Už ráno sa ukázalo, akí sú ľudia v Iráne. Noc v hoteli sme strávili s tým, že ráno pôjdeme do centra mesta Bam, a skúsime vymeniť nejaké doláre či eurá za rialy. K tomu sme sa však nedostali. Pri balení batožiny do auta sa okolo nás zišiel celkom slušný dav.
Hostia a zamestnanci hotela sa nás neustále vypytujú odkiaľ sme, čo tu robíme, kam ideme. S úžasom na tvárach počúvajú, keď im vysvetľujeme cieľ našej cesty, 15.000 kilometrov za 30 dní, na vlastnom aute, naprieč Áziou. V skratke dodávame aj situáciu s hotelom, a hneď sa zopár z nich ponúkne, že oni nám peniaze radi zmenia hneď.
Ešte pred tým, než zjednávame pomer dolár - rial, dostávame do rúk presne toľko, koľko nám včera z ceny hotela chýbalo. Protihodnotu v dolároch, ktorú im dávame odmietajú so slovami, že sme ich hostia.
Pokračujeme, už len štyria... Čítajte Prekvapení vyjednávame pomer na zmenu väčšieho množstva, a keď súhlasia s výmenou výhodnejšou ako tou, ktorú sme robili včera, meníme si hotovosť, ktorá by nám mala vystačiť na celý náš pobyt v Iráne.
V meste Bam sa nachádza jedna zo svetových pamiatok UNESCO, najrozsiahlejšia stavba z nepálenej hliny. Chceli by sme si spraviť zopár záberov zo vzduchu, a tak anglicky nehovoriacemu strážnikovi ukazujeme našu "lietajúcu hračku".
Vyberá mobilný telefón a za pár sekúnd nám ho núka do rúk, hovoriac: "English". Nevedno s kým presne, ale dohadujeme si podmienky letu a o chvíľku je už náš dron vo vzduchu. Stavba je rozsiahlejšia ako sme si predstavovali, sme veľmi radi, že máme možnosť vyhotoviť aj takéto zábery. Za pár minút je dolietané, a vyrážame na cestu.
Jednu záhadu sme zatiaľ nerozlúskli. Akým spôsobom si vojaci a policajti zvolia, či nás cez checkpoint pustia mávnutím, alebo nám prezrú batožinu. Každých približne 100 kilometrov prechádzame kontrolným bodom.
Niekedy nám stačí spomaliť, usmejeme sa, kývneme na pozdrav a ideme ďalej. Inokedy je kontrola veľmi dôkladná, začíname pasmi, končíme rozbaľovaním batožiny.
Konečne na ceste Čítajte Aj napriek takýmto zastávkam sme odkrojili zo zostávajúcich kilometrov poriadny kus. Kvalitná vozovka a málo áut na cestách kvôli štátnemu sviatku Tasu’a nám umožnili precestovať vyše 1 000 kilometrov.
Samotná cesta je niekedy uspávajúca, medzi mestami je krajina pustá, suchá a jednofarebná a diaľnice rovné a monotónne.
Sledujte postup expedície Vietnamsko.sk
Na takýchto kvalitných cestách sa prejavia aj menšie problémy s autom, ktoré sa nám za predošlých 10 tisíc kilometrov podarilo nazbierať. Geometria zadnej nápravy sa po ťažkom teréne v Indii ozýva najviac.
Zastavujeme na niekoľkých odpočívadlách a dúfame, že nájdeme otvorený aspoň jeden autoservis. Šťastie nemáme na žiadnom z nich a ani v cieli našej dennej etapy. Po príchode na hotel sa Vlado s Ferom púštajú do práce.
Z Kambodže do Laosu Čítajte Okrem šťastia pri hľadaní nemáme ani nástroje. Na tento druh opravy sú jednoducho priveľké, aby sme si všetko viezli so sebou. Aj napriek macgyverovským schopnostiam Vlada sa problém so zadným kolesom nepodarilo odstrániť.
Pýtame sa recepčnej, či by nám vedela poradiť, kde sa v okolí môžme navečerať a že dávame prednosť lokálnej stravy.
Aj teraz dostávame odpoveď: "všetko je zatvorené kvôli sviatku”. Odporúča nám skúsiť maličké potraviny na druhej strane cesty.
Kým sa vrátime s rybacími konzervami a chlebom, na recepcii nás čaká teplá večera. Akékoľvek množstvo peňazí za objednané a donesené jedno odmietajú. Ľudia sú tu neuveriteľní.
Expedícia Vietnamsko 2016
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chcela dokázať, že zvládnu cestu z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní. Čelili viacerým problémom a pri svojom pláne viackrát improvizovali. Sledujte priebeh ich cesty aj naživo.
Už sú len štyria na ceste autom a bez motorky. Teraz sú v Iráne a domov to majú ešte ďaleko. Budú ich zážitky za to stáť?
Cesta sa uskutočňuje aj vďaka vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel
Autor: vietnamsko.sk