Almaty dnes už nie je hlavným mestom tejto deviatej najväčšej krajiny sveta, no má v sebe viac ako moderná Astana. Nech sa páči, toto mesto nás očakáva.
Kirgizský Biškek. Zelené parky, Lenin a šašlíky Čítajte Najkrajší príchod do Almaty je z juhu, zo susedného Kirgizska.
Hranica medzi oboma krajina je zbierkou byrokracie, vypisovania papierikov a neustáleho tlačenia sa v skupinkách pašerákov oblečenia.
„Chodia kupovať oblečenie na čínsky bazár do Biškeku, pretože je to tam aj o polovicu lacnejšie, než v Kazachstane,“ ukazuje Vasiľ, ruský šofér maršrutky na strapec ľudí ovešaný balíkmi väčším než sú oni sami.
Akoby mávnutím čarovného prútika sa za hranicou zmenia kulisy.
Na promenáde v Almaty. (zdroj: Tomáš Kubuš)Prvé tyrkysové vlajky ozdobené žltým slnkom a krásnym orlom. Prvý portrét mávajúceho prezidenta Nazarbajeva a už stačia len tri hodiny a Almaty sa objaví pod kopcami.
Na jar je okolitá step krikľavo zelená, začiatkom jesene vybledne, no pribudnú na nej nomádi so svojimi stádami.
Almaty je na dosah ruky. Prezradí to dopravná zápcha, ktorá každý deň mesto zablokuje.
Zmena mena
Almaty, ako sa mesto dnes volá, počas 20.storočia menilo svoj názov. Hneď dvakrát. Rusi, ktorí toto mesto v polovici 19.storočia založili pôvodne ako pevnosť, ho nazvali Vernij. Neskôr jej prischlo meno Alma-Ata, teda „otec jabĺk“.
Dnešný názov sa jemne skomolil, ale význam a jablko ako symbol zostali. Otcovia zakladatelia by si dnes museli veru poriadne pretrieť oči, ak by videli, čo z ich pevnosti medzi riekami Boľšaja a Malinkaja Almatinka vyrástlo.
Almaty má 1,7 milióna obyvateľov a hoci je od roku 1997 hlavným mestom Kazachstanu „umelá“ Astana, tak Almaty je modernou metropolou, ktorá je dušou aj srdcom celej krajiny.
Zjazdovka na dome? V Astane to nemá byť problém Čítajte Hodvábna cesta
Hlavnou tepnou Almaty je ulica Žibek Žoli. V preklade znamená Hodvábna cesta a pripomína obdobie medzi 10. a 14. storočím.
Almaty vtedy ležala na jednej z hlavných trás tejto unikátnej obchodnej cesty, ktorú v Európe spopularizoval Marco Polo.
Žibek Žoli. (zdroj: Tomáš Kubuš)Žibek Žoli je dnes pešia zóna medzi typickými sovietskymi panelákmi. Je tu však rušno a krásne živo, najmä s pribúdajúcim časom. Ráno Žibek Žoli ožíva len pozvoľna, no môžete tu stretnúť Kazachov v obleku po vzore západu náhliacich sa do práce s telefónom pri uchu, ale aj bábušky zametajúce prach.
Na obed sa okolité kaviarničky a podniky naplnia, poobede prídu pouliční muzikanti či umelci a večer keď sa rozsvietia svetlá chutí drink v bare priamo na ulici najlepšie. Po ňom stačí spraviť pár krokov do vedľajšej reštaurácie a ochutnať božský šašlík z baranieho mäsa, ktorý sa zapíja kazašským koňakom.
Večer umelci pozbierajú svoje obrazy, ktoré počas dňa namaľovali, mladí zostanú sedieť v skupinkách na fontáne a Almaty postupne stíchne.
Zelený bazár
Hoci je Žibek Žoli výstavnou ulicou, Almaty má predsa len ešte jedno živšie miesto. Bazárová oblasť Kok Bazar, teda Zelený bazár je miesto, kam zavíta každý, kto chce niečo kúpiť či predať. Je tu všetko. Od topánok, vecí do kuchyne cez sušené oriešky až po ťavie mlieko.
Stredoázijské trhoviská predávajú všetko a ak niečo náhodou aj nemajú, sľúbia vám, že to zoženú.
Neďaleko stojí najväčšia mešita Almaty. Kazachstan je moslimská krajina, hoci islam sa tu berie vlažne podobne ako v celej strednej Ázii. Pod jej zlatou kupolou sa modlí len hŕstka mužov s dlhšími bielymi bradami.
Ak máte chuť na konské mäso, treba navštíviť Kok Bazar. (zdroj: Tomáš Kubuš)Kým mešita je prázdna, budova hlavného trhoviska Kok Bazar praská vo švíkoch. Prvý nádych, prvé očarenie. Tu predávajú sušené marhule zo Samarkandu, vedľa granátové jablká, oriešky, pistácie, cez uličku chlapík podáva na ochutnanie sušené hrozienka a do toho už volá jeho sused s natiahnutou rukou, aby som ochutnal moruše.
Ešte exotickejšie vyznieva ulička, ktorú ovládli ženy. Kýble tvarohu, miestny syr a litre kumysu, fermentovaného kobylieho mlieka.
Miska šubatu, fermentovaného ťavieho mlieka. (zdroj: Tomáš Kubuš)Chcete ešte väčšiu špecialitu? Ochutnajte šubat, národný kazašský nápoj v ktorom sa mieša podstata nomádskeho života a s tradíciami. Šubat je fermentované ťavie mlieko. Za pár centov dostanete misku a máte gurmánsky zážitok.
Na konci trhoviska je raj mäsožravcov. Desiatky stánkov predávajú mäso a všetko je nesmierne čisté. Najexotickejšie pôsobia stánky s konskými klobásami a konským mäsom. Pre Kazachov je to úplne bežná súčasť jedálnička.
Panfilov park
Panfilov park ležiaci v srdci Almaty je miestom, kde domáci spomínajú na svojich hrdinov, ktorí sa nevrátili z rôznych vojen 20.storočia.
Najviac sa spája s 2.svetovou vojnou a hlavný chodník lemuje 28 mien mužov, ktorí padli pri obrane Moskvy.
Pomník padlým hrdinom. (zdroj: Tomáš Kubuš)Každý tú kráča akosi pomaly so zvesenou hlavou a číta si mená, dátumy narodenia a príliš skoré dátumy smrti spojené do jedného roku.
Panfilov park tu bol dávno pred vojnou. Už okolo 1870 ho založili na mieste starého kozáckeho cintorínu, ktorý napokon Sovieti zdevastovali.
Panfilov park. (zdroj: Tomáš Kubuš)Medzi stromami sa ukrýva aj obrovský vojenský pomník a pred ním horiaci večný oheň pripomína ruské mestá.
Okraj parku však dáva zabudnúť na vojnu a z ničoho nič sa objaví nádherná drevená budova pripomínajúca kostol. Vo vnútri je múzeum tradičných hudobných nástrojov. Nie každého zláka, ale budova v ktorom múzeum sídli, patrí k najkrajším v Almaty.
Zenkova katedrála oslávila už storočnicu. (zdroj: Tomáš Kubuš)Opačná strana parku je magnetom. Tu stojí Katedrála, ktorú v roku 1904 začal stavať geniálny architekt Zenkov. Postavil ju celú z dreva bez jediného klinca. Dnes sa tomu ani nechce veriť.
Zenkova katedrála je najkrajšou pamiatkou mesta. (zdroj: Tomáš Kubuš)Je nádherná, svieti vďaka žltej farbe, dvíha sa do výšky a v jej zvonici bolo počas sovietskej éry rádio.
Dnes je vo vnútri ticho a pokoj príznačný pre takéto miesta. Len ikonostas, horiace sviečky, ikony a bábušky so šatkou prehodenou cez vlasy.
Námestie republiky s obeliskom. (zdroj: Tomáš Kubuš)Námestie republiky
Námestie republiky nie je klasickým námestím, kam by sa ľudia prišli prejsť alebo si sadnúť s priateľmi. Je umelé, sterilné, ozdobené vysokým obeliskom pod ktorým leží otvorená kniha s odtlačkom ruky „otca národa“, teda prezidenta Nazarbajeva.
Občas sa tu niekto zastaví a odfotí sa s monumentom. Alebo si do neho vloží ruku, aby zistil, či aj on môže byť niekedy prezidentom.
Vojde sa vaša ruka do prezidentovej? (zdroj: Tomáš Kubuš)Z vrcholu obelisku sa na mesto díva socha „zlatého človeka“, kópia vzácneho archeologického nálezu, ktorý je dnes v Národnom múzeu.
Na námestí je najkrajšia jeho poloha. Je o niekoľko desiatok metrov vyššie než Žibek Žoli a tak sa za ním otvára pohľad nie len na bývalý prezidentský palác, ale najmä na nádherné zasnežené kopce Altaju. Zo strednej Ázie má podobnú scenériu už len kirgizský Biškek.
Kok Tepe
Ak si chcú domáci oddýchnuť od mesta, vyberú sa na pahorok Kok Tepe. Zelený pahorok, ako znie jeho preklad do slovenčiny, sa dvíha doslova nad centrom Almaty a nahor dnes opäť vedie po rekonštrukcii znovu otvorená lanovka. Iný svet.
Lanovka na pahorok Kok Tepe. (zdroj: Tomáš Kubuš)Najmä cez víkendy tu stretnete celé rodiny, mladé páry, chlapcov, dievčatá, partie, tí všetci si sem prišli užiť nielen čistý vzduch, ale aj kolotoče, prechádzky alebo najlepšie šašlíky priamo z grilu.
Kok Tepe ponúka panorámu kazažskej metropoly, no tá je takmer neustále ponorená v smogu tak sa len v diaľke vynára niekoľko výškových budov, starých monumentov a širokých ulíc. Tu sa ponúka aj najviac suvenírov, takže ak potrebujete magnetku či tričko, nesmiete Kok Tepe vynechať.
Spravíte si tu aj fotografiu so sochou The Beatles! Neveríte? Kazachstan v sebe predsa skrýva veľa prekvapení.
The Beatles stretnete aj v Almaty. (zdroj: Tomáš Kubuš)Tomáš Kubuš bloguje aj na kubus.blog.sme.sk a má facebookovú stránku Prach ciest a batoh plný snov.
