Sme vďační za ubytovanie. Napriek istým pochybnostiam nás na chodbu posadený ozbrojený policajt uchránil a my sme sa skvele a bezpečne vyspali. Raňajky sme si kúpili na trhu, samozrejme s ozbrojeným sprievodom, pobalili sme sa do auta a vyrazili na cestu do mesta Kvéta, ktoré leží blízko hraníc s Afganistanom.
Za hranicou mesta nás odovzdali na "check poste" a naša nebezpečno-bezpečná cesta smerom na Irán môže pokračovať. Pomaly stúpame k horám, fotíme a natáčame prírodné scenérie dúfajúc, že budeme môcť aj polietať a priniesť vám zábery z vtáčej perspektívy vďaka našej "lietajúcej hračke", ako sme si ju obozretne nazvali.
Všetky informácie, ktoré sme si pred samotnou cestou zistili jednoznačne hovorili, že akékoľvek lietajúce kamery nie sú v Pakistane povolené. Náš včerajší hostiteľ nám síce povedal, že to nie je problém, ale máme sa spýtať eskorty a nemáme natáčať vojenské alebo policajné objekty.
Ťažko sa to dá splniť. Na každom kroku vidno veľa takýchto jasne identifikovateľných miest a my o konflikty a pobyt vo väzení naozaj nemáme záujem.
Priamo pri jednom kontrolnom bode, kde si nás jedna hliadka odovzdávala druhej, bola úžasná možnosť natáčať v kaňone. Museli sme sa ich na možnosť lietania spýtať.
Vyvolalo to veľa otázok v reči urdu. Nikto z nášho policajného sprievodu nehovoril po anglicky a tak sme sa museli dohovoriť rukami-nohami.
Okamžite po vybalení z obalu, keď zbadali že tá biela vec má štyri vrtule, začali telefonovať. Našťastie výsledkom bolo súhlasné "Dži Dži" a mohli sme vzlietnuť.
Maťo takto bezpečne ešte nepilotoval. Mal okolo seba asi desať policajtov pripravených strieľať s nabitými samopalmi.
Naša cesta zo Sibi cez Kvétu do Taftanu meria skoro 800 kilometrov. Vieme že to nedáme ani so sprievodom, ani bez neho za jeden deň. Väčšina ciest je síce vo vynikajúcom stave, ale nevymeníme bezpečnosť za rýchlosť.
Sledujte postup expedície Vietnamsko.sk
Rovnako ako včerajšie hliadky, aj dnešné sa menia spolu s dopravnými prostriedkami. Takže občas ideme 40 km/h za motorkou a občas 130 km/h za novou Toyotou Hilux.
Ležérne položené automaty AK 47 na kolenách našej eskorty mieria z ich auta smerom von, priamo na nás. Rozprávame sa v našom aute o tom, koho by trafila guľka, keby zlyhala zbraň a vystrelila.
Na každom kontrolnom bode sa musíme zapísať, už sme ich absolvovali asi dvadsať. Museli sme zastaviť spolu so sprievodom aj kvôli tankovaniu. Pumpa má síce rozbité sklo na mechanickom číselníku, ale podľa nášho odhadu meria správne.
Platíme za 52 litrov nafty 2 860 pakistanských rupií, čo je málo cez 24 eur. Spomíname si na Janove slová v bratislavskej pripravke, že pohonné hmoty budú na tejto ceste tou najmenšou záťažou.
Je práve sedem hodín večer, sme spolu s našou trpezlivou policajnou eskortou na modrej Toyote asi 48 km pred mestom Dalbandin.
Radi by sme tam prespali. Nemáme ale žiadne informácie o možnom ubytovaní, nevieme či sa dá vybrať potrebná hotovosť. Toto mesto nám môže ešte spôsobiť v našich plánoch problémy.
Expedícia Vietnamsko 2016
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chcela dokázať, že zvládnu cestu z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní. Čelili viacerým problémom a svoj plán už asi nestihnú. Sledujte ich cestu.
Už len štyria kamaráti na ceste z juhovýchodnej Ázie do Bratislavy autom a bez motorky. Teraz sú v Pakistane a domov to je ešte ďaleko. Budú ich zážitky za to stáť?
Cesta sa uskutočňuje aj vďaka vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel.
Autor: vietnamsko.sk