesta do hotela už prebehne bez väčších problémov, zoznamujeme sa s policajnými zátarasami, označením jednosmernej cesty pomocou v asfalte uložených ostňov a už sme pri hoteli. Miestny exot kúsok od kontajnera zapaľuje veľkú obývačkovú sedačku a my dúfajúc, že ďalšie na rade nebude naše auto odchádzame na izby.
Na raňajky od rozospatého recepčného čakáme asi hodinu, ale jeho výber miestnych produktov si pochvaľujeme aj v aute, kde sme nasadli okolo desiatej.
Dlho sme v ňom nesedeli, blízky pneuservis nám dal nádej na otočenie z vnútornej strany zodratej pneumatiky z indických ciest. Tam sme totiž spozorovali zmenu geometrie, ale prvá možnosť kde sme to reálne vedeli riešiť, bol až Irán.
Zostávame v Barme, hranice sme nestihli Čítajte Majiteľ pomohol, my sme zaplatili vypýtaných 5 amerických dolárov a spokojne sme pokračovali v našom mesačnom road-tripe.
Turecko, teda aspoň tie časti cez ktoré ideme k Čiernemu moru, je nádherná krajina. Zvrásnenie jednotlivých vrstiev vytvára úžasné scenérie, každú chvíľu chceme stáť, fotiť, filmovať a lietať, veľmi silno nám pripomína Slovensko.
Výborné cesty a čisté mestá
Cesty sú väčšinou vo výbornom stave, mestá sú čisté, výstavba v nich napreduje míľovými krokmi. Naša cesta vedie cez veľké množstvo tunelov, kratších, dlhších. Najdlhší, čo sme si všimli mal takmer 2 km.
Exoticky znejúce názvy tunelov, ako Üzkürtun Tüneli, vodné priehrady, ktorú lemuje horská cesta, a zapadajúce slnko pôsobí famózne. Máme radosť v akej časti krajiny sa nachádzame.
Expedícia sa nezačala podľa plánov Čítajte Podvečer pred príjazdom do prímorskej oblasti nás v meste Ketençukuru mávnutím ruky posúva vpred policajno-vojenská kontrola.
Keď zblízka zbadajú na našom aute značky, okamžite svoje rozhodnutie menia, ozbrojený vojak nám skáče do cesty a zastavujú nás na kontrolu pasov.
Čudujú sa vízam z predošlých krajín, počujeme len udivené: "Pakistan?" Pýtajú sa na naše zamestnania a po pár minútach nás s úsmevom posielajú ďalej.
Jednu vec robíme pri kontrolách automaticky: zasvietime v interiéri svetlo /samozrejme večer/, stiahneme okná na tej strane odkiaľ sme "vyšetrovaní" a milo s úsmevom pozdravíme "Dobrý večer." Funguje to na sto percent, nikde sme problém nemali, v Pakistane sme to dopĺňali aj vrúcnym obojručným podaním ruky.
Hotel ktorý sme si vytipovali cez internetový portál booking.com je asi 50 metrov od brehu Čierneho mora, cena je priaznivá, tak sa ideme ubytovať. Cena z portálu už neplatí, dajú nám omnoho vyššiu, ale Peťo sa nedá a razantne dohodne cenu ešte lepšiu ako bola na internete. Izby sú pekné, čisté, výhľad bude ráno priamo na more.
Rovno pred hotelom je stánok s pivom. Večera v reštaurácii s rybami na pešej zóne uzatvára dnešný deň a spolu dávame Turecku veľké vyspelé a čisté plus.
Expedícia Vietnamsko 2016
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chcela dokázať, že zvládnu cestu z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní. Čelili viacerým problémom a svoj plán už asi nestihnú. Sledujte ich cestu.
Už sú len štyria na ceste autom a bez motorky. Teraz sú v Iráne a domov to je ešte ďaleko. Budú ich zážitky za to stáť?
Cesta sa uskutočňuje aj vďaka vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel.
Autor: vietnamsko.sk
