Dnešná Poľana je pozostatkom mohutnej sopky

Z geologického hľadiska je dnešná Poľana zvyškom mohutnej vrstvenej sopky. V treťohorách sa na pôvodný, pomerne plochý povrch Slovenského rudohoria vyliali sopečné horniny a vznikla mohutná sopka s priemerom 18 kilometrov - najväčšia v Západných Karpatoch a jedna z najväčších v Európe vôbec. Jej kompaktný charakter sa síce nezachoval, lebo zvetrávanie spôsobilo masívny odnos menej odolných častíc, ale dodnes je najkrajším príkladom pôvodných vulkánov u nás.

Hodnota Poľany spočíva predovšetkým v jej jedinečnej forme. Kruhovité, odolné okraje bývalého sopečného krátera sú prerazené na západnej strane tokom riečky Hučava, ktorá zároveň odniesla zvetranú výplň bývalého krátera. Odolnejšie okrajové časti ostali stáť dodnes a kruhovito obkolesujú kotlinu Kyslinky, kde možno nájsť mohutné skalné bloky, pozliepané zo sopečných bômb a tmelu a potom aj pôvodné kusy skál vyvrhnuté pri vulkanickej činnosti.

Táto fascinujúca terénna učebnica horotvorných procesov je najlepšie viditeľná práve z vrcholových častí Poľany, ktoré tvoria okraj bývalého krátera. Ten do kotliny spadá často kolmými skalnými blokmi a dodáva mu typický divoký ráz.

Poľana je navyše jedným z najvzácnejších komplexov Slovenska. Prispela k tomu aj relatívna nedostupnosť územia a jeho špecifická poloha. Väčšinu územia Poľany zaberajú husté, nepriestupné lesy, neraz s pralesným charakterom. V najvyšších polohách Zadnej Poľany je zachovaný pôvodný smrekový les, ktorý tu má najjužnejší výskyt v rámci Západných Karpát.

Aj živočíšstvom je Poľana jedinečná. Svoje teritóriá tu majú veľké šelmy - medveď, rys i vlk a mimoriadne sa tu darí aj vysokej zveri. Pre Poľanu je typickým výskyt vzácnych druhov vtákov - či už dravcov na čele s orlom skalným, ale aj kurovitých krásavcov, hlucháňa a tetrova.

Prístup: Skvelou túrou je prechod po okraji kaldery Poľany. Ten odporúčame začať v lazníckej osade Detvy Skliarovo (580 m). Tu sa začína modrá značka, ktorá v peknom prostredí hneď od začiatku strmo stúpa pomedzi lazy až k skalnému útvaru Melichova skala (760 m, 45 min). Značka vstúpi do zalesnených častí, postupne sa opäť dostáva na horské poľany až k výraznému skalnému prahu Vrchdetva (1062 m, 1.45 h). Za ním opäť vchádza do vysokého, hustého lesa a postupne vychádza až k horskému hotelu Poľana (1306 m, 2.30 h). Napájame sa na červenú značku a pokračujeme lúčkami v traverze Prednej Poľany až do sedla Priehyba (1273 m, 2.45 h), kde sa dostávame na okraj sopečnej kaldery. Nasleduje síce strmý výstup v jedinečnom prostredí na vrchol Poľany (1458 m, 3.30 h). Samotný vrchol je zalesnený. Chodník pokračuje nenáročným terénom v lese cez Strungu (1324 m, 4 h) a Kopce (1334 m, 4.15 h) až do sedla Jasenová (1103 m, 5.30 h), kde sa končí prechod okrajom kaldery. Možností na pokračovanie je viac - po zelenej zostup na Kyslinky do jadra kaldery (1.30 h), pokračovanie hrebeňa po červenej cez Ľubietovský Vepor a Hrb na chatu pod Hrbom (2.45 h) alebo zostup po modrej na Tri vody (2 h), prípadne po zelenej do Hrončeka (2.30 h).

MARTIN BELEJ