Trojica Vlado, Martin a Feri letela z Viedne. Let cez Moskvu až do Ho Či Minovho mesta prebehol bez problémov. Na pár minút nás zastavili iba ruskí colníci, pokrčené obočia im spôsobil naša "malá lietajúca hračka" (dron), ale po krátkom rozhovore cez vysielačku dostali inštrukcie pustiť nás ďalej.
Pri východe z letiska nás privítal obrovský dav ľudí čakajúcich na prilietajúcich. S davom nás prekvapilo aj obrovské teplo a vlhkosť. Úplne prvý vnem zo samotného Hočiminovho mesta bol bohužiaľ smrad. Čakanie na autobus do Kambodže sme strávili hľadaním niečoho pod zub.
Pri jednom pouličnom stánku sme sa prvý krát stretli s nerovnakými cenami pre domácich a turistov. Keďže majiteľka stánku po anglicky nehovorila, jedna zo zákazníčok nám pomohla vybrať stravu. Ceny jedál hovorila z pamäti, ale keď prišlo na platenie, výsledná suma bola takmer dvakrát vyššia. Samozrejme sa tvárila ako keby to bola pôvodná cena.
Sledujte, ako ubieha expedícia Vietnamsko.sk v reálnom čase
Keby sme necestovali autobusom ale vlastným autom, tak si hraničný prechod (Moc Bai-Bavet) ani nevšimneme. Autobusár slúži aj ako sprievodca bludiskom pohraničných úradníkov. Aj keď sa snažil byť nenápadný, my sme si všimli bankovku vloženú do našich pasov, keď ich odovzdával na spracovanie. Cena lístkov takto dáva zmysel.
Auto sme ešte v auguste odviezli do Británie, odkiaľ šlo loďou do Ázie. (zdroj: Jozef Jakubčo)Po príchode do hlavného mesta sa k hotelu nechávame odviezť najrozšírenejším miestnym dopravným prostriedkom. Najčastejšie používaný je tu 4miestny vozík zapriahnutý za skúter, alebo malý motocykel a hovorí sa mu TukTuk. Bez mihnutia oka TukTuk-ár povie, že na miesto kam ideme to bude za 5$ a keď nie sme pripravení aká je to vzdialenosť, musíme sa dohadovať naslepo.
Chce zarobiť a preto sa neurazí na nižšiu ponuku a neodíde, len bude vyjednávať až kým to nebude obojstranne výhodné. Liter benzínu je približne 0,75$, takže jazdia naozaj lacno. Vzduchom chladený motor si doplnkovo dochladzujú vodou kvapkajúcou na hlavu motora, ktorá necháva tenkú stopu za každým Tuk Tukom.
List pre syna
Z expedície posiela Vlado denne svojmu synovi list o tom, čo videl a zažil na cestách.
14.9.2016
Ahoj Davidko,
dúfam že ťa to oko čo si si pichol do neho kefkou už nebolí. Je už v poriadku?
Už sme sa po prvom dni expedície zobudili v lietadle, letíme skoro 8 hodín, ešte dve a pol hodiny a pristávame v ďalekom Vietnamu v Ho Či Minovom meste. Posielam ti fotku lietadla v ktorom letíme, je fakt obrovské a je v ňom 44 radov sedadiel a v každom rade sedí 8 ľudí. Je tu aj veľa záchodov, ale vieš si predstaviť, aké sú ľudia prasiatka, nedá sa tam ani sadnúť, aké sú už špinavé.
Na tie moje dlhé smraďáky tu mám málo miesta, ale nejako to vydržím, veď my sme chalani, ktorých nikdy nič nebolí. Na večeru sme mali kuriatko so šalátom a na raňajky nám dajú koláč s čajom, na ten sa už teším.
Večer ti znova napíšem ako som sľúbil, len neviem kedy ti to príde, tak sa maminky spýtaj. Dúfam že ju na slovíčko poslúchaš.
Ľúbim Vás, Tatko Vladko ;)
Z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní?
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chce dokázať, že áno. Sledujte ich cestu. Stihnú to?
Päť kamarátov a mesačná cesta z Hočiminovho mesta (voľakedy Saigon) do Bratislavy autom aj motorkou. Tak v skratke vyzerá Expedícia Vietnamsko, zhruba 15-tisíc kilometrov cez pätnásť krajín celej Ázie po miestnych cestách. Plán trasy zahŕňa krajiny ako Kambodža, Pakistan či Irán. Čaká nás džungľa, púšť, more aj cesty vo výške 5300 metrov nad morom. Chceme dokázať, že kus sveta sa dá precestovať za menej ako mesiac. Ale naozaj sa dá?
Ďakujeme vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel.
Autor: vietnamsko.sk
