Ranný odchod s ozbrojenou Levies eskortou nám dáva nádej, že ešte dnes prejdeme pakistansko-iránskou hranicou, ktorá je otvorená medzi 8:00 - 16:00. Ideme presne podľa tempa, ktoré nám udávajú naši ozbrojení priatelia a po absolvovaní 294 kilometrov rôznych povrchov sa ocitáme priamo na hranici tesne pred dvanástou hodinou pakistanského času.
Posledné tri kontroly nás v priebehu hodiny posúvajú vpred na iránsku stranu. Máme pocit, že sme v inom svete, všetko je tu také kultivované a čisté, že sa cítime ako naspäť v Európe. Ihneď nám ponúkajú vodu.
Konečne na ceste Čítajte Vladovi sa ale zacnie za priateľskými gestami z Pakistanu. Za priamosťou, s akou poctivo vybavujú všetky povinnosti z hlineného kontrolného postu. A aj na čaj, ktorý sme dostali na jednom kontrolnom stanovišti do špinavých šálok, ale so cťou, že nás môžu ponúknuť.
V Iráne je cítiť profesionalitu, ale zároveň aj odmeranosť. Všetko má svoje pravidlá a nič sa nedeje bez kontroly a presného postupu. Naša batožina putuje kompletne z auta von, každé zariadenie musí byť vyskúšané, či to náhodou nie je zneužitá atrapa.
Sme ubezpečovaní, že to čo sa deje v Pakistane, v Iráne určite nehrozí. Žiadne eskorty, žiadne kontroly a máme sa tešiť na ich krásnu krajinu.
TukTuk zoženie všetko Čítajte Po približne dvoch hodinách sa konečne dostávame preč z hraničných kontrol, pri východe ešte zbadáme bankomat a s nádejou a tromi rozličnými kartami k nemu pristupujeme.
Našim sprievodcom predpokladaný neúspech sa potvrdzuje. Bez peňazí pokračujeme pešo k autu.
Tam nám vojenská eskorta, ktorú podľa predošlých tvrdení vôbec nepotrebujeme, odoberá doklady od auta a naše pasy. Nevzpierame sa, sme na to už naučení z viacerých krajín.
Sledujte postup expedície Vietnamsko.sk
Vyštartujeme a o tristo metrov ďalej zastavujeme na výstupnej hraničnej kontrole, prichádza k nám vojak zo sprievodného auta a požaduje od nás carnet a pasy.
Z Kambodže do Laosu Čítajte Zdesenie v našom aute nabralo neskutočný rozmer, bez pasov a dokladov od auta, ktoré nám zobrali 300 metrov predtým, sa nedostaneme nikam!
Silno argumentujeme, že ich majú oni. Po prezretí ich auta sa to potvrdilo, len oni zabudli, že nám ich zobrali. Následne sa snažíme všetky doklady si ponechať, čím sa strhne vášnivá hádka o to, kto bude mať so sebou naše doklady.
Po desiatich minútach však kapitulujeme, nechávame im pasy a pokračujeme ďalej.
Kontrolné body sú v Iráne vojenské s jemným náznakom priateľstva, stačí sa usmiať a zdvihnúť pravú ruku, v ktorej by nemala byť žiadna technika.
Sú veľmi hákliví na fotografovanie a filmovanie. Samozrejme ak to nerobia oni. Treba si v celej krajine počínať v tomto smere veľmi opatrne. Na každú fotku, alebo záznam je odporúčané sa dopredu pýtať, takže sa tým riadime už od prvého kontaktu s krajinou.
Komplikovaná hranica Laos-Thajsko Čítajte Prichádzame do mesta Zahedan, na čiernom trhu sa nám darí vymeniť americké doláre za iránske rialy v kurze 1:35.000 po dlhých dohadovaniach.
Iránci volajú svoju menu aj "tuman", ktorý je ochudobnený o jednu nulu, takže pri prvej ponuke od veksláka na 3.200 skoro odpadávame.
Keď sa ukáže, že to je vlastne 32.000, tak iba vyjednáme kurz a môžeme ísť jesť.
Tak ako celý čas nášho road-tripu, tak aj dnes uprednostňujeme malú jedáleň na ulici pred luxusnou hotelovou reštauráciou. Grilované kurča, kozia pečienka, paradajky a k tomu skvelý nekvasený chlieb zmiznú zo stola závratným tempom.
V jedálni sa striedajú ľudia a my sme presvedčení, že Peťova voľba bola správna v každom ohľade. Jeho odporúčanie, aby sme chodili jesť iba do tých miest, kde je veľký pohyb ľudí sa už niekoľkokrát ukázalo ako naozaj opodstatnené.
Mjanmarsko. Ide to pomaly, ale je tam krásne Čítajte Po večeri ideme natankovať. Míňame asi piatu pumpu a náš sprievodca stále tvrdí "No diesel", na čo sme znervózneli a informácie o nafte zistené už na Slovensku sa potvrdili. Nafta je problém.
Riešenie je v okrajových štvrtiach miest, kde na pumpách tankujú nákladné autá. Natankovať sa dá iba v prípade, ak máme identifikačnú kartu, ktorú samozrejme nemáme, ale šofér vedľa stojaceho nákladného auta nám požičia svoju.
Natankujeme doplna, 52 litrov a zaplatíme 8 dolárov. Nie je to preklep, platíme OSEM dolárov. Celý vysmiaty nasadáme do auta a smerujeme na mesto Bam, kde máme naplánovanú rannú prehliadku UNESCO pamiatky - Bam Castle.
Expedícia Vietnamsko 2016
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chcela dokázať, že zvládnu cestu z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní. Čelili viacerým problémom a svoj plán už asi nestihnú. Sledujte ich cestu.
Už sú len štyria na ceste autom a bez motorky. Teraz sú v Iráne a domov to je ešte ďaleko. Budú ich zážitky za to stáť?
Cesta sa uskutočňuje aj vďaka vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel
Autor: vietnamsko.sk