Konečne sme v Indii. Krajina je stále pomerne hornatá, máme krásne výhľady. Cesty sú však také, že miestami ideme krokom. Bežne chýba aj polovica cesty, pretože je zosunutá po zráze aj na niekoľko sto metrov. Preto pomalšie tempo, nechceme sa tam skotúlať.
Arogancia vodičov nákladiakov nemá zdá sa vrchol, akoby im bolo jedno, či nás vytlačia v ústrety istej smrti. Niektoré zákruty sú čisté blato, úzke a vychodené na jedno auto, ďalej je zosunutá cesta a posádka má výhľad na stovky metrov takmer kolmého zrázu. Nároky na šoférov rastú a sústredenie musí byť maximálne.
Neriadený chaos
V meste je to iná káva. Neriadený chaos bez pravidiel, špina a puch. Z dvoch pruhov urobia šesť, z nich je päť zrazu protismer. To všetko nás baví, treba to zažiť.
Prekvapila nás všadeprítomná armáda. Žiadni chlapci s pištoľami, ale automatické zbrane, kontrolné stanovištia zamaskované sieťami a obohnané ostatným drôtom. Vyzerá to tu ako keby štátu vládla armáda.
Ako cestuje expedícia Vietnamsko.sk
Už dlho sme nechytili žiadny mobilný signál, ani len FM rádio tu nie je. India zjavne cestu na Bangladéš udržuje iba minimálne, zato ju dôkladne stráži.

Náš cieľ na dnešný deň je od nás ešte vyše 250 km, čo je na Slovensku krátky výlet, ale tu je to na dva dni. Skúsime to stihnúť, už aj tak máme veľké meškanie, uvidíme ako sa nám pôjde po tme.
Ideme do nebezpečnej oblasti
Po piatich hodinách jazdy horskou džungľou a štyroch priebežných vojenských kontrolách nás odstavili na checkpointe. Podrobná kontrola a zapisovanie všetkých dokladov nás znervóznila. Okolo stálo asi 15 vojakov so samopalmi.
Po príchode veliteľa nám priateľsky vysvetlil, že oblasť, do ktorej sa chystáme, už nie je bezpečná. Dostali sme jeho telefónne číslo na prípady núdze a vydali sa na cestu.
Po niekoľkých kilometroch sa na motorke začal prehrievať motor a po pár sekundách sa motorka vypla. Hrubú vrstvu blata na celom motore sme bambusom oškriabali, motor po vychladnutí umyli a môžeme pokračovať v nočnom presune.
Čas nás tlačí a nepraje nám, ale nevzdávame sa.
Už sme po kolená zablatení všetci, Jano na motorke to prechádza relatívne s prehľadom, ale s autom to nie je vôbec jednoduché.
Keď sa zdá, že sme s najväčšej jamy von, o 50 metrov je ďalšia, hlbšia, mokrejšia. Podľa domácich nás to čaká ešte 5 kilometrov. Tak šliapeme vedľa auta a kričíme si najlepšiu stopu.
Blato, blatko, hlboké a hnusné nás obklopuje z každej strany. Zapadnuté kamióny pred nami to vzdali, autom popri nich neprejdeme. Motorka by zrejme prešla, Jano bojuje statočne, ale nemá zmysel sa v tejto oblasti rozdeliť. Vyjazdené koľaje sú miestami meter a pol hlboké a plné kameňov a bahna.

S pomocou armády sa cesta pred nami začína čistiť. Síce žiadnu techniku nemajú, ale koordinujú vodičov, pretože sami potrebujú prejsť. Podarilo sa im presvedčiť jedného z vodičov kamiónov, aby zatiaľ najťažšiu časť nacúval a potiahol nás. Ešte 3 kilometre, ale pohli sme sa.
Domáci vodiči sú nekoordinovaní, nedisciplinovaní, pchajú sa do každej medzery bez uváženia. Sme hladní, unavení a frustrovaní.
Trápenie s bahnom a vodičmi trvalo celú noc. Ale sme z toho von. Zničení, zablatení, unavení...
Nemali sme inú možnosť ako ťahať celú noc. Ráno sa z oboch strán kopca rozbehli obrovské nákladiaky, ktoré sa stretli uprostred v najhoršom teréne a myslíme si, že tam strávia aj týždeň. Ak by sme sa na to v noci vykašľali, boli by sme tam teraz spolu s nimi.
Ako cestuje expedícia Vietnamsko.sk
Teraz, kto môže, dospáva a snažíme sa dostať na hranicu s Bangladéšom. Ak tam budú také cesty, ako sme išli včera, meškanie sa zase zhorší. Celé auto máme od blata aj zvnútra, smrdíme od potu a blata a radi by sme dnes spali v hoteli s posteľou, studenou sprchou a dobrým internetom. Zatiaľ je to preto bez fotiek.
Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie

Po totálne zničených cestách sme sa konečne dostali na hranicu s Bangladéšom. Indický úradník nás síce pekne pohostil čajom a keksíkami, ale musíme sa otočiť a celý Bangladéš obísť severom.
Ind po zdĺhavom telefonáte s jeho proťajškom zistil, že Bangladéš už carnet (pas pre auto a motorku) neuznáva a do krajiny nás na nich jednoducho nepustia.
Veci sa aj takto môžu zmeniť, odkedy sme si cestu plánovali. Veľmi neradi, zničení po celonočnom trápení v blate, ale otáčame sa a hľadáme novú trasu severom.
Z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní?
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chce dokázať, že áno. Sledujte ich cestu. Stihnú to?
Päť kamarátov a mesačná cesta z juhovýchodnej Ázie do Bratislavy autom aj motorkou. Tak v skratke vyzerá Expedícia Vietnamsko, zhruba 15-tisíc kilometrov cez pätnásť krajín celej Ázie. Plán trasy zahŕňa aj Kambodžu, Indiu, Pakistan či Irán. Čaká ich džungľa, púšť, more aj cesty vo výške 5300 metrov nad morom. Dokážu kus sveta precestovať za menej ako mesiac? Ale naozaj sa to dá? A budú ich zážitky za to stáť?
Cesta sa uskutočňuje aj vďaka vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel.
Autor: vietnamsko.sk